Trénuje najelitnejších športovcov sveta, ale popritom sa venuje deťom a dospelým, ktorí sú odhodlaní zmeniť svoj život. Eva Piatriková je fyziologičkou a športovou vedkyňou. Desať rokov pôsobila na univerzite v anglickom Bathe, kde sa venovala fyziológii. Dnes žije v Liptovskom Mikuláši, chodí prednášať do škôl a aj vrcholových manažérov učí kvalitne spať, správne sa hýbať a dobre jesť.
Napriek osvete stále mnoho ľudí žije pod tlakom v súvislosti s maximálnym výkonom a starostlivosť o seba často odkladá „na potom“. Čo nás z vašej skúsenosti najčastejšie prinúti prehodnotiť tento prístup?
Väčšina ľudí ku mne príde, až keď sú v metabolickej kríze. To je obdobie, keď si už na svojom organizme všímajú výraznejšie zmeny – sú podráždení, ich obvod pása je väčší, ako by mal byť, majú poruchy spánku, už ráno sa zobúdzajú unavení a počas dňa majú nestabilnú energiu.
Metabolická kríza sa u väčšiny ľudí začína už v mladom veku, keď sú ešte presvedčení, že sú vitálni a necítia sa zle. Často sú to ľudia, ktorí v práci zažívajú veľký tlak na výkon. Budujú si úžasné kariéry, no svoje telo – stroj, ktorý stojí za ich výkonom – popritom zanedbávajú.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Na preventívnu prehliadku prišli možno po piatich rokoch a zistili im, že majú vysoký krvný tlak alebo cukor či cholesterol. To ich vystraší a hľadajú zmenu.
Mnohí potom skĺznu k chaosu trendov na sociálnych sieťach a k pseudovede – skúšajú detoxikačné čaje, fasting aj Ozempic. A keď im nič z toho nepomôže – a možno sa potom cítia ešte horšie –, prídu za mnou.
V akom veku vás klienti najčastejšie vyhľadávajú?
Je to veľmi rôznorodé. Byť mladý rozhodne automaticky neznamená byť zdravý. Pracujem s desaťročnými deťmi, ale aj s ľuďmi, ktorí sú povedzme v poslednej dekáde svojho života.
Sú to všetky skupiny ľudí, ktorí sa snažia postarať sa o svoje zdravie. Rodičia s deťmi, ktoré majú poruchy príjmu potravy, športovci, ženy v perimenopauze a menopauze… ale aj manažéri a majitelia veľkých firiem, ktorým sa niečo stalo – mali úraz alebo vážnejší zdravotný problém a musia urobiť väčšiu životnú zmenu, inak bude ich staroba naozaj ťažká. Platí, že čím skôr človek začne, tým lepšie, no nikdy nie je príliš neskoro niečo so sebou urobiť.
Ako teda vyzerá vaša práca s ľuďmi, ktorí u vás hľadajú pomoc?
Je to v podstate audit. Učím ľudí stať sa zdravotne gramotnými. Dnes totiž väčšinou nevieme rozoznať vedecky podloženú informáciu od trendy vzruchov.
Väčšina ľudí aj má ambíciu sa o svoje telo starať, no nedokážu ju uchopiť a premeniť na reálne ciele a riešenia.
Napríklad manažéri často nechcú prísť ku mne a riešiť, že by mali niečo na svojom živote meniť. Vo svete vrcholového manažmentu je „normálne“ nespať, pracovať šestnásť hodín denne, prakticky sa nevenovať sebe, mať stres, piť veľa kávy a vynechávať jedlo.
Metabolická kríza sa však rodí práve vtedy, keď sa rozhodneme ísť spať neskôr, správne sa nenajesť alebo celý deň iba sedieť. Tieto malé rozhodnutia sa pomaly kumulujú, až raz príde deň, keď vyústia do veľmi hlasného a neprehliadnuteľného problému.
Ako presne vyzerá tento audit zdravia?
V prvom rade sa pozerám na krvný obraz, vitamíny, minerály, potom napríklad na hladiny hormónov či fungovanie štítnej žľazy. Sú to základné markery, ktoré ovplyvňujú fungovanie organizmu.
Následne sledujem bazálny metabolizmus. Keď si predstavíte, že by ste celý deň iba ležali na jednom mieste, vaše telo by aj tak potrebovalo energiu na to, aby pokrylo základné procesy. Množstvo tej energie je náš bazálny metabolizmus.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Tretím dôležitým faktorom je kompozícia tela – to je pre ľudí najväčší šok. Mnohí prídu a povedia, že si desať rokov držia stabilnú váhu, ale neuvedomujú si, že kompozícia ich tela sa mení – že hoci im váha ukazuje stále rovnaké číslo, majú čoraz menej svalov a oveľa viac tuku.
Sledujem aj záťažovú diagnostiku, teda to, ako sa metabolizmus správa pod tlakom. Najčastejšie posadím klienta na stacionárny bicykel a postupne mu zvyšujem intenzitu záťaže. Pozeráme sa, ako pod tlakom a záťažou fungujú jeho pľúca, srdce, cievy, svalstvo a ako spaľujú a mixujú tuky a sacharidy.
Pozerám sa aj na veľmi podceňovanú vec – pitný režim. Pomocou senzorov dnes dokážeme urobiť aj potnú analýzu, na základe ktorej môžem každému klientovi odporučiť špecifický pitný režim.
Ľudia, ktorí sú zaneprázdnení, majú z takéhoto testovania najväčší benefit. Presne zistia, na čo sa potrebujú sústrediť a čo zmeniť.
Povedali ste, že nikdy nie je neskoro so zdravím niečo urobiť. Do akej miery je výsledok tohto auditu zvrátiteľný?
To závisí od toho, v akom štádiu človek príde. Niekto príde, lebo sa na seba ráno pozrel v zrkadle, uvedomil si, že mu „rastie pupok“, a už sa s tým nestotožňuje. Niekomu to začne ovplyvňovať aj jeho biznis a celý život – srdcové arytmie, zlý spánok, nestabilná nálada a podobné prejavy.
Metabolická kríza sa rodí práve vtedy, keď sa rozhodneme ísť spať neskôr, správne sa nenajesť alebo celý deň iba sedieť.
To, ako veľa sa ešte dá zmeniť, súvisí najmä s tým, ako dlho človek žil v tom zanedbanom režime. Dôležité predpoklady sú aj vek a genetika. Zmena závisí aj od toho, koľko času jej človek dokáže venovať. Ak sa do toho „obuje“, môže to byť aj rýchle a efektívne.
Niektorí ľudia zvyknutí na výkon sa však aj v snahe o zmenu životného štýlu dostanú do príliš výkonnostného nastavenia a možno až opačného extrému. Ako s tým pracujete?
To je fenomén, ktorý pramení z prirodzenej súťaživosti úspešných ľudí. Vidíme to napríklad na popularite pretekov Ironman. Tento extrémny prechod „z nuly na tisíc“ však väčšinou nie je celkom optimálny pre zdravie.
Je skvelé, že si tí ľudia našli aktivitu, ktorá ich baví, no aj takáto extrémna fyzická záťaž je v konečnom dôsledku pre organizmus stres. Keď sa k tomu pridá, že ten človek nie je veľmi zdravotne gramotný, pokiaľ ide o výživu, často sa to končí vyhorením.
Extrémny pohyb by nemal ísť na úkor spánku, výživy a mentálnej hygieny. To nie je zdravé tempo.
Longevity ako trend je aj obrovský biznis. Musí byť podľa vás snaha o dlhovekosť drahá?
To je trochu paradoxné. Kým v health & fitness biznise je dnes najviac peňazí v histórii, metabolické zdravie populácie je čoraz horšie. Pribúdajú aj prípady vyhorenia, obezita či poruchy príjmu potravy už u malých detí.
Tento biznis profituje najmä z toho, že ľudia nie sú zdravotne gramotní a siahajú najmä po rýchlych riešeniach a sľuboch. Málokto investuje do prevencie.
Foto: archív Evy Piatrikovej
Foto: archív Evy Piatrikovej
Foto: archív Evy Piatrikovej
Foto: archív Evy Piatrikovej
Je však pravda, že aj firmy si dnes čoraz viac uvedomujú, že pokiaľ ich zamestnanci a najmä lídri nebudú zdraví, nebude sa im dariť.
Hovorili sme o detoxikácii a Ozempicu. Ktoré presvedčenia a riešenia sú ešte z vašej skúsenosti populárne a zároveň môžu byť toxické?
Veľmi toxický je celkovo hon za kultom dokonalosti. Vidím to najmä u mladých ľudí a detí, ktorým prednášam na školách v rámci svojho projektu Preber sa.
Sú presvedčení, že byť fit znamená u dievčat extrémnu štíhlosť a u chlapcov široké vypracované ramená a celkovo svaly. Takto na pohľad dokonale však často môže vyzerať aj ukážková metabolická kríza.
V praxi totiž vyzerá tak, že tie deti zo stravy úplne vylúčia sacharidy, robia fasting, cvičia nalačno a na prázdny žalúdok pijú kávu alebo energetický nápoj. Takéto obrovské zásahy do životného štýlu môžu v období vývoja narušiť zdravie – fyzické aj mentálne.
Pseudoveda je však často hlasnejšia a na prvý pohľad krajšia ako skutočná veda, preto má úspech nielen u mladých ľudí.
Aj mnohí moji klienti si napríklad myslia, že žijú zdravo, lebo majú doma plnú skrinku rôznych suplementov stravy – minerálov, vitamínov a ďalších. A keď sa ich potom pýtam, načo to majú, najčastejšie odpovedajú, že im to odporučil niekto v práci alebo ich to oslovilo na internete.
Často to berú týždeň a potom na to zabudnú. Vnímajú to iba ako rýchlu skratku k zdravému životnému štýlu. V skutočnosti je však len veľmi málo overene funkčných doplnkov.
Ktoré to sú?
Vitamín D, omega-3, kreatín a magnézium. Možno ešte niektoré elektrolyty na hydratáciu. Už malá miera dehydratácie totiž znižuje našu schopnosť sústrediť sa.
Ostatné doplnky potom prichádzajú na rad, keď z krvných testov klientovi vyjde, že mu niečo chýba. Vtedy dáva zmysel to dočasne doplniť – napríklad železo.
Už sme spomenuli, že v rámci projektu Preber sa chodíte aj prednášať do škôl. V akom veku je rozumné začať sa s deťmi rozprávať o týchto témach?
Čím skôr. Ako deti od veľmi útleho veku sledujeme rodičov a preberáme ich zvyky a vzorce. To platí aj pri životnom štýle, stravovaní a cvičení.
Ďalším dôležitým míľnikom je škola. Popri tom, ako deti učíme čítať, písať, počítať, mali by sme ich učiť aj to, ako sa postarať o svoje zdravie.
V rámci zdravotného systému zase niekedy netreba hneď predpísať lieky, ale ponúknuť pacientovi aj iné riešenia v podobe zmeny životného štýlu. Ja sama chodím do škôl a škôlok a je pre mňa celkom zaujímavé vidieť ich pohľad.
V čom napríklad?
Keď sa ich spýtam, čo je zdravie, najčastejšie povedia, že to je to, ako dlho sa človek dožije. Myslím si, že vo svojej podstate to tak vnímame aj v dospelosti. Keď niekto povie, že má sto rokov, je to pre nás ohromujúce.
Podľa mňa však nejde iba o číslo. Deťom hovorím, aby si predstavili, že majú posledných desať rokov života, a uvažovali o tom, ako ich chcú prežiť. To nie je len o tom, dožiť sa, ale aj byť mentálne prítomný a fyzicky schopný, pohyblivý.
Deti často povedia, že počas posledných desiatich rokov svojho života by chceli cestovať, hrať sa s vnúčatami, užívať si dôchodok a plniť si sny. Keď sa potom pozrieme na niektorých päťdesiat- či šesťdesiatročných ľudí, pre ktorých je náročné na dovolenke nachodiť 20-tisíc krokov denne, je to celkom paradoxné.
Foto: archív Evy Piatrikovej
Je jasné, že vekom sa zhoršujú mentálne aj fyzické kapacity, no dnes už máme efektívne nástroje, aby sme sa mohli dožiť osemdesiat až deväťdesiat rokov a žiť kvalitne. O tom je longevity.
Môžeme teda aj v päťdesiatke alebo šesťdesiatke zmeniť svoj život tak, aby sme to dosiahli?
Určite áno. Mám niekoľko klientov, ktorí mi povedia, že práve teraz, po päťdesiatke alebo šesťdesiatke, zažívajú najlepšiu etapu svojho života.
Prvým krokom je stať sa zdravotne gramotným – vedieť, prečo Ozempic nie a silový tréning áno. Aj v rámci Preber sa chcem pomáhať vychovávať generáciu úspešných lídrov, ktorí si okrem kariérnych snov budú môcť splniť aj tie o aktívnom dôchodku.
Kariérny úspech by nemal ísť na úkor mentálneho a fyzického zdravia. Aj to, ako sa o seba a svoje telo staráme, je v podstate investícia. A je do veľkej miery na nás, aký „dôchodok“ si v starobe vyberieme.
Spomenuli ste, že „pseudoveda“ je často krajšia a hlasnejšia ako veda. Podľa akých signálov ju rozpoznať?
Žiadna vedecky podložená a udržateľná metóda nie je extrémna. Typickým príkladom takéhoto extrémneho boomu bol fasting.
Veda nesľubuje zázraky na počkanie, rýchle recepty a nie je univerzálna. Keď som hovorila o Ozempicu, podozrivé na ňom je napríklad aj to, že sa často prezentuje ako cesta pre kohokoľvek, kto chce schudnúť.
A keď si niekto urobí víkendový kurz o zdravej výžive, možno mu to pomôže zorientovať sa, no rozhodne z neho ešte nie je odborník. Skutočný odborník vám nikdy nedá recept na to, ako schudnúť päť kíl za týždeň, lebo takéto tempo jednoducho nie je zdravé.
