V záujme dobrých vzťahov v rodine je dôležité včas vysvetliť, prečo očakávaná náhrada za rodičovský bonus tento rok nepríde.
Bola to jedna z najbúrlivejších tém prvého konsolidačného balíčka. Vládna koalícia si presadila štedrejšie 13. dôchodky, ktoré dostanú všetci seniori v rovnakej výške priemernej penzie.
Ako kompenzáciu si z pohľadu verejných financií zvolili faktické zrušenie takzvaných rodičovských dôchodkov. Pôvodne časť sociálnych odvodov smerovala priamo rodičom.
Úplne zrušenie skomplikovala ústava. Bývalému ministrovi práce Milanovi Krajniakovi sa do nej podarilo dostať zmienku o rodičovskom dôchodku. Aj preto musela nová koalícia priniesť kompromis.
Relatívne štedré rodičovské dôchodky zrušila, no ponechala možnosť poukázať rodičom dve percentá z dane, čo je výrazne menej. Rodič dieťaťa s tisíceurovým hrubým príjmom tak namiesto 180 eur za rok dostane iba 22 eur.
Ani tie pritom toho roku neuvidí, dôvod je prozaický. V záujme dobrých rodinných vzťahov je dôležité včas vysvetliť rodičom dôvod.
Proti zmene paradoxne protestovali viac neziskové organizácie ako rodičia. Práve asignácia dane tvorila dôležitú časť ich príjmov. Mnohé by mali problém, ak by ľudia namiesto neziskoviek posielali dve percentá matke či otcovi.
Keďže cez dve percentá sú často financované aj organizácie poskytujúce sociálne služby, v konečnom dôsledku by na to doplatili aj seniori.
Výsledná podoba zákona tieto obavy vyriešila. Schválená legislatíva umožňuje poukázať dve percentá neziskovke aj obom rodičom.
Pozor na dátumy
Dôležité sú dátumy. Rodičovský dôchodok sa naposledy vyplatil vlani. V tomto roku sa už uhrádzať nebude, zároveň už od januára platí možnosť poslať dve percentá rodičom.
Už tradične majú zamestnanci vyplniť tlačivo o poukázaní dvoch percent do konca apríla. Daniari majú následne ďalšie tri mesiace na zaslanie peňazí neziskovkám.
Znamená to teda, že rodičia uvidia svoje peniaze získané cez asignáciu dvoch percent v lete? Jednoduchá odpoveď znie – nie. Neuvidia ich ani na jeseň a dokonca ani v zime.
Zdanlivo po sebe oba typy dôchodkov nasledujú, no je tu dôležitý rozdiel. Na dve percentá daní síce majú penzisti nárok už za rok 2025, ale vyplácať sa bude až z daňových priznaní v roku 2026. Peniaze im tak „pípnu“ na účte až v lete budúceho roka.
Vláda si zmenou dôchodkov pomôže
Vláde takáto ročná výluka pomôže z dvoch dôvodov. Čiastočne si odsunie výdavok verejných financií. Navyše rok je dostatočne dlhý čas na to, aby seniori zabudli, že dostanú len desatinu pôvodnej sumy.
Práve vnímanie voličov dôchodcov je z hľadiska politického marketingu dôležitejšie ako konkrétny benefit pre seniorov.
S týmto cieľom nastavil bývalý minister Milan Krajniak samotný rodičovský dôchodok. Nešlo mu o adresnosť pomoci, potreboval viditeľné opatrenie, ktoré si voliči všimnú. Aj preto sa peniaze vyplácali raz ročne, aby suma bola výraznejšia.
Na jedno dieťa totiž platil maximálny mesačný limit približne 20 eur, no kumulatívne to už boli zaujímavejšie peniaze. Navyše zvýhodňovali mnohodetné rodiny, čo je cieľová skupina pseudokonzervatívnej Sme rodina a jej bývalého ministra Krajniaka.
Stovky miliónov eur
Nová koalícia zvolila podobný princíp. Ako jedno z prvých opatrení oznámila výrazné zvýšenie 13. dôchodkov. Tie sa predtým vyplácali ako kompenzačné opatrenie. Ľudia s nízkym dôchodkom dostávali tristo eur. Zároveň platilo, že čím je priznaná penzia vyššia, tým je príspevok nižší.
Po novom dostane každý rovnakú sumu vo výške priemerného dôchodku. Vlani to bolo 606 eur a tento rok vianočný bonus narastie až na 677 eur. Dotáciu tak dostanú aj seniori, ktorí tento druh pomoci nepotrebujú. Celoplošné opatrenie však znamená väčší zásah potenciálnych voličov.
Pre porovnanie, v roku 2024 sa náklady na 13. dôchodky šplhali na 823 miliónov a rodičovské dôchodky stáli 307 miliónov.
Aj to jasne ilustruje, ako v čase rastú náklady na nové neadresné opatrenia zamerané na kupovanie voličov. Najmä v čase nevyhnutnej konsolidácie je to ukážkový príklad nesystémového, neadresného a drahého opatrenia.
Kto je zraniteľnejší ako seniori?
Keby koalícia naozaj chcela pomôcť, zamerala by sa na zlepšenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá trápi (nielen) dôchodcov najviac.
Navyše, najzraniteľnejšou skupinou nie sú seniori s dôchodkami, ale jednorodičovské domácnosti a rodiny s viacerými deťmi. Vyplýva to z prieskumu EU SILC, ktorý realizoval Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Pomoc mladým má tiež najmä marketingový efekt. Príklad je dotácia na hypotéky. Až 150 eur mesačne môžu získať dlžníci, ktorým sa zvýšila splátka, pretože si nezafixovali úrok na dlhšie obdobie.
Podobné plošné opatrenie prišlo v čase nevyhnutnej konsolidácie. Navyše, systém je nastavený tak, že dlžníkom sa vďaka príspevku oplatí ostať v drahšej banke a nehľadať si nižší úrok u konkurencie.
Nehovoriac o tom, že dotácia pomáha lepšie situovaným ľuďom, ktorým sa podarilo získať hypotéku. Bokom ostávajú práve tí, ktorí na podobný úver nemajú dostatočný príjem. Rozumnejšia sa ukazuje téma nájomného bývania.
Asignácia nestačí
No späť k daňovej asignácii. Do konca apríla môžu zamestnanci zvoliť neziskovku, ktorej pošlú svoje dve percentá. Rodičov si takto budú môcť uctiť až na budúci rok. Hoci v oboch prípadoch ide o relatívne malé sumy, určite to urobte.
Práve tu treba pripomenúť, že daňová asignácia stačiť nemusí. Pri koaličnom predstavovaní zvýšených 13. dôchodkov zaznela dôležitá veta, že deti sa nemusia báť.
Po obmedzení rodičovských dôchodkov sa o ich rodičov postará štát. V čase, keď Sociálna poisťovňa vlani hospodárila s deficitom tri miliardy, je to z dlhodobého hľadiska skôr želanie ako sľub.
Hoci to politici nechcú priznať, starnutie obyvateľstva tento problém ešte zvýši a v istej chvíli bude potrebné prijať bolestivé opatrenia.
Z pohľadu detí je dôležité myslieť na to, že štát sa o ich rodičov ani o ne nemusí dokázať postarať. A 13. dôchodky či asignácia sú len marketingová zástierka, ktorá to má prekryť.
Vďaka jednému týždennému nákupu od detí získajú rodičia viac ako za celý rok v rámci dvoch percent. Aj to dobre ilustruje, že štát vďaka neefektivite a populizmu stratí veľa peňazí medzi výberom daní a odvodov a ich preposlaním ľuďom. To je odpoveď na otázku, čo by sa stalo, keby sa štát v rámci konsolidácie uskromnil.
Stále by všetko platili daňovníci, ale priamo zo svojich účtov a teda efektívnejšie.
