Po rokoch života v zahraničí sa Michal Repčák rozhodol vrátiť do Tatier, odkiaľ pochádza. Skúsenosti z hotelov a reštaurácií po celom svete pretavil do svojho srdcového projektu – vily Zvonica v Malom Smokovci. V rozhovore prezrádza, ako sa mu podarilo uspieť bez veľkých externých investícií a aké ďalšie projekty aktuálne chystá.
Na koncept vily Zvonica ste našli inšpiráciu v Anglicku, kde ste žili štrnásť rokov. V čom sa líši od klasického penziónu či horského ubytovania?
Od začiatku bolo pre mňa dôležité priniesť na slovenský trh novú možnosť ubytovania. Aj dnes mimo sezóny s rodinou veľa cestujeme po svete a hľadáme inšpiráciu. Našim hosťom chcem ponúknuť vyšší štandard, no zároveň som si vždy prial, aby sa u nás cítili ako doma.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Je normálne, že hostia si vyložia nohy, ľahnú si na gauč, dajú si víno, drink či kávu, vyberú si zo širokej ponuky kníh, ktoré tu máme, rozložia si oheň v našich kachliach a oddychujú. To je presne tá atmosféra, ktorú sa tu snažím budovať.
Keď je vonku pekne, dá sa od nás ísť na prechádzku alebo túru, no a po celom dni si potom stačí zapnúť saunu alebo sa okúpať vo vírivke, stále obklopení Tatrami. To všetko je u nás hosťom k dispozícii. Chceme, aby ľudia v našej vile zabudli na svoje starosti a užili si každý okamih.
V minulosti ste v rozhovore spomenuli, že ste vždy vedeli, že raz budete mať ubytovanie v Tatrách. Prečo ste si vybrali práve Malý Smokovec?
Pochádzam z Tatier, a keď som mal možnosť vybudovať vilu práve v Malom Smokovci, neváhal som. Je to najmladšia tatranská obec, ktorá síce administratívne patrí pod Novú Lesnú, no do istej miery je samostatná. Je to tu trochu iné ako v okolitých dedinkách, spája sa tu moderné s tradičným. Máme tu iba pár domov, ulice sú vybudované podľa feng šuej, dominantou je zvonica pred našou vilou. Tá bola vybudovaná v čase vzniku obce, pred približne tridsiatimi rokmi.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Okrem zvonice tu zakladatelia obce osadili tri základné kamene s erbom Malého Smokovca a vybudovali aj Sinajskú kaplnku s desatorom Božích prikázaní. Turisticky zaujímavejšie sú však slnečné hodiny v tvare pyramídy, ktoré sú hneď oproti zvonici.
Vráťme sa však k samotnej vile. Okrem jednotlivých izieb si väčšie skupiny môžu objednať celú vilu Zvonica pre seba. Stáva sa to často?
Áno, vo vile robíme veľa akcií, špecializujeme sa najmä na teambuildingy. Okrem ubytovania im v rámci programu ponúkame napríklad degustáciu vín z mojej vlastnej zbierky. Na niektoré z nich pozývame aj vinárov. Vďaka nášmu baru so širokou ponukou robíme aj degustáciu destilátov. Hosťom je k dispozícii náš mini wellness, biliard a veľa priestoru, v ktorom sa môžu stretávať, ale aj sa „zašiť“.
Musím tiež spomenúť, že fungujeme aj ako galéria výtvarného umenia, čo je súčasťou mojej snahy ponúknuť hosťom niečo navyše. Máme tu prepožičané a vystavené diela moderných slovenských autorov, z ktorých najznámejší je azda Andrej Dúbravský.
Koncept vily Zvonica je jedinečný aj tým, že hostia sa v nej dokážu zaobísť aj bez obslužného personálu. Prečo ste sa rozhodli pre takýto prístup?
Aj to patrí k snahe, aby sa u nás hostia cítili ako doma. Obsluhujúci personál sem príde iba na špeciálne cateringové akcie, degustácie alebo grilovačky. Keď sa k nám hostia prídu ubytovať, väčšinou ich privítam ja alebo moja manželka.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Kľúče od izieb sú však uložené v sejfe s kódom a dostanú sa k nám aj bez toho, aby sme ich vítali. Všetko dôležité potom nájdu v našej vlastnej aplikácii. Sú v nej informácie o tom, ako fungujú sauna, bar, vínotéka, kde sa dá oddychovať, akú knihu si prečítať a aké diela sú tu vystavené.
Spomenuli ste, že hostí vo vile osobne vítate, dokonca im často priamo vy pripravujete raňajky…
Do hotelového biznisu vždy musíme dať aj kus seba, emóciu. Je to nevyhnutné, aby sa tu náš hosť cítil dobre. Zároveň to vnímam ako dobrý spôsob, ako sa odlíšiť od konkurencie. Mohli by sme mať luxusné priestory v krásnom prostredí, no ak by tu nebol nikto, kto by hostí privítal a venoval sa im, nefungovalo by to. Som rád za každého hosťa, s ktorým sa môžem porozprávať.
Je u nás normálne, že hostia si vyložia nohy, ľahnú si na gauč, dajú si víno, drink či kávu, vyberú si zo širokej ponuky kníh, ktoré tu máme, rozložia si oheň v našich kachliach a oddychujú. To je presne tá atmosféra, ktorú sa tu snažím budovať.
Myslím si, že ľudia si to vážia a aj vďaka tomu sa k nám mnohí vracajú. Takýto osobný prístup by som však určite nezvládol bez podpory svojej manželky Daniely, ktorá sa stará aj o naše sociálne siete, a našich troch dcér. Tie u nás vo vile trávia takmer každé prázdniny. Je pre nás s manželkou dôležité, aby chápali, odkiaľ prichádzajú peniaze, a vedeli, že nič nie je zadarmo.
V biznise sa zvykne hovoriť, že kto nerastie, upadá. Vy ste sa v poslednom období pustili do expanzie. Aké ďalšie projekty chystáte?
Snažíme sa náš koncept posúvať ďalej, no v Tatrách už nie je veľa možností, konkurencia je obrovská, preto sa skôr pozerám na okolité mestá, ktoré ešte majú horskú atmosféru. Jedným z takých miest je Spišská Sobota, historická časť Popradu, ktorú by sme mohli prirovnať k Levoči. Práve tu aj s mojím biznisovým partnerom rozbiehame malý butikový hotel Vila Zipser. V okolí sú krásne kaviarne, veľmi dobré reštaurácie, uvidíme, ako sa nám tam bude dariť.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
V čom bude hotel Vila Zipser iný ako vila Zvonica?
Vila Zipser je mestská vila, no budeme sa ju snažiť prepojiť aj s horským prostredím. Chceme sa viac orientovať aj na hostí, ktorí do Popradu prídu kvôli biznisu.
To však nie je jediný nový podnik v okolí Tatier, ktorý aktuálne rozbiehate.
V máji plánujeme otvoriť ďalší projekt aj v Kežmarku. Ten bol kedysi baštou karpatských Nemcov a aj dnes má nepochybne čo ponúknuť. Aj tu budujeme malý butikový hotel v historickej budove v centre mesta. Bude sa volať 1779 SUITES. Tento rok odkazuje na súčasnú podobu domu, ktorú dostal po veľkom požiari.
Na jeho prízemí bude bistro otvorené pre verejnosť. Jeho súčasťou bude otvorená kuchyňa a hostia budú môcť veľmi zblízka sledovať, ako a z čoho kuchári ich jedlo pripravujú. Aj v tomto projekte mám biznispartnera. Na rozbeh nového podniku potrebuje majiteľ investovať pomerne veľa peňazí a vždy je to jednoduchšie, keď sa táto suma rozdelí medzi dve rodiny.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Vo vile Zvonica ste však jediným majiteľom a vybudovali ste ju bez podpory investorov. Vďaka čomu sa vám to podarilo?
V začiatkoch podnikania som bol vždy konzervatívny a vyberal som si skôr tie dlhšie cesty. Vždy som vedel, že raz budem podnikať, takže už predtým som sa snažil zarábať a šetriť tak, aby som nemusel hľadať pomoc investora ani si požičiavať veľa peňazí. Skúsil som si aj prenájom penziónu, no už v tomto období sme začali stavať vilu Zvonica. Dlhšie som mal jeden podnik v podnájme a jeden vlastný. Mať vlastný podnik je však z dlhodobého hľadiska vždy udržateľnejšie.
