Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré liečia približne len 28 % pacientov s depresívnymi poruchami a len 20 % s úzkostnými poruchami. Za neriešenie problémov v oblasti duševného zdravia pritom platia aj samotné firmy, ktoré by preto starostlivosť o vlastných zamestnancov nemali vnímať ako filantropiu. Náklady spoločnosti s tisíckou zamestnancov „len“ na depresiu sa môžu vyšplhať na úroveň pol milióna eur ročne.
Duševné poruchy ľudí sú veľmi drahou záležitosťou, a to nielen pre zdravotné poisťovne a štát, ale aj pre samotné firmy. Potreba riešenia tohto problému narastá so zvyšujúcim sa percentom produktívnej populácie, ktorá chodí do práce napriek dlhodobým mentálnym zdravotným problémom.
Napríklad vo Veľkej Británii ide o medziročný nárast minimálne o 4 % produktívnej populácie, pričom na základe slovenských štatistík NCZI sa predpokladá, že zo 100 členného kolektívu sa minimálne dvaja zamestnanci liečia na depresiu a minimálne šesť ďalších má s depresiou problémy, no zatiaľ nevyhľadali pomoc.
„Nespomíname však úzkosti, problémy s alkoholom a podobne. Čiže v kolektíve môže byť to percento zamestnancov, ktorí naozaj potrebujú pomoc oveľa, oveľa vyššie,“ vysvetľuje pre Forbes.sk profesor Róbert Babeľa, ktorý vypočítal práve „skryté“ dopady depresie na firmy.
Aké sú dopady prezéntizmu?
Prvou rovinou finančných nákladov sú situácie, keď si psychické problémy zamestnancov vyžadujú buď okamžitý odchod z práce alebo dlhodobé PN. Tie sú však aj kvôli stigme často „maskované“ ako iné zdravotné problémy.
„Ak mám stres, radšej poviem, že mám črevnú virózu ako úzkosť. Na PN mi však svieti črevná viróza,“ vysvetľuje Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie a dodáva, že odtabuizovanie týchto tém na pracovisku by malo byť prvým krokom.
Čo sa však týka samotných nákladov firiem, oveľa väčším problémom ako dlhodobé PN, je podľa Babeľu tzv. prezéntizmus. Ide o fyzickú prítomnosť zamestnanca v práci bez duševného výkonu.
„Zamestnanec s depresiou sa de facto nemá šancu naplno sústrediť na prácu, či nebodaj si naplno užiť deň v práci. Práve naopak. Je vystavený otázkam o zlej nálade, má obrovský problém sústrediť sa na pracovnú činnosť. Pracovné veci nedoťahuje, odkladá, má problém dodržať termíny a podobne. To spôsobuje stratu produktivity,“ vysvetľuje Babeľa. Podľa Vršanského je prezéntizmus bežný problém, ktorý najmä vo veľkých firmách dokáže skryte existovať roky.
Koľko nás stojí zanedbané duševné zdravie?
Pre modelovú spoločnosť s tisíckou zamestnancov ide v podmienkach Slovenska o predpokladanú ročnú stratu „len“ kvôli depresii na úrovni 252 459 eur. Ak zoberieme do úvahy aj fakt, že takíto zamestnanci čakajú v priemere rok a trištvrte s tým, aby vyhľadali pomoc, tieto straty sa môžu vyšplhať až do výšky 429 181 eur.
„Na Slovensku sme v roku 2019 mali podľa Finstatu približne 160 firiem, ktoré zamestnávajú od 1 000 do 30 000(+) zamestnancov. Skryté dopady depresie na tieto firmy sa tak v priemere môžu pohybovať na úrovni od 735 tisíc eur do 1,2 milióna eur,“ hovorí autor analýzy.
Tieto čísla sa pritom týkajú len jednej diagnózy z mnohých a vychádzajú z obdobia spred pandémie, ktorá psychické zdravie ľudí ešte zhoršila.
„V kombinácii so zvyšujúcou sa priemernou mzdou v hospodárstve tak narastajú logicky aj potencionálne straty pre firmy,“ dodáva Babeľa. Zdôrazňuje pritom ešte jednu dôležitú vec – treba úplne reálne predpokladať, že strata na produktivite u týchto zamestnancov je ročne minimálne 60 pracovných dní.
Odborníci teda vyzývajú firmy k tomu, aby prehodnotili svoj postoj k duševnému zdraviu, pokiaľ tak už neurobili, pretože tento problém narastá a neodíde. A doplácajú na to aj oni sami.
Situácia v oblasti starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov sa však postupne zlepšuje. Podľa Vršanského dnes spoločnosti vnímajú túto tému oveľa intenzívnejšie ako pred pandémiou.
„Firmy rozumejú tomu, že duševné zdravie má vplyv na výkonnosť ich ľudí. Každý už asi stretol človeka, ktorý naozaj vyhorel a asi chápe, že to je vážna vec. Stav duševného zdravia má predsa evidentnú súvislosť s celkovým výkonom,“ vysvetľuje.
Aj preto by starostlivosť o vlastných zamestnancov na poli duševného zdravia nemala byť vnímaná ako filantropia. Ide skôr o zmiernenie rizík doby zameranej na výkon a preťažujúcej ľudí v mnohých smeroch. „Na našom pracovnom trhu už nájdenie náhrady za skúseného pracovníka začalo byť príliš drahé, aby firmy duševné zdravie svojich ľudí ignorovali,“ dodáva Vršanský.
Najlepšia prevencia
Opatrení, ktoré môžu spoločnosti zaviesť, je viacero. Základom sú programy zamerané na prevenciu, ktoré podľa výskumov ukazujú najlepšiu návratnosť investície.
Spoločnosti by teda mali vytvoriť také prostredie, aby zamestnanci včas vyhľadali pomoc a neskrývali svoje názory a pocity. „Ak firma zlepší pre svojich zamestnancov dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie pomocou rôznych programov, je to samozrejme skvelé. Bez destigmatizácie pracovného prostredia to však nebude fungovať,“ hovorí Vršanský.
Destigmatizáciu je možné realizovať dodávaním kvalitného a pravidelného obsahu o tejto téme, čo robí aj Liga za duševné zdravie v rámci ich Koalície firiem za duševné zdravie. Jej členmi sú desiatky spoločností, ktoré tak majú prístup k online diskusiám na rôzne témy.
„Firmy, ktoré nemajú skúsenosť s osvetou a destigmatizáciou interného pracovného prostredia majú niekedy obavy, či neotvoria témou duševného zdravia Pandorinu skrinku a v konečnom dôsledku nezdemoralizujú svojich unavených a zdecimovaných zamestnancov. My máme opačnú skúsenosť,“ hovorí Liga.
Aké sú ich ďalšie odporúčania?
Po zabezpečení tejto bázy odporúčajú vzdelávanie akýchsi ambasádorov duševného zdravia, ktorí absolvujú kurz pre laikov – aby radili tam, kde majú a neradili tam, kde nemajú a aby vedeli laicky vypočuť svojich kolegov.
„Takýchto buddies alebo dôverníkov viaceré firmy už majú a skúsenosti sú vynikajúce. Podporu nemá poskytovať iba HR oddelenie alebo firemný kouč,“ hovorí Vršanský a dodáva, že podpora v oblasti duševného zdravia má byť presiaknutá firemnou kultúrou bez ohľadu na zaradenie v štruktúre a hierarchii firmy. Liga takýto program pre členov Koalície spustí do konca roka.
Tretím bodom je zabezpečenie lepšej dostupnosti odbornej starostlivosti, či už psychológov cez linku alebo on-site alebo prostredníctvom iného sofistikovanejšieho programu starostlivosti.
„Členom koalície odporúčame aj konkrétne overené riešenia napríklad na meranie psychologického bezpečia v tímoch aj s bázou pre konzultácie HR odborníkov v tejto oblasti tak, aby vedeli svoje vlastné HR a vzdelávacie programy prispôsobiť potrebám svojich zamestnancov,“ dodáva.
