Vojenské námorníctvo Spojených štátov plánuje tlačiť náhradné diely pre svoje lode priamo na palube. Súťaž, ktorá mala preveriť, či to v praxi môže fungovať, vyhral slovenský tím. Viedol ho len 16-ročný študent gymnázia Jakub Nagy.
Bol to pritom len jeden z jeho mnohých projektov. Jakub sa tiež podieľal na príprave portálu ministerstva školstva Učíme na diaľku a už tri roky vedie vlastný výskum, Project Picoballoon, ktorý by mohol zlepšiť predpovede počasia.
Začínal s pyrotechnikou
Študent sexty Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave začal vlastnú elektrotechniku skladať ako deväťročný. Keď sa o pár rokov neskôr začal viac sústreďovať na vývoj pikobalónov, prišla na pretras aj otázka vlastnej firmy. Tú by však za neho museli na Slovensku založiť rodičia, keďže nie je plnoletý.
„Neprišlo to zo dňa na deň, ale postupne, čiže s tým nemali problém. Skôr boli znepokojení pár rokov predtým, keď som sa nejaký čas venoval výrobe pyrotechniky,“ usmieva sa Nagy.
Tím Project Picoballoon. Foto: Filip Nagy / Red Bull Content Pool
S Jakubom sa stretávame v priestoroch najvyššej budovy na Slovensku Nivy Tower. S kolegami z Projectu Picoballoon tu majú vlastný priestor v rámci coworkingu HubHub. Získali ho dočasne v rámci programu Red Bull Basement, ktorý podporuje mladých inovátorov. Ako víťazný tím aktuálneho ročníka budú o pár dní Slovensko reprezentovať na svetovom finále v Turecku.
Sonda veľká ako dvojeurovka
Čo to ten pikobalón vlastne je? Jakub namiesto odpovede vyťahuje zo skrine malú škatuľku a ukazuje jej obsah. „Vždy rozprávame, že sonda je veľká ako dvojeurová minca. Tak sme ich tu uložili vedľa seba, aby to bolo pekne vidno,“ vysvetľuje.
Sonda váži gram. Foto: Project Picoballoon
Dnes sonda so senzormi váži asi gram, solárny panel a balón pridá ďalšie štyri gramy. Klasické meteorologické balóny sú mnohonásobne väčšie a ťažšie. Vyletia do výšky 25-35 kilometrov a následne klesnú späť na Zem. Celé to trvá len asi hodinu a pol.
Pikobalóny podľa konfigurácie vyletia do výšky od 6 do 16 kilometrov. Potom ostávajú v jednej letovej výške a pohybujú sa horizontálne. Pre Project Picoballoon je zatiaľ rekord týždeň, no v teórii takto môžu letieť mesiace aj roky.
Mohli by teda priniesť ďalšie údaje do mozaiky, z ktorej meteorológovia skladajú predpovede počasia. Využiť by sa mohli aj počas rôznych katastrof – na meranie radiácie či škodlivín v ovzduší. Tím svoje komerčné zameranie odprezentuje v Istanbule na finále Red Bull Basement.
Užitočné by boli napríklad aj v situácii, aká nastala vlani, keď pandémia drasticky skresala počet komerčných letov, ktoré tiež poskytujú meteorológom vlastné údaje. V tom čase sa naozaj zhoršili predpovede počasia, keďže dáta z lietadiel chýbali.
Havária s ufom
Foto: Project Picoballoon
Nápad s pikobalónmi nie je nový. Experimentovalo sa s nimi už v 60. rokoch. Vtedy však nedokázali vyrobiť balóny ľahšie ako kilogram.
„Jeden z nich lietal asi dva roky, obletel planétu desiatky ráz. No pre jeho hmotnosť to nebolo rentabilné, tak sa v projekte nepokračovalo. Ukázali nám však možnosti tejto technológie. A pre mňa je zaujímavé, že nič z tých technológií, ktoré používame dnes pre balóny my, vtedy vôbec neexistovalo,“ dodáva Nagy.
Aj jeho sonda zažila za tri roky technologický pokrok. Pôvodná vážila 20 gramov a v podstate dokázala poslať len signál o svojej existencii. Dnes majú balóny od Project Picoballoon za sebou už 9 generácií a 12 letov, komunikujú obojstranne a zaznamenávajú mnoho údajov.
„Máme lepšie senzory, celá sonda je odolnejšia. Solárny panel sa nerozbije tak ľahko ako v prvých modeloch. Čo sa nám aj reálne stalo. Najmä ľudí v zahraničí vždy pobaví, keď povieme, že náš pikobalón narazil do Ufa,“ hovorí Jakub a dodáva, že má na mysli reštauráciu na Moste SNP.
Študenti pomohli učiteľom
Project Picoballoon je dnes tímom asi 15 ľudí, okrem Slovákov sú v ňom aj ľudia z Nemecka, Cypru či Spojených štátov. Stále pritom platí, že ide o študentskú záležitosť, väčšina členov nemá viac ako 19 rokov. Spájanie študentov bolo postupné a zdĺhavé, a tak sa v rámci tímu zamýšľali, či by sa to nedalo urýchliť. A tak vznikol druhý projekt Nagyovho tímu – Noove.org.
Je to akási sociálna sieť pre študentov, ktorí chcú svoje zručnosti zužitkovať vo väčších tímoch. Výsledkom môže byť aj taký veľký projekt, aký študenti pripravili pre ministerstvo školstva. Počas pandémie mali vďaka Štátnemu pedagogickému ústavu možnosť vybudovať technologickú a grafickú časť krízového webu Učíme na diaľku, ktorý mal vyše 5 miliónov návštev.
Jakub Nagy. Foto: Filip Nagy / Red Bull Content Pool
Projekt pre organizáciu s rozpočtom 30 miliárd
Ostatnou veľkou výzvou pre nadaných študentov bol projekt pre americké vojenské námorníctvo. „Jeden z našich mentorov a zakladateľ Myspectral – Andrej Mošať – nás upozornil na výzvu od Naval Sea Systems Command. Povedal nám, že to zvládneme za deň, a ja som si najskôr myslel, že to mieni vážne,“ usmieva sa Jakub.
„On nás chcel skôr podpichnúť, vedel, že je to veľká výzva. Napokon nám to trvalo dva mesiace,“ dodáva študent.
Naval Sea Systems Command je organizácia s rozpočtom 30 miliárd dolárov, ktorá má na starosti americké vojenské lode. Ich odvekým problémom je nedostatok miesta na náhradné diely, ktoré by mohli použiť v prípade poruchy.
Zmeniť to však môžu najnovšie technológie, ako sú CNC frézy v kombinácii s 3D tlačou. Obsluhovať ich však môžu len odborníci, čo predstavovalo ďalšiu komplikáciu.
Špecifické podmienky tím nezaskočili
„Preto Američania spravili výzvu, v rámci ktorej mala vzniknúť aplikácia, ktorú by vedel obsluhovať aj bežný personál lode bez veľkej špecializácie,“ vysvetľuje Nagy. V úlohe, ktorú riešili, mali vymyslieť program na 3D tlač kohútikov pre ventily.
Postup by bol taký, že námorník odmeria niekoľko základných veľkostí pokazeného kohútika, tieto rozmery prepíše do programu a 3D tlačiareň mu o chvíľu vytlačí nový diel.
Aplikácia pre americké vojenské námorníctvo od slovenských študentov. Foto: archív Jakuba Nagya
„Keďže ide o armádu, bolo tam viacero špecifických podmienok. Napríklad aplikácia nemohla mať inštalátor, nesmela sa pripájať na internet. Skrátka mal to byť jeden exe súbor, ktorý sa spustí a ide to,“ pokračuje Nagy a ukazuje na tablete výsledok. Uhladená, parádne nadizajnovaná aplikácia.
Stihli to 5 sekúnd pred deadlinom
Náhradné diely si aj vďaka mladým Slovákom budú môcť americké vojenské lode tlačiť priamo na palube. Foto: archív Jakuba Nagya
Keď sa však po dvoch mesiacoch práce v deň uzávierky konečne chystali odoslať výsledok, našli chybu. Našťastie, časový posun hral v ich prospech, deadline bol o polnoci amerického času.
„Oni nám pritom už vopred napísali, že termín je konečný a žiadne výhovorky nebudú akceptovať. Takže sme na tom pracovali až do šiestej ráno a odoslali sme to doslova 5 sekúnd pred termínom,“ dodáva študent.
Do výzvy sa prihlásilo 120 subjektov, väčšinou americké firmy. Jedenásť z nich stihlo odovzdať hotový projekt. Víťazom sa stal minitím štyroch slovenských študentov pod vedením Nagya.
Na kľúčových častiach vývoja softvéru pracovali aj Jakubovi spolužiaci Martin Bekeč a Viktor Demčák, zatiaľ čo na právnej časti sa podieľal spoluzakladateľ Noove Adam Bednář. Celý tento tím pracoval aj na projekte Učíme na diaľku. Za aplikáciu získali výhru 30-tisíc dolárov.
Peniaze museli prejsť cez amerického partnera, keďže do výzvy sa mohli zapojiť len firmy alebo americkí občania starší ako 18 rokov. Do ďalšej podobnej výzvy však už Nagy možno vstúpi s vlastnou firmou.
„Teraz sa venujeme prevedeniu našich aktivít do reálnych entít. Napríklad v Británii si môžu spoločnosť založiť aj 16-roční,“ uzatvára Nagy, ktorý vidí svoju budúcnosť na jednej z prestížnych zahraničných univerzít.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
