Komunisti za ňu v sedemdesiatych rokoch zaplatili 1,5 miliardy československých korún. Je to najväčšia budova v Československu, najrozľahlejšia komunikačná stavba v Európe a unikátne technologické dielo, ktoré však bolo už v dobe svojho vzniku vlastne predimenzované.
Niekedy je tiež prezývaná Štrougalova veža či žižkovský Mordor, jej oficiálnym názvom však je Ústřední telekomunikační budova. Počas desaťročnej výstavby prespala telekomunikačný pokrok. Keď sa v roku 1980 konečne strihala páska, boli veľkolepé priestory trochu zbytočné.
A teraz prišla chvíľa, keď sa táto dominanta so strechou veže vo výške 85 metrov začne postupne rozoberať. Demolačné práce už začali vo vnútri budovy a postupne sa bude búrať celá stavba. Tá však obsahuje okolo tritisíc ton karcinogénneho azbestu, takže demolácia bude musieť spĺňať prísne bezpečnostné opatrenia.
Moderná a zastaraná zároveň
Budova, na ktorej mieste plánuje developerská spoločnosť Central Group Dušana Kunovského v budúcnosti stavať bytový projekt, bola v čase svojho vzniku aj napriek istej technologickej zastaranosti bohato vybavená.
Ľudským zamestnancom vypomáhala napríklad výpočtová technológia švédskej firmy Ericsson, ktorá bola v tej dobe najmodernejšia v Európe. V komplexe pracovalo tisíc spojovateliek, miestna kuchyňa varila 2500 obedov denne, fungovala tu aj kinosála, niekoľko bufetov či odpočivárne.
Z budovy sa riadili všetky medzinárodné hovory a aj časť tých medzimestských. Aby všetko fungovalo bez výpadku, boli všetky systémy niekoľkokrát istené. Napríklad napájaním z dvoch nezávislých zdrojov. Keby sa prerušili dodávky elektrickej energie, rozbehli by sa akumulátory, ktoré mali zvládnuť živiť všetky tunajšie systémy tri hodiny.
Štrougalova veža (8 fotografie)
Po obvode budovy boli donedávna bývalé kancelárie a uprostred boli sály, ktoré schovávali všetky spojovacie technológie. Odtiaľ boli priamo spájaní zákazníci so sieťou. Celý komplex sa skladal z niekoľkých navzájom prepojených častí.
Technologická časť uprostred budovy mala poschodia vyššie ako zvyšok stavby, takže občas pohyb po jednotlivých podlažiach pôsobil ako prechádzka bludiskom. Technológie sa nachádzali v strede budovy B a tiež v telekomunikačnej veži, ktorej najvyšší bod siaha do výšky 96 metrov nad zemou.
Bude sa búrať
Spoločnosť Central Group plánovala budovu búrať od tej doby, čo ju v roku 2017 odkúpila od skupiny PPF, údajne za 800 miliónov korún (asi 33,5 milióna eur). Posledný nájomca, telekomunikačná spoločnosť Cetin, sa zo zastaranej budovy odsťahovala v roku 2020 a žižkovská „Štrougalova veža“ od tej doby fungovala v obmedzenej prevádzke.
Spojovateľky počas prevádzky v osemdesiatych rokoch. Foto: archív Forbes.cz
Spojovateľky počas prevádzky v osemdesiatych rokoch. Foto: archív Forbes.cz
Ako sme už spomínali, samotná demolácia bude pomerne náročná. Budova je totiž pretkaná azbestom a búranie sa musí riadiť prísnejšími bezpečnostnými pravidlami. Komplex sa tak bude musieť demolovať po častiach s tým, že odbúraná časť sa musí vždy na čas zakryť.
Na jej mieste pôvodne skupina miliardára Dušana Kunovského plánovala postaviť tri rozvlnené veže od architektky Evy Jiřičnej, ktorá zvíťazila vo workshope organizovanom developerom. Návrh nakoniec musela prepracovať a Central Group teraz čaká na zmenu územného plánu, na základe ktorého chce predstaviť nový projekt.
Nový projekt
Majiteľ skupiny Kunovský zatiaľ nechce projekt konkrétne komentovať. „Kvôli skúsenosti z minulosti sa to snažíme najskôr dotiahnuť s Inštitútom plánovania a rozvoja, pamiatkarmi aj mestskou časťou a magistrátom. Chceme, aby sme urobili všetko správne, a až po dokončení zmeny územného plánu a v zhode všetkých úradov, keď už bude pani Jiřičnou zároveň dopracovaná celá koncepcia, by sme novú verziu ukázali,“ vysvetľuje svoj postoj.
Za nešťastne zvolenú stratégiu v prezentácii projektu napokon Central Group po zverejnení pôvodného návrhu kritizovalo napríklad mesto.
„Developer vypísal súťaž, ale rezignoval na dohodu s mestom o využití územia. Tá pritom musí súťaži vždy predchádzať. Mali sme sa najskôr baviť o tom, aký tam má byť objem zástavby, ako má fungovať parter a podobne,“ komentoval situáciu v lete 2019 riaditeľ pražského Inštitútu plánovania a rozvoja Ondřej Boháč.
Pôvodný návrh troch veží. (2 fotografie)
Ukazovať verejnosti s pompou návrh, ktorý nie je v súlade s územným plánom, podľa neho nebolo férové. Predovšetkým z toho dôvodu nakoniec musel Central Group projekt prepracovať. Vo verejnom priestore síce zaznievalo, že tri veže Evy Jiřičnej zakázalo UNESCO, v skutočnosti však chýbala predovšetkým dohoda developera s pamiatkarmi, mestom a mestskou časťou.
Namiesto troch veží jedna
Samotná organizácia UNESCO sa k návrhu nikdy nevyjadrovala. Dnes by však mala byť situácia o poznanie lepšia.
Zásadnou zmenou je, že developer na mieste neplánuje tri výškové budovy, ale na základe komunikácie predovšetkým s pamiatkarmi počíta v návrhu s jedinou vežou, ktorá má kopírovať výšku existujúcej telekomunikačnej veže. Pôvodne mala mať najvyššia z veží takmer sto metrov, teraz by teda mala budova dosahovať výšku 85 metrov.
„Mestu, pamiatkarom, mestskej časti aj developerovi sa v tomto podarilo nájsť konsenzus. Vďaka tomu nezmizne orientačný bod, na ktorý sú všetci zvyknutí, čo bolo intenzívne prerokované a pamiatkari to odporúčajú,“ uvádza zástupca primátora Prahy 3 Pavel Dobeš a dodáva, že Prahe v tomto ohľade rozhodne nehrozia žiadne riziká vyradenia zo zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pohľad z Olšanskej ulice | Foto: Libor Fojtík
Pohľad z Olšanskej ulice | Foto: Libor Fojtík
Zvyšok zástavby pôjde cestou klasických blokových domov, ktoré sú na Žižkove bežné. „Ideme viac formou blokov, ako keď tam boli tri solitérne veže. Veľa vecí sa prepracovávalo, zapracovali sme požiadavky Prahy 3 aj verejnosti. Napríklad, aby tam bol aj prvok nájomného bývania,“ hovorí Kunovský.
Zeleň, voda aj byty pre študentov
Okrem vlastníckych bytov by sa v novej zástavbe mali objaviť aj študentské byty. Návrh počíta aj so živým parterom, vodnými plochami a zeleňou.
V jej prípade sa oproti pôvodnému návrhu tiež chystajú zmeny. Tým, že zmiznú solitérne veže, sa presunie hlavná časť zelene z miesta pozdĺž ulice Jana Želivského južnejšie pozdĺž múru Olšanských cintorínov. Tam by mal vzniknúť celý zelený pás, ktorý bude v budúcnosti prepájať Olšanské námestie s novou štvrťou na území bývalej žižkovskej nákladovej stanice.
Zmena územného plánu, ktorú developer potrebuje, aby na pozemkoch určených teraz pre technickú infraštruktúru mohol v budúcnosti stavať obytné budovy, by mohla byť dokončená tento rok v lete. Podnet už prešiel verejným prerokovaním a má tiež odporúčanie od magistrátneho výboru pre územný rozvoj.
Na hlasovanie pražských radných a následne aj zastupiteľov by sa zmena územného plánu mala dostať po dotiahnutí zmlúv medzi mestom a developerom ohľadom kontribúcií. „Naše príspevky do územia by mali byť vo výške 212 miliónov korún (8,8 milióna eur). Z toho tam postavíme päťtriednu materskú školu, veľký park a ešte prispievame 125 miliónmi (5,2 milióna eur) na rekonštrukciu Základnej školy na Havlíčkovej ulici,“ vymenováva Kunovský.
Technicky náročná demolácia
Aktuálne už v interiéroch bývalej ústredne začali búracie práce. Demolačnú výmeru má Central Group platnú od roku 2018 a podľa Kunovského zaberú demolácie viac ako rok a pol. Kompletne zbúraná by budova mala byť v auguste budúceho roka.
„Demolácia bude finančne aj technicky náročná predovšetkým kvôli množstvu karcinogénneho azbestu. Veľa vecí sa bude musieť robiť ručne v špeciálnych ochranných oblekoch a na niekoľko etáp s uzavretými kontrolnými pásmami,“ popisuje Kunovský riziká búrania.
Na tie upozorňuje aj Praha 3, ktorá chce postup pozorne sledovať. „Chceme prísne dohliadať na dodržiavanie všetkých požiadaviek a byť v úzkej spolupráci s hygienou. Predsa len je to búranie za prevádzky v centrálnej časti mesta,“ pripomína zástupca primátora Dobeš. Central Group totiž zadal demolačné práce firme Trepart, ktorej v roku 2021 uložila Česká inšpekcia životného prostredia pokutu 450-tisíc (18,8-tisíc eur) za nedbalé likvidovanie azbestu v areáli niekdajších Michelských pekární.
Pokuta za pochybenie
Za rovnaké pochybenie navyše firme vymerala pokutu vo výške 1,5 milióna (62,8-tisíc eur) aj pražská hygiena. Spoločnosť však voči druhej pokute vzniesla námietku a teraz sa čaká na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva. Pôvodnú kauzu priniesli Seznam Zprávy, pre ktoré sa teraz obchodný riaditeľ Trepartu Tomáš Picek vyjadril v tom zmysle, že firma počas demolácie žižkovského Telecomu intenzívne komunikuje s hygienikmi, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí.
Podľa Kunovského však nie je možné, aby počas demolácie bývalého Telecomu došlo k akýmkoľvek pochybeniam. „Firma musí dokladať, akým postupom bude demoláciu vykonávať a kam bude azbest ukladať. Dohľad na to, aby všetko prebiehalo, ako má, musí byť prísny, nemôže tam dôjsť k ničomu nepatričnému,“ tvrdí jedenásty najbohatší Čech.
Príliš energeticky náročná
„Zvažovali sme, ako dlho prevádzku udržiavať, ale budova je veľmi energeticky náročná a kvôli miere azbestu nebolo možné ju ani čiastočne prestaviť. Nie je iné východisko ako ju zbúrať,“ konštatuje Kunovský.
Central Group pôvodne počítal s celkovou investíciou okolo šiestich miliárd. Suma však bude pravdepodobne iná. „Presnú výšku investície ešte nemáme prepočítanú. Tým, že sa projekt prerábal a stavebný trh bol v poslednej dobe nepredvídateľný, by teraz nejaké odhady neboli korektné,“ uzatvára majiteľ Central Group.
Pôvodné články vyšli na Forbes.cz. Autormi sú redaktor Martin Bajtler a prispievateľ Josef Kolina.
