Češi držia jedno unikátne prvenstvo. Spolu so Slovákmi sme svetovými rekordérmi v spotrebe tatárskej omáčky. Nikde inde na Zemi nie je tento produkt populárnejší a predávanejší.
Desaťtisíc ton tatarky ročne. Množstvo, ktoré z omáčky zloženej z majonézy a doplnenej o drobné kúsky zeleniny vytvorilo samostatnú produktovú, a teda aj biznisovú kategóriu. Inými slovami – v českých a slovenských supermarketoch jej to vynieslo vlastný regál.
„Tatárska omáčka sa objavuje aj v iných krajinách, ale v oveľa menšom množstve. Najčastejšie býva považovaná za variant dresingu alebo ako dochucovadlo k roastbeefu, rybám či morským plodom,“ vysvetľuje Jano Hlaváč, generálny riaditeľ spoločnosti Unilever pre Česko a Slovensko.
Predaje nielen tatárskej omáčky, ale aj majonéz pod značkou Hellmann’s vyniesli Česko na siedme miesto v globálnych štatistikách nadnárodného potravinársko-drogistického giganta.
Rovnako ako svoje majonézy ju vyrába súbežne v továrňach v Španielsku a v Poľsku. Domáci trh potom spolu s nimi dopĺňa ďalších šesť výrobcov, ktorí majú tatarku tiež vo svojich portfóliách.
Láska k tejto omáčke sa pritom na území bývalého Československa rodila veľmi pozvoľna.
Podľa historických prameňov za prvej republiky predstavovala symbol francúzskej vysokej gastronómie, ku ktorej mladá republika vzhliadala. Keď sa potom neskôr začala vyrábať priemyselne, jej obľuba ďalej rástla až na súčasných 35 miliónov kusov ročne.
„Keby som mal porovnať predaje v kategórii tatárskej omáčky s nejakým iným odvetvím, ponúka sa porovnanie napríklad so sprchovými gélmi. Oboje si ľudia v Česku kúpia ročne približne rovnako,“ opísal šéf Unileveru.
„Tatárska omáčka je pritom v rámci českého a slovenského trhu populárnejšia smerom na východ, zatiaľ čo v Česku je pomer predajov majonézy a tatárskej omáčky mierne v prospech majonézy, už na Morave sa to láme a na Slovensku jasne víťazí tatarka.“
Pohár so typickým logom graficky oviazaným modrou stužkou priniesla na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia do vtedajšieho Československa spoločnosť Best Foods. Tú potom v roku 2000 prevzal Unilever.
Modré logo pritom aj naďalej považuje za rodinné striebro. Skrýva sa za ním totiž pestrofarebný príbeh o úspechu muža menom Richard Hellmann, ktorý do Spojených štátov priplával z Nemecka.
Na Columbus Avenue v New Yorku si v roku 1913 otvoril obchod s delikatesami a začal v ňom ponúkať aj majonézu, ktorú najprv servíroval ako súčasť svojich sendvičov a neskôr ju predával v pohároch. Tie, ktoré oviazal modrou stužkou, označovali najlepšiu várku a napokon sa stali hlavným a najslávnejším produktom jeho firmy.
Najzásadnejším produktom celého radu je však pre britskú korporáciu klasická majonéza, pretože je populárna na celom svete. Najväčším trhom s majonézou sú Spojené štáty, nasleduje Latinská Amerika, v Japonsku vedie typ kewpie, čo je majonéza so špecifickou chuťou umami.
„Obrovským trendom je hľuzovková majonéza. V rámci našich majonézových trhov je to asi najväčší hit posledných rokov. Vznikol pred desiatimi rokmi v Holandsku a postupne si získava zákazníkov aj v Česku,“ dodáva Jano Hlaváč, šéf Unileveru.
Článok vyšiel na forbes.cz.
