Mnoho podnikateľov sa v posledných rokoch obrátilo na Rusko a Ukrajinu, aby využili ich talent za nízku cenu. A mnoho talentovaných zakladateľov dnes už technologických gigantov pochádza práve z týchto dvoch krajín. Teraz sú ich podniky vo vojnovej zóne. Ako zareagovali na súčasnú situácu?
Mladé technologické spoločnosti zvyčajne netrávia veľa času vytváraním geopolitických pohotovostných plánov. Napriek tomu sa niektoré startupy v tichosti pripravovali na to najhoršie. Medzi najlepšie pripravených patrili tí, ktorí majú korene v krajinách konfliktu.
Tvorca webových stránok Wix so sídlom v Tel Avive začal v januári sťahovať kľúčových ukrajinských zamestnancov do Poľska. Keď vo februári narastalo napätie, spoločnosť ponúkla všetkým 1000 ukrajinským zamestnancom, že im zaplatí sťahovanie aj s rodinami do Turecka.
Keď ruské jednotky vpadli na Ukrajinu, prenajali autobusy a zvyšných zamestnancov previezli do relatívneho bezpečia na západe Ukrajiny.
Izraelský trh pre podnikateľov Fiverr mal taktiež koncom januára pripravený plán na evakuáciu zamestnancov preč z Ukrajiny a na pomoc tým, ktorí ostali.
Zareagovali rýchlo
Mnoho izraelských startupov má hlboké väzby s Ukrajinou vďaka desaťročiam židovskej emigrácie z bývalého Sovietskeho zväzu a ich núdzové plány boli dobre nacvičené. „Povedzme, že sme zvyknutí mať pohotovostné plány,“ hovorí Marian Cohen, CEO izraelskej High-Tech Association.
Aj keď málokto bol tak dobre pripravený ako tieto spoločnosti, viaceré rýchlo zakročili. Vedenie spoločnosti Revolut rýchlo verejne odsúdilo vojnu a začali konať. Pomohli evakuovať zamestnancov a odrezať ruské účty. V polovici marca zrušili poplatky za prevody na ukrajinské bankové účty a znížili kontroly totožnosti pre nových zákazníkov, ktorí unikli bez pasov a iných dôležitých dokumentov.
Spoločnosť Snap pozastavila predaj reklám v Rusku do týždňa od invázie, pomohla evakuovať 300 zamestnancov z Kyjeva (ktorí z veľkej časti vytvorili technológiu AI, ktorá poháňa selfie filtre aplikácií) a darovala Ukrajine na pomoc 15 miliónov dolárov.
Talenty z Ukrajiny a Ruska
Spoločnosť Grammarly so sídlom v San Franciscu založili dvaja miliardári narodení na Ukrajine – Alex Ševčenko a Maxo Lytvyn. V roku 2020 otvorila v Kyjeve kanceláriu so 128 pracovnými stanicami. Snapchat a Lyft tam taktiež mali kancelárie a spoločnosť Ring, ktorú vlastní Amazon, zamestnávala v ukrajinskom hlavnom meste viac ako 1000 dodávateľov. IPG Photonics, Ubisoft a vývojár hier World of Tanks, Wargaming, majú (alebo mali) zase nemalé kancelárie v Moskve.
Alex Ševčenko a Max Lytvyn, zakladatelia Grammarly | Foto: archív Grammarly
Mnohí ukrajinskí zamestnanci teraz patria medzi 3,7 milióna ľudí, ktorí ušli do susedných krajín, zatiaľ čo ďalší, najmä muži, vymenili klávesnice za kalašnikov. Jedným z prvých zabitých civilistov bola Tatiana Perebeinis, hlavná účtovníčka startupu SE Ranking na optimalizáciu vyhľadávania Palo Alto.
Na druhej strane sa desaťtisíce ruských technologických pracovníkov, ktorí sú buď proti vojne, alebo zistili, že im sankcie a ruské obmedzenia internetu znemožňujú prácu, presunuli do Arménska, Gruzínska a Turecka.
Aj herný gigant Playrix sa ocitol v ťažkej situácii. Jeho spoluzakladateľ Igor Buchman sídli s firmou v Londýne, no pochádza z Ruska a gro zamestnancov tvoria Ukrajinci a Rusi. Buchman sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Z Ruska odísť neplánuje, ale tvrdí, že po invázii pomohol jeho ruským zamestnancom presťahovať sa do zahraničia.
Prečítajte si príbeh zakladateľov spoločnosti Playrix – bratov Igora a Dmitriho Buchmanovcov.
Bratia Igor (vľavo) a Dmitri Buchman sa v roku 2016 vrátili do rodného mesta v Rusku osláviť úspech svojej spoločnosti.
| Foto: archív Igora Buchmana
Technologické firmy odchádzajú, Rusko ich láka späť
Mnohé spoločnosti zaujali tvrdší postoj. Spoločnosť JetBrains so sídlom v Prahe, ktorá vlastní kľúčový kódovací jazyk Androidu a na čele ktorej sú dvaja ruskí miliardári – Sergej Dmitriev a Valentin Kipjatkov – v marci zatvorila svoje ruské pobočky. Zamestnanci, ktorí sa nebudú chcieť premiestniť do Českej republiky alebo inam, budú prepustení. JetBrains neuviedla, koľkých z ich 1900 zamestnancov sa to týka, vlani v apríli však oznámili rozšírenie o 1000 pracovísk v Petrohrade a mali tiež pobočky v Moskve a na Sibíri.
Startup Miro so sídlom v San Franciscu taktiež zatvoril svoje ruské kancelárie a prepustil zamestnancov, ktorí sa nechceli presťahovať. „Technologické spoločnosti z Ruska odchádzajú, lebo ostať tam je ekonomickou samovraždou a je to tiež fyzicky nebezpečné,“ hovorí Michail Mižinskyj, výkonný riaditeľ Relocode – londýnskej firmy, ktorá pomáha ruským startupom zakladať obchody v Európe.
Rusko sa snaží zabrániť odchodu ľudí novou daňovou úľavou, ktorá oslobodzuje technologické spoločnosti a ich pracovníkov od dane z príjmu na tri roky. Vláda tiež sľubuje, že technologickí pracovníci budú oslobodení od verbovania do bojov. S pribúdajúcimi sankciami a uzatváraním leteckých trás z Ruska to však pravdepodobne nie je postačujúce na to, aby niekoho presvedčili.
„Ukrajinci a Rusi sú pre mňa príbuzní“
Vojna však zasahuje aj veľmi blízko domova. Príkladom je práve Nikolaj Storonskyj a Vlad Yatsensko, ktorí založili britskú digitálnu banku Revolut. Je jedným z najhodnotnejších startupov na svete a oni dvaja sú dnes miliardármi. Storonského otec sa narodil na Ukrajine, no on vyrastal v Rusku a keď mal 20 rokov, odišiel. Teraz, vo veku 37 rokov je britským občanom.
Yatsenko, ktorý v deň vypuknutia vojny nazval Vladimira Putina „jedným z najdrzejších klamárov v histórii“, pochádza z ukrajinského mesta Mykolajiv, ktoré je teraz z veľkej časti zničené ruským delostrelectvom.
Vlad Yatsenko a Nikolaj Storonskyj, spoluzakladatelia britskej digitálnej banky Revolut | Foto: archív Revolut
„Keď som vyrastal, predstava vojny medzi Ruskom a Ukrajinou bola nemysliteľná. Nielen preto, že vojna a straty nevinných životov sú vždy nesprávne, ale preto, že Ukrajinci a Rusi sú pre mňa príbuzní,“ napísal Storonskyj v príspevku na blogu 1. marca, v ktorom odsúdil vojnu a nezastavil sa ani pred kritikou samotného Ruska.
Viedol výzvu, vďaka ktorej vyzbierali od svojich zákazníkov 11 miliónov dolárov pre ukrajinský Červený kríž. Revolut, ktorý mal na začiatku konfliktu na Ukrajine asi 50 zamestnancov a malý počet aj v Rusku, prispel dvoma miliónmi.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.com. Autormi sú redaktori Iain Martin a Jemima McEvoy.
