Má tridsaťpäť rokov, ešte pred siedmimi mesiacmi nemohla chodiť a dnes oslavuje dve zlaté medaily z olympiády. Federica Brignone, talianska alpská lyžiarka prezývaná Tigrica, prežíva najväčší úspech svojho života – a to po úraze vo veku, keď jej kolegovia zvyčajne odchádzajú do dôchodku.
Tri medaily, ale ani jedna zlatá. Také olympijské výsledky dosiahla Brignone do minulého apríla, keď nehybne ležala v snehu a v bolestiach čakala na vrtuľník, ktorý ju zachráni zo svahu. Vyzeralo to, že už na ďalšie medaily nikdy nedosiahne.
Sezóna jej pritom išla nádherne – vyhrala tri disciplíny Svetového pohára v alpskom lyžovaní a pri druhom kole obrovského slalomu sa zdalo, že si dôjde po víťazstvo aj na majstrovstvách Talianska. Lenže potom vo vysokej rýchlosti trafila bránu, prekrútila sa cez nohy a následne tvrdo dopadla na hlavu a chrbát.
Desivý pád mal rovnako desivé následky. Mnohopočetné trieštivé zlomeniny píšťaly a ihlice ľavej nohy, pretrhnutý predný skrížený väz, vykĺbená jabĺčka, poškodené menisky. Zranenia, z ktorých sa podľa lekárov mala spamätávať najmenej dva roky.
„Kompletne zničená,“ komentovala svoju nohu pre talianske médiá. „Lekári mi povedali, že ju má oddelenú od tela a vážne hrozí, že o ňu príde,“ dodala jej matka. Skrátka „finito“. Má po kariére, prorokovali jej mnohí.
Jej príbeh sa však neskončil.
Ešte mesiace po páde mala každý deň bolesti a otázkou nebolo, či sa niekedy vráti na lyže, ale či bude vôbec schopná chodiť. Zdvihnúť sa z postele nebola schopná tri mesiace, vďaka rehabilitácii sa jej však noha vrátila do pôvodnej polohy. Inak totiž hrozilo, že bude mať každá inú dĺžku.
Proti akémukoľvek, akokoľvek nepravdepodobnému návratu k športu sa stavala aj rodina. „Dúfam, že prestane. Vyhrala všetko, takže je v poriadku, keď to jednoducho ukončí,“ prosila Federicu jej matka v médiách.
Na strane Brignone nebol ani vek. Julia Mancuso, Tina Maze, Matthias Mayer, Maria Höfl-Riesch či Anna Veith – to sú niektoré z najväčších hviezd jej športu, ktoré – či už z vlastného rozhodnutia, alebo pre zranenie – skončili dávno pred tridsaťpäťkou.
A skeptické boli aj talianske médiá. „V súčasnosti je jej účasť (na olympiáde) nepravdepodobná vzhľadom na to, že niečo vyše dvoch mesiacov pred štartom sa len vrátila k tréningu a ešte sa nedostala na lyže. Ale tlak je veľmi silný,“ písal na konci minulého roka denník Il Fatto Quotidiano.
Je mi to ľúto, ale tieto olympijské hry mi nezmenia život ani kariéru (Federica Brignone (18. októbra 2025)
Lenže lámanie kostí nezlomilo jej odvahu, a tak mohol v decembri Luciano Buonfiglio, predseda Talianskeho národného olympijského výboru, oznámiť, že sa Brignone hier nielen zúčastní, ale bude aj vlajkonosičkou domácej výpravy.
„Myslím, že to zvládnem,“ mala mu vtedy povedať a pre novinárov dodala, že jej najväčším snom po zranení bolo bojovať a postaviť sa. „Je mi to ľúto, ale tieto olympijské hry mi nezmenia život ani kariéru,“ tlmila však nadšenie talianskych fanúšikov.
Zažiariť sa jej však podarilo ešte pred turnajom, keď sa na konci januára zúčastnila obrovského slalomu vo Svetovom pohári. „Určite tu nie som pre skvelý výsledok v poradí, ale pre vynikajúci výsledok pre seba,“ povedala pred pretekmi. Skončila šiesta.
Výsledok prekvapil, Brignone však vedela, že má aj na lepšie. „Musím sa naučiť byť odvážnejšia, stále mi chýba trochu sebavedomia. Dve zákruty zvládam dobre, ale v ďalšej brzdím,“ zverila sa talianskej stanici Rai.
Keď sa tento rok 12. februára objavila na štarte olympijského Super-G, mala iný mindset než jej súperky. Nie že by jej na medaile nezáležalo, najväčšou radosťou pre ňu však bolo, že sa vôbec mohla zúčastniť. Pred štartom svoj stav hodnotila na osemdesiat percent, tak prečo by sa strachovala o zlato, ktoré aj tak nezíska?
Keď došla do cieľa, stala sa žena s tigrom na prilbe najstaršou alpskou lyžiarkou, ktorá kedy na olympiáde získala medailu. Prekonala tým bronz z roku 2018, ktorý v tridsiatich troch rokoch získala Lindsey Vonn, súperka s podobným osudom.
Vonn šla do tohtoročných hier tiež po úraze, usilovala sa však o víťazstvo. Tam, kde Brignone prinútilo zranenie zmeniť postoj, vyprovokovalo Vonn k snahe o medailu. Lenže táto motivácia sa skončila pádom a zlomenou nohou.
Zato Brignone išla ďalej. A jej skromnosť sa ukázala aj po prejdení nedeľného obrovského slalomu – v cieli si hovorila „neviem, či to stačí“, zatiaľ čo pri jej mene svietilo číslo jeden. Ďalšia medaila, opäť zlatá. A ďalší šok.
Súperky Sara Hector a Thea Louise Stjernesund pred Tigricou padli na kolená a uklonili sa jej. Tieto alpské lyžiarky pritom olympiáde pripravili ďalší mimoriadny príbeh – obe sa v týchto pretekoch umiestnili s rovnakým časom na druhej pozícii.
„Keby som sem prišla, aby som získala zlaté medaily, odišla by som domov bez nich,“ podelila sa o svoje uvažovanie po ďalšom víťazstve Brignone.
V lyžovaní chce pokračovať aj po olympiáde, zničiť si život honbou za nezmyselnými cieľmi však nemieni. Na tlačovej konferencii po zisku druhého zlata prezradila, že už jednoducho nechce brať toľko liekov proti bolesti len preto, aby mohla súťažiť.
„Drela som nepretržite, aby som mohla byť na trati a byť konkurencieschopná, takže chcem pracovať rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, ale nie takým vyčerpávajúcim spôsobom,“ prezradila žena, ktorá prekonala nielen špičky svojho športu, ale aj vlastné telo.
Článok vyšiel na forbes.cz.
