Patrí k najmladšej generácii hercov Činohry Slovenského národného divadla, účinkuje v televíznych seriáloch, ale zaujal aj ako skladateľ, textár a spevák. Richard Autner, člen tohtoročného rebríčka Forbes 30 pod 30.
Jeho pracovné dni sú aktuálne nabité na prasknutie. Budíček o piatej ráno, o hodinu neskôr sa už na Kolibe rozbieha natáčanie seriálu Nemocnica, odtiaľ na desiatu uteká na skúšku do Slovenského národného divadla. Končí o 14.00 a o polhodinku ho čaká druhé kolo nakrúcania televízneho seriálu. O osemnástej je späť v divadle, kde odohrá predstavenie a po desiatej večer odchádza domov.
Celý rebríček 30 pod 30 nájdete tu.
Lockdownový album
„Ostatný rok je takýto režim pre mňa pomerne pravidelná záležitosť,“ hovorí Richard. „Dá sa na to zvyknúť, herci vo vysokom tempe bežne fungujú. Nastaví sa na to organizmus, nastavíte sa aj mentálne, hoci z dlhodobého hľadiska je to vyčerpávajúce až sebadeštruktívne. Nesťažujem sa však, ani nefňukám, som za to naopak vďačný, lebo si pamätám časy, keď robota nebola.“
Obdobie, keď práca nebola, sa spája najmä s vlnami pandémie. Na druhej strane, nebyť korony, zrejme by nevyšiel jeho hudobný projekt. Počas lockdownov sedel doma za klavírom a napísal a dokončil polovicu skladieb zo svojho albumu Odpovede.
Vydalo ho Slnko Records a Richard bol zaň aj nominovaný na hudobné ocenenie Radio Head Award 2021 v kategórii debut roka.
Najsilnejší zážitok: Prvý koncert
K hudbe ho priviedol vianočný darček od rodičov, malý klavír, ktorý si zapojil do počítača. Robil na ňom prvé pokusy na klávesoch, roky však skladal len do šuplíka. Ako hovorí, bol to jeho filter, ale aj pocit slobody a sebavyjadrenia.
Jedným z jeho najsilnejších zážitkov v živote sa potom stal prvý koncert. Vystupoval v rámci literárneho festivalu v Klube pod lampou na Palisádach a na jeho prekvapenie sa sála zaplnila do posledného miesta.
„Ľudia si hneď na prvom koncerte spievali naše pesničky, bola to pre mňa obrovská česť,“ dodáva Richard. Popri herectve na koncertovanie nemá veľa času, počet jeho plánovaných hudobných vystúpení v dohľadnom čase sa dá spočítať na prstoch jednej ruky.
Od detstva však bolo viac-menej jasné, že si prioritne vyberie hereckú dráhu. Chodieval do divadelného tábora, jednu sezónu pôsobil aj v súbore Ludus a po štúdiu na konzervatóriu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jeho ročníkovými pedagógmi boli Zuzana Kronerová a Emília Vášáryová.
„Mne utkvela v pamäti najmä ich energia, prístup a atmosféra, ktorú dokázali vytvoriť,“ spomína na svoje pedagogičky. „Sú to dámy plné sily a odhodlania, mám napríklad pred očami, ako pani Milka dokázala na javisku vyskočiť do priestoru a skotúľať sa na zem. Alebo akú pokoru má v sebe pani Kronerová.“
Richard Autner a Táňa Pauhofová v predstavení Divadelný román. Foto: SND/Ctibor Bachratý
Poznaj sám seba
Už počas vysokej školy sa Richard dostal na prestížne dosky Slovenského národného divadla a neskôr tam získal aj stály angažmán.
„Opatrne som o tom sníval už od konzervatória. Ale potom, keď človek tú métu dosiahne, tak si stanoví novú. V mojom prípade sa však, paradoxne, netýka divadla, zmenili sa mi priority,“ približuje.
„Jasné, rád by som si zahral v nejakom dobrom americkom akčnom firme, no dôležitejšie je nadobudnutie životnej pohody. Byť sám so sebou uzrozumený, nehnevať sa, nič si nevyčítať, neobviňovať sa. Prijať sa, aký ste, aj so svojimi chybami. Užívať si čas, lebo plynie rýchlo.“
To, o čom sníva a ako uvažuje, sa dá vyčítať aj na jeho koži. Prezrádzajú to tetovania. Prvé si dal urobiť ako 17-ročný, keď si nechal zobraziť latinské slovo Theatrum. „Stalo sa mojou motiváciou, aby som mal na očiach svoj cieľ a venoval sa tomu, čo ma naozaj baví,“ poznamená. Svoj sen o divadle si splnil, okrem SND sa predstavil aj v divadlách Astorka Korzo’90 či Aréna.
Postupne pribúdali aj ďalšie tetovania. Symboly budhizmu, kabaly či nápis z delfskej veštiarne Nosce te ipsum, teda Poznaj sám seba. „Pripomína mi, že stále chcem na sebe pracovať a napredovať,“ dodáva.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
