Predstavte si miesto s najčistejším ovzduším na svete a priezračnými jazerami ako v Kanade, takmer nulovou kriminalitou ako v Japonsku, skvelou umeleckou a gastronomickou scénou podobnou New Yorku a vinárskou tradíciou konkurujúcou Francúzsku. Mix týchto aspektov robí z Tasmánie skvelé miesto na život. Ako je možné, že sa o nej tak málo vie?
Na konci doby ľadovej, pred zhruba 10-tisíc rokmi, bola Tasmánia súčasťou austrálskej pevniny. Postupom času sa od nej tento výbežok oddeľoval, až sa z neho stal ostrov aktuálne ležiaci 240 kilometrov južne. Dnes vám postačí hodinový let z Melbourne, prípadne desaťhodinová plavba trajektom, aby ste sa ocitli v najmenej navštevovanom štáte Austrálie.
Z nepochopiteľných dôvodov tento krásny kút sveta navštívi ročne sotva 250-tisíc zahraničných turistov, kým napríklad Sydney ich priláka ročne až tri a pol milióna. Tiež som s návštevou Tasmánie vyčkávala až do svojho tretieho pobytu u protinožcov, no takmer okamžite po prílete do Hobartu som si povedala: prečo, preboha, som sem neprišla už dávno?
Hobart má síce status tasmánskeho hlavného mesta, no stále má atmosféru pokojného predmestia s nízkymi koloniálnymi budovami a parkmi, kde aj počas pracovného dňa uvidíte prechádzať sa, posedávať či piknikovať skupinky ľudí. Nikto akoby sa nikam nenáhlil, chodci do seba na chodníkoch v rýchlosti nevrážajú a zdalo sa mi, že aj autá na cestách jazdia pomalšie, než je maximálna povolená rýchlosť. Ak sem priletíte z rušných miest, ako Sydney, Brisbane či inej svetovej metropoly, rozdiel pocítite okamžite. Už chápem, prečo mi moji austrálski priatelia Hobart opisovali ako ospalé mesto. Aj keď ma varovali, že sa tu budem nudiť, v tomto si s nimi dovolím nesúhlasiť a hneď vám aj prezradím prečo.
Najrušnejšou časťou mesta je hobartský prístav, ktorý je zároveň hlavným turistickým centrom ostrova. Ide o druhý najstarší prístav v celej Austrálii a okrem desiatok luxusných jácht a rybárskych lodí v ňom kotvia obrovské výletné lode, najčastejšie zo Sydney, z Melbourne a Nového Zélandu či výskumné lode smerujúce k brehom Antarktídy. Tá je vzdialená 2 500 kilometrov a výrazne ovplyvňuje aj tasmánske podnebie. Antarktické masy studeného vzduchu prinášajú pravidelné studené fronty, sneženie na horách a zrážky najmä na západnom pobreží.
Na rozdiel od austrálskej pevniny tak môžete na Tasmánii zažiť všetky štyri ročné obdobia. Miestni s vami budú radi žartovať, že pri troche šťastia si ich užijete všetky v jeden deň. Vo všeobecnosti tu však prevláda mierne podnebie s teplými letami od decembra do februára a chladnými a neraz zasneženými zimami od júna do augusta.
Ak túžite byť v centre diania, ubytovať sa v historickej štvrti Salamanca Place, ktorá leží len päť minút chôdze od prístavu, je ideálna voľba. V 30. rokoch 19. storočia bola známa svojimi pieskovcovými budovami, ktoré slúžili ako sklady. Dnes v nich sídlia štýlové reštaurácie, bary, kaviarne, galérie, divadlá, obchody a najmä po zotmení ide o najvibrujúcejšiu časť mesta. Ak sem zavítate v sobotu, určite si nenechajte ujsť ikonický trh Salamanca Market.
Celá ulica sa o pol deviatej ráno premení na obrovský trh s viac ako tristo stánkami plnými lokálnych produktov, umením, potravinami či suvenírmi, a čo je najlepšie, trh sa koná za každého počasia. Či svieti slnko alebo prší, v prístave denne narazíte aj na desiatky rybárov, ktorí vykladajú z lodí svoje úlovky. Hrdo sa nimi pýšia a prekrikujú, kto ulovil väčšieho lososa alebo viac ustríc. Práve ustrice sú v hobartskom prístave témou číslo jeden a putujú absolútne čerstvé priamo do reštaurácií. Takmer každá ich ponúka vo svojom menu a každá má aj svoj zaručene najlepší recept na ich prípravu.
Lepšie ustrice ako v Tasmánii som nikde na svete nejedla, presvedčte sa sami, ak sem niekedy zavítate. Hobart však nežije len trhmi a gastronómiou, ale aj umením. Múzeum starého a nového umenia (MONA) je jednou z najvyhľadávanejších atrakcií v meste. Táto podzemná galéria, známa svojimi pútavými výstavami, ktoré posúvajú hranice, vás zavedie do labyrintu provokatívneho súčasného umenia, starovekých artefaktov a ohromujúcich inštalácií.
Príbeh jedinečnej identity Tasmánie vám skrz prírodné a kultúrne dedičstvo a domorodé umenie rozpovie Tasmánske múzeum a umelecká galéria (TMAG), ktoré je najstaršou kultúrnou inštitúciou na ostrove. A že história Tasmánie má aj svoje temné stránky, sa presvedčíte, ak sa vydáte na 90-minútovú vyhliadkovú plavbu loďou z Hobartu do Port Arthur, bývalej trestaneckej kolónie zapísanej aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ktorej pozostatky majú stále silnú a emóciami nabitú auru. V navonok idylickom pobrežnom prostredí si tu v polovici 19. storočia odpykávalo trest približne 12 500 odsúdených – zločincov aj politických rebelov, a je mementom koloniálnej expanzie európskych mocností na austrálskej pôde.
Populárny cestovateľský portál TripAdvisor však ako najvyššie hodnotenú aktivitu na Tasmánii uvádza horu Mount Wellington, ktorú domorodci nazývajú Kunanyi a o ktorej vo svojich historických záznamoch hovorí aj Charles Darwin ako o „hore malebnej krásy“. Na kopec sa pokúsil vyliezť dvakrát, pričom až druhý pokus bol pre legendárneho prírodovedca úspešný. Skúmal tu geologické podložie, miestnu faunu aj flóru a dokonca zozbieral 133 rôznych druhov hmyzu, z ktorých 63 bolo pre vedu v tom čase neznámych, a výsledky aj tohto výskumu prispeli k vzniku teórie evolúcie. Preto si na vrchole hory, ktorý leží vo výške 1 271 metrov nad morom, vyslúžil aj pamätnú tabuľu.
O dychberúcich výhľadoch počas svojho putovania sa podrobne rozpísal v knihe Plavba na lodi Beagle, ktorá patrí ku klasike svetovej literatúry. Vy sa ale na Kunanyi vôbec nemusíte štverať po vlastných ako Darwin. Jedine, že by ste veľmi chceli. Túra po vyznačených chodníkoch trvá zhruba štyri hodiny. Počas nich zažijete unikátne spojenie s prírodou, ktoré umocňujú dramatické útesy aj neustále sa meniace počasie.
Z centra Hobartu sa tam však pohodlne vyveziete aj autom už za 30 minút a vychutnáte si dokonalý panoramatický výhľad na celé mesto aj s prístavom, okolité hory neraz akoby plávajúce na oblakoch, neďaleký ostrov Bruny aj obrovský pilierový most Tasman Bridge. Ten od roku 1965 vedie ponad rieku Derwent, ktorá mestom preteká. Spája sa s ním však aj tragická udalosť – do jedného z pilierov narazila nákladná loď a časť mosta sa zrútila. Potopená loď dodnes leží na dne rieky.
Takmer 1 400 metrov dlhý most po dva a pol roku zrekonštruovali a je najviditeľnejšou dominantou mesta. Práve týmto mostom som v prenajatom aute opustila Hobart a vybrala sa smerom na sever prebádať aj ďalšie časti ostrova.
Prírodný štát
Ak vám smiem dobre poradiť, doprajte si na Tasmániu dostatok času. Pokiaľ si totiž myslíte, že celý ostrov prejdete za dva či tri dni, realita vás prekvapí. Oproti majestátnej Austrálii sa na mape javí len ako malá škvrnka na juhu, no rozlohou je podobná Írsku. Len s tým rozdielom, že v Írsku žije štyri a pol milióna obyvateľov, kým na Tasmánii len necelých 600-tisíc, z toho 40 percent priamo v hlavnom meste.
A aj keď sú tasmánske cesty vo výbornom stave, sú často kľukaté a zavše vás vo vidieckych oblastiach môže zdržať ovčia kolóna. Dva a pol milióna oviec sa pasie na tasmánskych lúkach, a keď sa rozhodnú križovať cestu, nemáte inú možnosť, než pekne počkať, kým prejde posledná zo stáda. Pravidelne zastavovať a kochať sa vás prinútia aj prírodné krásy, ktoré budete míňať. Tu útes s parádnym výhľadom na more, tam pekná pláž… Každá, aj najmenšia atrakcia, pamiatka či vyhliadka má po ceste svoju tabuľu s navádzačom. Všade je niečo, čo označia za miesto, kde sa oplatí pristaviť. A ono sa to vo väčšine prípadov ajnaozaj oplatí.
Takto náhodne som objavila pláž Kelvedon pri mestečku Swansee na východnom pobreží, ktorá je celá pokrytá mušľami. Tasmánia s hrdosťou nesie označenie „prírodný štát“, a to úplným právom. Vyše 40 percent jej územia tvoria národné parky a prírodné rezervácie. Číre tyrkysové jazerá, čisté pláže, pasienky plné oviec, lúky aj lesy a v západnej časti ostrova na hore Mount Read dokonca najstaršie borovice na svete staré tritisíc rokov, to všetko človek objaví pri cestovaní po ostrove.
Ten je jedinečný, aj čo sa týka živočíšnej ríše. Všetci ste už určite počuli o tasmánskom diablovi. Možno sa vám vybaví ako kreslená postavička Taz z rozprávok Looney Tunes či Merrie Melodies. Malé čierne a na prvý pohľad milé zvieratko pripomínajúce psa žije výlučne v Tasmánii. Nenechajte sa ale zmiasť. Je útočný, vraj zákerný a často zúrivý. Snažila som sa ho hľadať v miestnych lesoch, no neúspešne. Jeho výskyt je vzácny a v roku 2008 bol oficiálne vyhlásený za ohrozený druh.
Na ostrove žijú aj ďalšie endemity, teda zvieratá, ktoré inde na svete nenájdete. Napríklad špeciálny druh malých tučniakov či, naopak, druh vtákopyska, ktorý je väčší než tie na austrálskej pevnine. V moriach okolo ostrova plávajú ojedinelé druhy veľrýb a delfínov, a čo je úplne najlepšie, tak Tasmánia má podľa vedeckých výskumov a meraní znečistenia ovzdušia najčistejší vzduch na celom svete! Potvrdila to aj monitorovacia stanica Cape Grim v severozápadnej Tasmánii.
O tom, že miestnym obyvateľom skutočne záleží na ekológii a ochrane prírody, svedčí aj fakt, že práve v Tasmánii bola v roku 1972 založená úplne prvá Strana zelených na svete. Zjednotená tasmánska skupina (UTG) svoj program postavila na environmentalizme s cieľom bojovať za ochranu životného prostredia a bola inšpiráciou pre podobne orientované politické strany v ďalších krajinách.
Kde dovolenkujú Tasmánčania?
V Richmonde neďaleko Hobartu som zažila návrat v čase. Ešte aj domáci, ktorí ma okamžite odhadli na turistku, sa vypytovali, čo ma priviedlo do týchto bohom zabudnutých končín. V skutočnosti som na zastávku práve v tomto koloniálnom mestečku nemala žiaden špeciálny dôvod, tak som si vymyslela, že som počula, že tu majú najlepšiu zmrzlinu na ostrove. Prekvapene sa na mňa zadívali a súhlasne prikývli, nič iné im neostávalo.
Presne to ma na Tasmánii bavilo najviac – túlať sa a objavovať bez presnej trasy a bedekrov. A nechať si poradiť od miestnych, ak sa už dám s nejakými do reči. Títo v Richmonde ma teda, keď už som tu, poslali obzrieť si najväčšiu pýchu mesta, ktorou je najstarší rímskokatolícky kostol v celej Austrálii – St. John’s Church. „A zájdite aj k mostu Richmond Bridge. Je to najstarší austrálsky kamenný most a stojí tu už od roku 1825,“ zakričali na mňa ešte a popriali mi šťastnú cestu. Kostol bol síce prázdny, no brána odomknutá, tak som nakukla dovnútra. Mal drevený interiér a pekné farebné vitráže.
Starý kamenný most mal tiež svoje historické čaro a v jeho okolí pobehovali deti, ktoré práve povyskakovali z autobusu. Očividne sem prišli v rámci školského výletu. Bol práve čas obeda, a tak sa lúka pri moste postupne zaplnila dekami a piknikovými košmi, terasy kaviarní boli tiež odrazu plné ľudí užívajúcich si príjemné teplé počasie. Mala som šťastie na krásne slnečné dni počas celého pobytu, čo považovali priam za zázrak aj samotní Tasmánčania.
Ak by vás zaujímalo, kde trávia najradšej slnečné víkendy a prázdniny oni, tak je to jednoznačne Bicheno. Obľúbená dovolenková destinácia lokálnych obyvateľov leží zhruba dvesto kilometrov na sever od Hobartu. Prímorské mesto má len tisíc obyvateľov, no v čase prázdnin ich počet návštevníkov prevyšuje niekoľkonásobne. Nedivím sa, že to tu milujú. Samej mi padla sánka od úžasu, keď som zbadala tie široké prírodné pláže s jemným bielym pieskom.
Žiadne ležadlá, žiadne slnečníky, žiadni otravní predavači, len autentická nádhera, pár opaľujúcich sa ľudí a na mori hojdajúce sa rybárske lode. V sezóne je to tu pravdepodobne plnšie. Letovisko je populárne aj tým, že po zotmení sa tu dajú pozorovať tučniaky, ktoré prichádzajú na súš a s brieždením zase odplávajú preč.
Anna Onderková
Na skok to odtiaľto budete mať aj do East Coast Natureworld – obľúbeného ekoparku, kde môžete vidieť a dokonca kŕmiť voľne pobehujúce kengury či už spomínaného tasmánskeho diabla. Okrem pláží majú v Bicheno aj morský gejzír, ktorý volajú Blowhole. V podstate to nie je skutočný gejzír, len skaly na pobreží sú tak dobre prederavené, že keď sa do nich pri príboji nahrnie veľa vody, vystrekuje do výšky. Ale to by neboli Ozis, ako prezývajú Austrálčanov, aby nedokázali aj z ničoho spraviť niečo, v tomto prípade pomerne dosť navštevovanú turistickú atrakciu.
Ak budete mať šťastie, z vyhliadky Whalers Lookout nad mestom môžete zazrieť veľryby. Kedysi slúžila rybárom, ktorí odtiaľto dostávali signály na ich lov. Dnes sa tu už veľryby, samozrejme, nelovia a najväčšiu šancu na ich pozorovanie v Tasmánii budete mať na východnom pobreží v zálivoch Frederick Henry Bay a Great Oyster Bay. Obrovské vráskavce tu môžete vidieť od mája do júla, keď migrujú z juhu smerom do Queenslandu a Západnej Austrálie, a potom od septembra do novembra, keď sa vracajú späť na juh.
Prvotriedny vinársky zážitok
Ak sa zatúlate až na sever ostrova do druhého najväčšieho mesta Launceston, objavíte v ňom viacero historických zákutí, budov, múzeí a galérií. Mesto často hostí festivaly a podujatia rôzneho druhu a v minulosti dokonca súperilo s Hobartom o titul hlavného mesta Tasmánie. Dodnes medzi sebou tak trochu bojujú o priazeň turistov. Každopádne, Launceston má dobrú strategickú polohu, odkiaľ môžete vyrážať na denné výlety a objavovať severnú časť ostrova. V úvode článku som sľúbila nezabudnuteľný zážitok aj milovníkom vína, takže údolie Tamar bude v tejto oblasti vašou destináciou číslo jeden.
To je známe renomovanými vinicami, ako Pipers Brook Vineyard, Clover Hill Wines, Josef Chromy Wines či Devil’s Corner, kde k dobrému vínu dostanete aj úchvatné výhľady na nekonečné lány viníc, kde sa hrozno pestuje, a neraz aj názorné ukážky zberu a jeho spracovania. Tasmánske vinice sa vyznačujú odolnosťou voči chladnému podnebiu a produkujú vysokokvalitné prémiové vína, najmä Pinot Noir, Chardonnay a Rizling, a to aj napriek náročným a premenlivým podmienkam. Toto odvetvie tu prosperuje vďaka vášni a precíznosti.
„Z hľadiska objemu je tasmánsky vinársky priemysel taký malý, ako je veľký jeho potenciál,“ povedal známy kritik a uznávaná vinárska autorita James Halliday. Len dávam do pozornosti informáciu, že v Tasmánii, rovnako ako v celej Austrálii, je pol promile pri šoférovaní povolené, takže sa nemusíte brániť malej ochutnávke ani popri objavovaní ostrova za volantom. Niektorí domáci vás veľmi ochotne pozvú aj na prechádzku svojimi vinicami a porozprávajú vám zaujímavosti nielen o svojom živobytí, ale aj o regióne a dajú vám skvelé tipy na výlety. Ľudia sú tu naozaj nesmierne prívetiví a priateľskí, čo len umocnilo dojem, ktorý vo mne ostrov zanechal.
Tak na zdravie, milá Tasmánia. Bola si príjemným prekvapením a oázou pokoja v kontraste so známejšími austrálskymi metropolami. Rozhodne si zaslúžiš viac pozornosti, no verím, že ak sa ti jej dostane, zachováš si stále ten autentický prírodný charakter, ktorým si si ma tak získala.
