Ako šéf OpenAI vypustil do sveta fenomén ChatGPT, urobil z umelej inteligencie vec verejnú a vybudoval kolos s hodnotou päťsto miliárd dolárov. Čerstvý štyridsiatnik a miliardár Sam Altman je však aj čerstvým otcom – a s ďalším dieťaťom na ceste teraz buduje svet, v ktorom budú vyrastať jeho potomkovia.
„Je to ochudobnený urán,“ prehodí len tak mimochodom o tyči z uránu 238, teda toho istého prvku, ktorý poháňa jadrové elektrárne. „Naozaj vám nič neurobí.“ Pre istotu nad ňou zamáva Geigerovým detektorom, aby svoje tvrdenie podložil dôkazom.
„Stačí jeden veľký objav vo fyzike a… V podstate odomknete neobmedzenú energiu,“ hovorí o kuse kovu. „Dlho sme o tom nemali ani potuchy, potom prišla teória, že by to mohlo fungovať. O pár desaťročí neskôr už bola na svete atómová bomba. Neuveriteľné.“
Altman, v teniskách z kolaborácie Adidasu a Lega a v obyčajnom sivom svetri, ma postupne prevádza svojou zbierkou artefaktov. Väčšinu z nich má bežne v domácej pracovni, do ktorej sa pozrie len pár najbližších priateľov.
Dnes sú však vonku: 40-tisíc rokov stará sekera („fascinujúci univerzálny nástroj z doby kamennej“), bronzový meč z čias pred 3 500 rokov („príklad toho, ako technológia totálne prekreslila mapu vtedajšieho sveta“) a lopatka kompresora z motora Concordu.
S múzejnými pravidlami si Altman neláme hlavu – všetky tieto poklady dotiahol do kancelárie v obyčajnej športovej taške, zabalené do klasických kúpeľňových uterákov. „Stále ma fascinuje, ako každá ďalšia generácia stavia na tom, čo tu zanechali tie pred ňou. Ako pridávame ďalšie a ďalšie poschodia lešenia,“ opisuje technologický pokrok. „A presne to sa deje aj teraz.“
ChatGPU
Aj keď uránová tyč vzbudzuje rešpekt, iný kúsok v jeho zbierke má k dnešnému dňu oveľa bližšie: starý grafický čip (GPU). Práve na ňom sa trénovali prvé verzie modelu, ktorý poháňa ChatGPT, teda nástroj, ktorý v novembri 2022 vtrhol do našich životov a spustil revolúciu, ktorá sa pokojne môže vyrovnať tej priemyselnej.
Amerika má dlhú históriu inovátorov, ktorí svet nezmenili tým, že by niečo prevratné sami vynašli. Ich genialita spočívala v tom, že vďaka dôvtipu a sile vôle dokázali technológiu pretlačiť do každodenného života.
Presne ako Steve Jobs, Bill Gates alebo Elon Musk. Napokon ani Thomas Edison nevynašiel žiarovku. On – respektíve jeho tím – ju „len“ vylepšil tak, aby vydržala svietiť, a potom ju s nevídanou agresivitou predal svetu.
Altman je z rovnakého cesta. Skôr než inžinier alebo vedec je investor a akcelerátor. Jeho víziou nie je pestovať spotrebiteľské produkty, ale postaviť infraštruktúru, na ktorej bude čoskoro bežať celá svetová ekonomika.
Miliardový chat
ChatGPT má dnes viac než osemsto miliónov používateľov týždenne. OpenAI, ktorej tržby vlani prekročili hranicu 13 miliárd dolárov, dostala nedávno cenovku päťsto miliárd dolárov. (Sám Altman v nej síce nemá priamy podiel, no vďaka ostatným investíciám má jeho majetok hodnotu okolo troch miliárd dolárov.) Práve teraz sa navyše rokuje o ďalšom obrovskom investičnom kole, ktoré by mohlo hodnotu firmy vystreliť k astronomickým 750 miliardám dolárov.
Technologické giganty inšpirované jeho úspechom plánujú len tento rok naliať do dátových centier a čipov pre AI vyše pol bilióna dolárov. OpenAI je v tejto chvíli pravdepodobne najdôležitejšou firmou na planéte.
Z Altmana to urobilo postavu, o ktorej sa dnes píšu takmer nekritické ódy. Šéf spoločnosti Disney Bob Iger hovorí, že Altman má dar „vidieť za roh“. Spoluzakladateľ Airbnb Brian Chesky ho radí medzi dvoch najväčších dravcov, akých kedy spoznal (tým druhým je Musk).
Dizajnérska ikona Applu Jony Ive tajomne dodáva, že sa Altman „cíti v neznámom ako ryba vo vode, no k zodpovednosti rozhodne nepristupuje ľahkovážne“. Legendárny investor Paul Graham, ktorý Altmana kedysi mentoroval v akcelerátore Y Combinator, to hovorí na rovinu: „Je majster v presviedčaní. Jednoducho vie zariadiť, aby ľudia robili to, čo chce on.“
Napriek tichému hlasu a skromnému vystupovaniu chlapca zo Stredozápadu je Altman v jadre tak trochu technologický vyvolávač. Jeho odvážne vízie o exponenciálnom raste AI sa jednoducho musia naplniť – inak sa nebude dať obhájiť ani valuácia OpenAI, ani tie obrovské finančné a spoločenské stávky, ktoré sa na ňu nabalili.
Hviezda 30 pod 30
Pritom nie je celkom jasné, či on sám vie, ako sa k tej sľubovanej budúcnosti dopracovať. Dokáže doručiť svet, ktorý má byť taký veľký, rýchly a drahý, ako ho sám vykresľuje?
Vo Forbese Altmana sledujeme už viac než desať rokov. V roku 2015 bol jednou z hviezd nášho prvého amerického výberu 30 pod 30, vtedy ako 29-ročný šéf Y Combinatoru. „Je skvelé, že si môžete spísať zoznam problémov sveta, a potom jednoducho zafinancovať firmy, ktoré ich vyriešia,“ povedal.
Z pohľadu týchto investícií je Altman ambiciózny stratég, ktorý si starostlivo rysuje vlastnú budúcnosť. Keď sa v roku 2010 začala éra mobilných aplikácií, podporil firmy ako Stripe (v čase, keď ešte ani nemala meno) alebo Reddit. Triafal presne.
Foto: Unsplash, Bolivia Inteligente
S umelou inteligenciou teraz hrá rovnakú partiu, ale vo väčšom. Okrem OpenAI stavil na spoločnosť Helion, ktorá chce skrotiť jadrovú fúziu (energiu hviezd), a na firmu Oklo, ktorá stavia malé modulárne reaktory. Obe majú nasýtiť energetický hlad, ktorý AI vyvolá.
Potom je tu projekt World (predtým Worldcoin), riešiaci identifikáciu ľudí vo svete plnom deepfakeov, alebo Merge Labs, pracujúci na prepojení mozgu a počítača. Prostredníctvom neziskovej organizácie OpenResearch Altman podporil aj obrovský experiment s nepodmieneným príjmom – poistku pre prípad, že AI vezme ľuďom prácu.
„Verím, že som neobvykle dobrý v projektovaní viacerých vecí naraz. Dokážem sa pozerať roky dopredu a vidieť, kde sa tie svety pretínajú,“ hovorí. „Predpovedať trendy vie kdekto. Vidieť ich priesečníky, to je moja disciplína.“
Od sekery k digitálnemu bohu
V poslednom čase sa Altman na všetky prísľuby a hrozby AI pozerá novou optikou: ako otec. S manželom majú syna a koncom roka sa im má narodiť druhé dieťa.
„Ľudia mi hovoria: ‚To je dobre, že máš dieťa, teraz aspoň neurobíš nič, čo by zničilo svet,‘“ usmieva sa Altman. „Ja som bol však pevne rozhodnutý nezničiť ho už predtým. Dieťa k tomu nepotrebujem.“
Altmanov životopis je dnes v technologických kruhoch už klasikou. Vyrastal v St. Louis, teda vo svete na kilometre vzdialenom nablýskanému Silicon Valley. Už vtedy bol „geek“ fascinovaný vedou, energiou a umelou inteligenciou. „Tých pár rovnakých nápadov, ktorými som posadnutý, ma sprevádza celý život,“ hovorí Sam Altman. „Vlastne sa nezmenili od mojich 18 rokov.“
Na Stanfordovu univerzitu nastúpil v roku 2003 s jasným cieľom: študovať AI. Bolo to však v čase, keď sa technologický svet opájal vlnou Web 2.0 a umelá inteligencia nikoho veľmi nezaujímala. Už v druhom ročníku však vyhral súťaž o najlepší biznis plán so startupom Loopt – aplikáciou na zdieľanie polohy s priateľmi.
Vtedy prvýkrát počul o akcelerátore Y Combinator (YC). Sadol na nočný let do Bostonu, aby absolvoval pohovor s jeho zakladateľom Paulom Grahamom. „Pamätám si, ako som si vtedy povedal, že takto nejako musel pôsobiť aj Bill Gates,“ spomína Graham na ich prvé stretnutie.
Nástupca Grahama
Graham bol natoľko ohromený, že keď sa v roku 2014 rozhodol stiahnuť z vedenia YC, vybral si za svojho nástupcu práve Altmana, ktorý mal vtedy iba 28 rokov. Dôvod? „Sam si jednoducho vie presadiť to, čo chce,“ vysvetľuje Graham. „Vedel som, že ak bude úspech YC jedinou cestou, ako môže Sam v živote uspieť, potom YC jednoducho uspeje.“
V spoločnosti YC sa Altman hral na mnohých pieskoch, no jeden bočný projekt mu obzvlášť prirástol k srdcu: výskumná skupina OpenAI, ktorá vznikla v roku 2015 ako nezisková organizácia s cieľom vytvoriť AGI – teda všeobecnú umelú inteligenciu, ktorá by dokázala myslieť ako človek. Altman pre projekt osobne získal **Grega Brockmana** a (vtedy CTO Stripu) a legendárneho výskumníka Ilyu Sutskevera, priekopníka neurónových sietí. Dokonca presvedčil aj Elona Muska, vtedy jedného zo svojich hrdinov, aby projekt podporil sumou 38 miliónov dolárov.
Altmanova pozornosť sústredená na OpenAI však čoskoro takmer prerástla do mánie. Vedenie Y Combinatoru sa v jeho očiach zmenilo skôr na dožívajúce hobby než na životné poslanie, ktoré mu Graham zveril. V roku 2019 boli Graham aj spoluzakladateľka YC Jessica Livingston v šoku, keď si v tlačovej správe prečítali, že Altman sa stáva generálnym riaditeľom novej ziskovej divízie OpenAI. Livingston mu vtedy dala nôž na krk: buď sa naplno vráti k YC, alebo skončí.
„Istú kritiku si za to zaslúžim,“ priznáva dnes Altman. „Keď mi došlo, že OpenAI bude úspešná, a ja som pritom riadil obe veci naraz, povedal som si, že môžem predstierať, že mi na YC stále záleží rovnako ako predtým, ale mojím skutočným poslaním je OpenAI, a preto do toho musím ísť naplno.“
Päťdňový puč a palácové intrigy
Nebolo to naposledy, čo sa Altmanove priority stretli so záujmami jeho kolegov. Tesne pred predvlaňajším Dňom vďakyvzdania ho správna rada neziskovej časti OpenAI vyhodila. Dôvod? Vraj k nej nebol „vždy úprimný“. Puč viedol spoluzakladateľ Sutskever, ktorý rade tvrdil, že Sam klame a obviňoval ho, že v honbe za vlastnými cieľmi „vyvoláva chaos, rozbieha príliš veľa nových projektov a štve ľudí proti sebe“.
Nasledovalo päť dní, ktoré sa zapísali do histórie Silicon Valley ako jedna z najväčších korporátnych frašiek všetkých čias. Zamestnanci OpenAI sa vzbúrili a pohrozili hromadným odchodom, ak sa Altman nevráti. Do hry okamžite vstúpil Microsoft, ktorý mu ponúkol miesto. Začali sa šíriť fámy o novom modeli AI takom mocnom, že vydesil aj tých, ktorí ho videli.
Hoci vyšetrovanie neskôr dospelo k záveru, že Altman je pre firmu tým správnym lídrom, incident zanechal na jeho povesti nezmazateľnú stopu.
Nepomohlo ani to, že už tri roky predtým sa pre vnútorné spory od spoločnosti odtrhla skupina špičkových zamestnancov na čele so súrodencami Amodeiovcami a založila spoločnosť Anthropic – konkurenta, ktorý stavia na maximálnej bezpečnosti AI. Anthropic má dnes hodnotu okolo 350 miliárd dolárov a vlani utŕžil 4,5 miliardy dolárov, čím sa stal jedným z najvážnejších súperov OpenAI.
Musk, peniaze a konšpiračné teórie
Ešte výbušnejšie však bolo rozhodnutie reštrukturalizovať OpenAI a pridať ziskovú vetvu. To firme umožnilo operovať ako klasický biznis a prijímať investície vrátane kľúčových 13 miliárd dolárov od Microsoftu. Elon Musk bol ostro proti a na protest odišiel bez toho, aby si v novej ziskovej entite vzal akýkoľvek podiel.
Dnes sa muži súdia. Musk tvrdí, že OpenAI zradila svoje pôvodné poslanie pomáhať ľudstvu a vymenila ho za maximalizáciu zisku. OpenAI kontruje tým, že Musk odišiel jednoducho preto, lebo mu firma odmietla dať kontrolu nad ziskovou časťou. Musk vzápätí v roku 2023 spustil vlastnú konkurenciu s názvom xAI, dnes s hodnotou okolo 250 miliárd dolárov. „Nie je to práve spôsob, akým by som chcel tráviť dni, ktoré ten súd pohltí, ale za našou pozíciou si stojím,“ hovorí Altman.
Zatiaľ čo vytvorenie ziskovej vetvy bolo pre prežitie OpenAI nevyhnutné, Altmanovi prinieslo obrovský vplyv a moc. Čo je však pre kritikov často nepochopiteľné, neprinieslo mu to bohatstvo. Altman v OpenAI pri jej vzniku nemal žiadny priamy podiel a nemá ho ani teraz, hoci si ho pri reštrukturalizácii mohol vziať. Prečo?
„Neviem. Nemám na to skvelú odpoveď,“ krčí plecami. „Asi by som si ho mal vziať už len preto, aby som na tú otázku nemusel stále odpovedať.“ Dodáva, že to, že v OpenAI nevlastní ani akciu, je „živnou pôdou pre šialené konšpiračné teórie“.
Majster sveta v načasovaní
Reštrukturalizácia z neho v každom prípade urobila úhlavného nepriateľa Elona Muska. Ten prostredníctvom xAI vyvinul konkurenčný nástroj Grok, ktorý má byť „AI hľadajúca pravdu“. Grok sa však hneď po štarte topí v kontroverziách – od šírenia falošných teórií o „bielej genocíde“ cez generovanie sexuálne explicitných obrázkov neplnoletých až po situáciu, keď sám seba nazval „Mechahitlerom“.
„Prial by som si, aby veci robili inak. Fascinuje ma, koľko času trávia tým, že na nás útočia,“ komentuje Altman Muskove obvinenia, že OpenAI kašle na bezpečnosť. „Pritom im v tomto ohľade v jednom kuse horí dom.“
Altmanova tendencia hnať veci dopredu len na základe vlastného inštinktu ho síce občas dostane do úzkych, no zároveň je jedným z hlavných pilierov jeho úspechu.
Vezmite si štart ChatGPT. V roku 2022 vedenie OpenAI váhalo. Časť ľudí chcela s vypustením modelu počkať, kým budú mať v rukách niečo silnejšie. Bol to Altman, kto ich presvedčil, že musia ísť von hneď.
„Sam povedal, aby sme to jednoducho skúsili vypustiť,“ spomína Brockman. Ten si tiež vybavuje noc pred štartom, keď tím tipoval, ako to dopadne. „Ja som si myslel, že to bude len taký výstrelok, ktorý rýchlo zhasne,“ priznáva. „Sam bol však od začiatku skalopevne presvedčený.“
Nechceme dopadnúť ako Xerox
Dnešná valuácia OpenAI aj odhady celého trhu s AI mu dávajú za pravdu – načasovanie nemohlo byť lepšie. „V myslení je extrémne popredu,“ hovorí o Altmanovi Bob Iger zo spoločnosti Disney. „Dokáže v sebe spojiť trpezlivosť a absolútnu netrpezlivosť.“
Altman má navyše načítanú históriu. Jeho nutkanie uvádzať produkty na trh čo najrýchlejšie pramení zo štúdia Xerox PARC – legendárneho laboratória v Silicon Valley, kde síce vymysleli moderné grafické rozhranie, laserové tlačiarne aj počítačovú myš, no nedokázali na ničom z toho zarobiť.
„V celom tom cykle musíte mať ekonomický motor,“ vysvetľuje Altman. „Myslím si, že množstvo skvelých nápadov nikdy neopustilo laboratórium len preto, že si nikto nedal tú námahu a nedostal ich k ľuďom.“
A presne na tom teraz pracuje. Textové rozhranie ChatGPT je síce funkčné, no v jadre ide len o modernejšiu verziu chatbota ELIZA zo 60. rokov, ktorý sa (dosť neúspešne) pokúšal simulovať psychoterapeuta. Altman chce viac: úplne novú paradigmu. Zariadenia, vďaka ktorým sa AI stane nevyhnutnou súčasťou našich životov.
OpenAI preto vlani v júli za 6,5 miliardy dolárov kúpila firmu IO, ktorú vlastní Jony Ive – dizajnérska legenda podpísaná pod iMacom, iPhonom či Apple Watch. „Sam chápe, že používateľské rozhranie nie je dekorácia,“ hovorí Ive. „Je to vec, ktorá definuje celú ľudskú skúsenosť.“
Tajný projekt na Jackson Square
Altman je z nového projektu nadšený, no detaily odmieta prezradiť. Tím pracuje v tajnej kancelárii v štvrti Jackson Square v San Franciscu. Keď o tom hovorí, znie to takmer ako z Alenky v krajine zázrakov: opisuje rodinu nástrojov s „extrémnym kontextovým vnímaním“, ktoré budú „proaktívne pomáhať“.
Možno pôjde o akéhosi „malého priateľského spoločníka“, ktorý vás bude sledovať a diskrétne vám uľahčovať každodenné úlohy. V jednej chvíli Altman dokonca opisuje zariadenie, ktoré by zaňho vybralo správne artefakty na stretnutie. „Vedelo by, nad čím Sam v poslednom čase premýšľa, z čoho je nadšený,“ vysvetľuje. „A všimlo by si aj to, kam sa v miestnosti práve pozerá.“
Môže to byť, samozrejme, len dymová clona. Altman je známy svojím „syndrómom žiarivých noviniek“ – nadchne sa pre každú novú hračku. Navyše, snaha definovať ľudskú skúsenosť pomocou nových zariadení so sebou nesie obrovské riziká.
Silicon Valley je cintorínom „revolučných“ prepadákov – od vozidiel Segway cez preceňovanú rozšírenú realitu Magic Leap až po nedávne fiasko v podobe AI Pinu od spoločnosti Humane (ktorý zhodou okolností Altman tiež podporil). „Môže to byť prepadák,“ pripúšťa Altman. „V histórii sa nestáva často, že by niekto vymyslel úplne nový spôsob, ako ovládať počítač.“
A potom je tu temná stránka. OpenAI čelí kritike, že vypúšťa produkty bez dostatočného testovania bezpečnosti a dáva prednosť rastu pred psychickým zdravím používateľov. Firma figuruje v niekoľkých žalobách pre neoprávnené úmrtia, ktoré tvrdia, že ChatGPT priamo navádzal k sebapoškodzovaniu alebo samovražde.
Kritici tiež upozorňujú, že obrovské dátové centrá, na ktorých je prevádzkovaný ChatGPT, sú ekologickou nočnou morou – požierajú veľa elektriny a vysávajú zásoby vody. OpenAI síce vždy príde s ospravedlnením a sľubom, že sa zlepší, no ťažko si nevšimnúť, že sa z toho stáva akýsi vzorec.
Myšiak Mickey a Darth Vader v rukách AI
V decembri minulého roka vyrazili Altman a šéf spoločnosti Disney Bob Iger dych Silicon Valley aj Hollywoodu. Oznámili totiž dohodu, ktorá OpenAI umožňuje licencovať postavy z univerza Disney vrátane Mickeyho Mousa, Darth Vadera či Popolušky pre aplikáciu Sora, ktorá dokáže z jednoduchého textového zadania vygenerovať realistické video.
Pre Hollywood, ktorý v AI vidí existenčnú hrozbu, to bol šokujúci pakt. Disney si svoje duševné vlastníctvo stráži ako oko v hlave, napriek tomu sa po ročnom vyjednávaní dohodli: Sora bude vyrábať videá priamo pre streamovaciu službu Disney+.
Altman navyše presvedčil zábavného giganta o investícií vo výške jednej miliardy dolárov, čím OpenAI získala to najcennejšie hollywoodske požehnanie. „Sam chcel tú investíciu ako dôkaz dôvery a potvrdenie partnerstva,“ vysvetľuje Iger. „Chcel situáciu, v ktorej pôjde Disney v celom projekte do hry s vlastnou kožou.“
Násobiteľ sily: Stargate a Trump
Altmanov vplyv rastie ruka v ruke s OpenAI. Už v prvý deň druhého funkčného obdobia prezidenta Trumpa sa Altman objavil v Bielom dome. Spolu s Trumpom, spoluzakladateľom Oraclu Larrym Ellisonom a miliardárom Masajošim Sonom zo SoftBanky oznámili projekt Stargate – ambiciózny záväzok investovať päťsto miliárd dolárov do infraštruktúry pre AI v USA.
Bol to pompézny krok, ktorý presne sedel k maximalistickému prezidentovi aj k Sonovi, ktorý miluje riziko. Bol to však Altman, kto chcel ísť ešte ďalej. „Diskutovali sme o tom a Sam povedal, že viac je jednoducho lepšie,“ prezradil Son pre Forbes.
Altman priznáva, že s Trumpom sa v otázkach AI spolupracuje dobre, hoci nacionalistická politika administratívy sa úplne nezhoduje s jeho víziou. „Jeho úlohou je zabezpečiť, aby Amerika vyhrala. Ja vnímam našu misiu ako službu celému ľudstvu,“ hovorí Altman. „Tam narážame na rozpor.“
OpenAI chce všetko. A hneď
Zatiaľ čo OpenAI agresívne porciuje medveďa budúcnosti, jej apetít nepozná hranice. Okrem ChatGPT a Sory firma vyvíja vlastné AI čipy, sociálnu sieť, ktorá má konkurovať Muskovej platforme X, a dokonca zvažuje výrobu humanoidných robotov do tovární.
V januári oznámili balík softvérových nástrojov pre zdravotníctvo a „freemium“ model ChatGPT s reklamami. Šéf výskumu OpenAI Mark Chen navyše dúfa, že ešte tento rok vyvinú „AI stážistu“, ktorý bude tímu pomáhať urýchľovať vývoj nových nápadov.
„Smerujeme k systému, ktorý bude schopný inovovať sa sám od seba,“ predpovedá Altman. „Myslím si, že si väčšina sveta ešte neuvedomila, čo to bude znamenať.“
Kritici v tom vidia snahu urobiť z OpenAI kolos, ktorý bude „príliš veľký na to, aby padol“. Spojenci to odmietajú. „Nie je v tom žiadny tajný plán,“ hovorí predseda správnej rady OpenAI Bret Taylor. „Ľudia sú jednoducho nadšení z toho, aký vplyv môže mať AI na ľudstvo.“ Podľa Paula Grahama je to jednoducho Altmanova povaha: „Keď vidí nevyužitú príležitosť, nedokáže odolať.“
Bonusové body
Altman má podiely vo viac než štyroch stovkách firiem, čo vyvoláva otázky, či sa dokáže sústrediť na jednu vec. Aj niektorí zamestnanci OpenAI sa obávajú, že firma chce robiť príliš veľa vecí v príliš rýchlom tempe. Boja sa, či si udrží náskok v pretekoch technologických modelov – najmä po tom, čo bol model GPT-5 prijatý s rozpačitými reakciami.
Tvrdou ranou bola aj správa, že Apple si pre novú generáciu Siri nakoniec vybral modely od Googlu, hoci OpenAI už poháňalo jeho službu Apple Intelligence. „Áno, to nebolo práve príjemné,“ priznáva jeden z inžinierov. „Mnohí z nás to považovali za hotovú vec.“
Sam Altman napriek tomu tvrdí, že je na „110 percent“ sústredený na OpenAI a jej hlavnú misiu: dosiahnutie AGI, teda takzvanej všeobecnej umelej inteligencie. Ide o pojem, ktorý sa ťažko definuje a ktorého dosiahnutie môže byť vzdialené tri roky, ale aj tridsať. Altman to však vidí inak. V jednej chvíli dokonca sebavedomo vyhlási: „V podstate sme AGI už postavili. Alebo sme k tomu veľmi blízko.“
Keď sa o tomto výroku dozvie šéf Microsoftu Satya Nadella, len sa pousmeje. „Nemyslím si, že by sme boli AGI čo i len na dohľad,“ vracia Altmana späť do reality. „Máme vymedzené jasné procesy. Nie je to o tom, že to ja alebo Sam jednoducho vyhlásime za hotové.“
Nadella síce patrí k najdôležitejším partnerom OpenAI, no priznáva, že medzi oboma firmami panuje prirodzené napätie, keďže spolu v oblasti AI zároveň súperia. „Budú tam sivé zóny. Termín frenemies – priatelia-nepriatelia – to vystihuje pomerne presne.“
Altmanov plán
O niekoľko dní neskôr sám Altman svoje vyjadrenie zmierňuje. „Myslel som to skôr duchovne, nie doslovne,“ upresňuje. Dosiahnutie skutočného AGI si podľa neho vyžiada „množstvo stredne veľkých prelomov, ale už žiadny obrovský skok“.
Altman si uvedomuje, že jeho motivácia je pre okolie často záhadou. „Je ťažké vedieť, čo sa mu odohráva v hlave,“ hovorí jeho mentor Graham. Altmanova túžba investovať agresívne a okamžite vyvoláva emócie – napríklad jeho plán minúť v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov 1,4 bilióna dolárov na čipy a dátové centrá.
Jemu sa takýto krok zdá samozrejmý, pretože inak sa podľa neho nedá udržať krok s exponenciálnym rastom AI. „Lenže zvyšok sveta na mňa potom vytiahne ‘finančnú realitu’. A ja v tejto disciplíne – teda udržať v hlave oba tieto protichodné pohľady naraz – práve nevynikám,“ priznáva.
Altmanov plán, kto ho raz na čele OpenAI nahradí, je pomerne jednoduchý: chce firmu odovzdať samotnej umelej inteligencii. Ak je cieľom vytvoriť AI tak pokročilú, že dokáže riadiť celé korporácie, prečo by nemohla stáť na čele práve tej jeho? „Rozhodne by som sa tomu nebránil,“ hovorí. „Vlastne by som mal byť prvý, kto do toho pôjde.“
A čo potom? Sam tvrdí, že okrem OpenAI už nemá žiadne ďalšie profesijné ambície, teda až na jednu malú poznámku: keď nastane éra „po AGI“, možno vraj nájde vášeň v úplne novom druhu práce, ktorý dnes ešte ani neexistuje. „Väčšinu vecí, ktoré som chcel v živote dosiahnuť, som si už v podstate odškrtol,“ uzatvára. „Mám pocit, že teraz už hrám len o bonusové body.“
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je Richard Nieva.
