Mala dvadsaťpäť rokov, bola matkou dvoch malých detí, trojročného Charlesa a ani nie dvojročnej Anny. S manželom, princom Philipom, za ktorého sa vydala pred piatimi rokmi, v novembri 1947, si užívala prvé roky s mladou rodinou. A od otca ako korunná princezná postupne preberala niektoré povinnosti spojené s panovaním.
Na konci januára 1952 preto manželia Alžbeta a Philip odcestovali na štátnu cestu po afrických a austrálskych dominiách. Otec princeznej, milovaný a populárny kráľ Juraj VI., sa s dcérou prišiel rozlúčiť na letisko.
Vysoký, štíhly a charizmatický muž, ktorý nastúpil na trón proti svojej vôli, po abdikácii svojho brata Edwarda VIII. v roku 1936, bol milujúcim otcom a manželom a teraz už aj starým otcom. A milovaným kráľom – na letisku ho nadšene zdravili davy prizerajúcich.
Národ neopustil ani v časoch vojny
Juraj VI. bol totiž tiež mužom, ktorý svojmu národu dodával nekonečnú odvahu v neľahkých vojnových rokoch. Tým, ktorý s manželkou ani počas bombardovania Londýna neopustil hlavné mesto a osobne navštevoval tie miesta, ktoré bombardovanie zasiahlo.
Návštevy kráľa Juraja VI. a jeho manželky Elizabeth v rozbombardovaných troskách hlavného mesta boli pre väčšinu Angličanov vôbec prvou príležitosťou, keď svojho kráľa a kráľovnú videli naživo.
Pre rodinu to bol jednoducho Bertie, jeho celé meno znelo Albert Frederick Arthur George. Korunovaný ako Juraj VI., kráľ Spojeného kráľovstva a britských domínií, posledný cisár Indie, posledný írsky kráľ. A prvá hlava nového spoločenstva Commonwealth.
Netušila, že mu máva naposledy
Že nie je úplne zdravý, nebolo žiadne tajomstvo. Celoživotný ťažký fajčiar trpel vysokým tlakom, neskôr aj arteriosklerózou a nakoniec i rakovinou pľúc. Tiež dlhodobý stres, spôsobený najprv samotnou nutnosťou nastúpiť na trón, po čom netúžil, a potom aj ťažkými vojnovými rokmi, sa na jeho chatrnom zdraví podpísal zle.
V septembri 1951 kráľ úspešne podstúpil náročnú operáciu, pri ktorej mu lekári odstránili celú ľavú polovicu pľúc.
Zdalo sa, že je všetko na dobrej ceste, keď Alžbeta a jej manžel posledného januára 1952 odcestovali na návštevu Kene.
Princezná netušila, že svojmu oteckovi vtedy na letisku máva naposledy. O týždeň neskôr, 6. februára 1952, zomrel Juraj VI. v spánku na infarkt. Mal iba 56 rokov. Dožil sa najnižšieho veku zo všetkých britských hannoverských a windsorských kráľov.
Mladá kráľovná
Mladá Alžbeta sa v dvadsiatich piatich rokoch stala kráľovnou obrovskej ríše. Dievča, ktoré sa nenarodilo ako budúca panovníčka, ale iba ako dcéra vojvodu z Yorku a neter budúceho britského kráľa, muselo náhle zo dňa na deň prijať zodpovednosť, povinnosti, obrovské záväzky.
Najprv ani netušila, že jej otec zomrel. Smutná správa totiž nedorazila do Kene včas. Noc predtým strávili manželia sledovaním divokých zvierat z pozorovateľne Treetops.
Dodnes sa traduje, že Alžbeta na pozorovateľňu vyliezla ako princezná, ale dole zliezla už ako vládnuca panovníčka. V tej chvíli to ale ešte ani sama netušila.
O otcovej smrti sa dozvedela po štyroch hodinách
Alžbeta bola prvým britským panovníkom od roku 1714, ktorý v okamihu, keď sa stal kráľom, nebol prítomný vo svojej krajine. Ministerský predseda Winston Chruchill sa o smrti monarchu dozvedel o celé štyri hodiny skôr ako kráľova dcéra. Jeho kancelária okamžite zaslala šifrovanú tajnú správu do vládnej budovy v Nairobi, hlavného mesta Kene.
Tam sa však Alžbeta v tej chvíli nezdržovala – a pracovníci v Nairobi dlhé desiatky minút neboli ani schopní tajnú depešu rozšifrovať, ako o šesťdesiat rokov neskôr vyšlo najavo – informoval o tom napríklad denník The Guardian.
Ako prvý sa tak o smutnej správe z domoviny dozvedel princeznin osobný tajomník Martin Charteris. O zvestiach, ktoré sa posledné hodiny šírili z vlasti, ho informoval editor novín East African Standard, ktorý si informáciu chcel u Charterisa overiť. Namiesto toho zastihol úplne nepripraveného tajomníka, ktorý po niekoľkých horúcich telefonátoch do Británie zistil, že nejde o fámu.
Zostala Alžbetou
Bolo nutné okamžite informovať novú kráľovnú. A zároveň ženu, mladú matku dvoch detí, ktorá sa dozvie, že jej milovaný otec náhle zomrel. Charteris teda obratom volá do domu v Sagana Lodge, kam sa práve Alžbeta s Philipom rozosmiati a nadšení vracali z nočnej pozorovateľne.
Bolo rozhodnuté, že o smrti kráľa bude ako prvý z manželov informovaný princ Philip. Ten dostal za úlohu nečakanú správu šetrne oznámiť svojej žene. Odviedol teda Alžbetu do záhrady.
Svedectvo o oných neradostných momentoch neskôr odovzdala Lady Pamela Hicks, vzdialená sesternica princeznej a jej dôverná priateľka. „Chodili po záhrade tam a späť. Trvalo to nekonečne dlho. Potom sa k nám kráľovná vydala a oznámila nám, že sa okamžite musíme vrátiť do Anglicka.“
V Londýne už ženu, ktorá sa ešte v Afrike rozhodla, že aj ako kráľovná ďalej ponesie svoje vlastné meno, Alžbeta, vítala celá politická garnitúra s premiérom Winstonom Churchillom na čele.
Ponechať si svoje meno pritom nebývalo u britských kráľov zvykom; ako sme už spomenuli, kráľ Juraj VI. sa volal Albert, jeho brat, Edward VIII., celú mladosť používal meno David, ktoré patrilo medzi jedno z jeho krstných.
A kráľovná Viktória sa 24. mája 1819 narodila ako Alexandrina Victoria, ktorú celú mladosť prezývali zdrobnelinou „Drina“.
Alžbeta sa však rozhodla zostať Alžbetou, toho mena druhou. Prvou jej menovkyňou na tróne bola pred štyrmi stovkami rokov samozrejme Alžbeta I. z dynastie Tudorovcov, dcéra Henricha VIII. vládnuca v druhej polovici 16. storočia (Alžbeta I. Anglická zomrela roku 1603).
Už navždy v tieni kráľovnej
Keď kráľovná vystúpila z lietadla, schádzala po schodíkoch sama. Jej muž, princ Philip, podľa nového protokolu panovníčke nesmel ponúknuť svoje rameno. Od tej chvíle na verejnosti vždy kráčal až za kráľovnou.
Alžbeta od abdikácie svojho strýka vedela, že bude jednou kráľovnou. Dúfala však, že tá chvíľa príde čo najneskôr. S manželom princom Philipom obaja pevne verili, že spoločne vychovajú svoje deti, budú čo najdlhšie žiť pokiaľ možno pokojný rodinný život ako korunná princezná a trón Alžbeta prevezme až niekedy na prahu dospelosti svojich detí.
Nestalo sa tak. A ako história vie, Alžbeta II. sa aj napriek mladému veku svojej povinnosti ujala s majstrovstvom, odvahou a odhodlaním. A v mimoriadne zložitej úlohe – a mimoriadne ťažkej dobe – výborne obstála.
Sedemdesiat rokov celý svet obdivoval Alžbetu, kráľovnú.
Avšak tento deň, 6. februára, nebol pre Alžbetu II. dňom šťastných spomienok. Po všetky roky si v ústraní na zámku Sandringham viac ako svoje kraľovanie pripomínala iný dôležitý míľnik svojho života.
Deň, kedy sa všetko obrátilo hore nohami.
Ten deň, keď zomrel kráľ. Jej milovaný otec. Ten deň zmenil Alžbete celý jej život.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Irena Cápová.