Stojí za prelomovým liekom, ktorý môže zásadne ovplyvniť boj s HIV a zachrániť milióny životov. Jeho výskum ocenili nielen odborníci, ale aj magazín Time, Bill Clinton či Bill Gates. Ako sa muž z malého mesta dostal medzi elitu svetovej vedy? A aký vplyv môže mať jeho objav na budúcnosť medicíny?
Barosaurus bráni mláďatá pred útočiacim allosaurom – kostry pravekých jašterov zachytávajú drámu vo vstupnej hale Amerického prírodovedného múzea v New Yorku. Tomáš Cihlář už tento výjav niekoľkokrát videl, ale tentoraz mu ostáva odopretý. Na rozdiel od správy z akcie, ktorá sa v ctihodnom múzeu každoročne koná.
„Vyhrali sme!“ pípne mu esemeska vo chvíli, keď večeria. Pozor, nie je to hocijaká večera, ani náhodou! Je úplne výnimočná, o čom ostatne svedčí aj skutočnosť, že ju Cihlář vymenil za slávnosť v New Yorku. Kde sa podáva vybrané menu? V Bostone, na pôde Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity. Prečo sa podáva?
Na počesť čerstvých držiteľov výročnej ceny Warren Alpert Foundation. Kto sa zdvíha od stola, aby si poctu prevzal? Tomáš Cihlář s dvoma kolegami, o ktorých ešte bude reč. Zdvíha sa, aby prevzal exkluzívne vedecké ocenenie, ktoré od roku 1987 získalo už 10 nobelistov. Dá sa jedinečnosť takéhoto dňa ešte viac vygradovať?
Že je to ako chcieť gradovať nekonečnosť vesmíru? Omyl, viď esemeska z New Yorku. Prakticky v tom istom čase, keď Cihlář vychádzal v Bostone na pódium, bola biotechnologická spoločnosť Gilead, ktorej je rodák z Chomutova viceprezidentom, dekorovaná cenou Prix Galien USA.
„To sa možno dá prirovnať ku akýmsi Oscarom za nové liekové produkty,“ snaží sa Tomáš Cihlář o prirovnanie, ktorým by podčiarkol význam udelenej ceny. Prix Galien získal Gilead za svoj nový farmaceutický produkt. Za ten istý produkt bol Cihlář oslávený v Bostone. Ten istý produkt bol odborným časopisom Science označený za prelom roka a…
Vďaka tomuto produktu bol český vedec v máji zaradený magazínom Time medzi 100 najvplyvnejších ľudí planéty. Produkt sa volá lenacapavir, taký názov je obyčajnému jazyku vzdialený približne ako označenie barosaurus.
Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo jurský jašter bránil mláďatá pred smrtonosným monštrom pred 150 miliónmi rokov, lenacapavir je ochranou pred súčasnou „príšerou“. Pred HIV, čo je oveľa väčší zabijak než ktorýkoľvek dinosaurus. Oveľa väčší zabijak než všetci dinosaury, ktorí kedy kráčali po Zemi.
„Keď sa pozriete na štatistiky, dnes žije s HIV približne 40 miliónov ľudí a každý rok pribudne 1,3 až 1,4 milióna nových infekcií. Bohužiaľ, je možné, že so zmenou politiky Spojených štátov a s obmedzením podpory globálnych programov na liečbu a prevenciu HIV, ktoré z tejto zmeny vyplýva, budú tieto čísla v blízkej budúcnosti rásť,“ rozpráva Cihlář.
UN Photo
„V mnohých krajinách je preto liečba aj prevencia úplne zásadná na to, aby sa epidémia HIV udržala pod kontrolou, prípadne aby sa dosiahlo to, že sa vírus podarí úplne eliminovať.“
V potláčaní HIV je práve lenacapavir, za ktorým stoja Cihlář a – ako viceprezident Gileadu často zdôrazňuje – stovky ďalších vedcov a odborníkov, veľkou a veľmi reálnou nádejou. K tejto nádeji viedla neľahká cesta a neľahký je určite aj výber 100 najvplyvnejších ľudí planéty.
Teda spravidla neľahký: ukázať na Cihlářa, a teda aj na to, čo jeho práca prináša, nie je zas až také ťažké.
Antonín Holý behá od jedného rozkvitnutého kaktusu k druhému a akoby bežal proti prúdu času: mladícke nadšenie zaháňa únavu pokročilého veku. Behá po americkej púšti neďaleko mexických hraníc a my na diaľavách piesku začíname naširoko rozprávať príbeh, ktorého doterajší vrchol prišiel tento rok.
Medzi pučiacimi kaktusmi bol tento vrchol skrytý za horizontom dún a dní, napriek tomu je vhodné vstúpiť doň práve púštnou scénou šťastného profesora. Prečo práve ňou? Jednak pre pôvab, že na vzniku spoločnosti, ktorej stratégiu teraz ako jeden z lídrov spoluurčuje Tomáš Cihlář, sa podieľal jeho krajan a ikona českej vedy.
A rovnako kvôli metafore, že boj proti AIDS je ako počínanie Holého pri sukulentoch: beh na dlhú trať, pri ktorom nemožno brať ohľad na únavu. Tréning na tento boj podstúpil aj Cihlář – ako chomutovský gymnazista závodne behával.
Šlo o mimovoľný tréning, pretože mladík sa na tento boj, respektíve vedeckú kariéru, rozhodne vedome nepripravoval. „Že by som sa narodil ako vedec, ktorý si doma v pivnici hrá a robí pokusy so stavebnicou Malý chemik? Vôbec nie, to sa ma vôbec nedotklo!“ priznal Cihlář už v skoršom rozhovore pre Forbes.
„Predstavte si, že ani neviem, čím som chcel byť ako chlapec. Až v poslednom ročníku gymnázia som začal inklinovať k chémii, páčili sa mi tvary a vzorce organických molekúl, ako sa dajú spájať. Začal som študovať na VŠCHT a diplomovú prácu som robil v Ústave organickej chémie a biochémie u inžiniera Rosenberga. Neuveriteľne ma to ovplyvnilo, uchvátilo, otvorilo mi to oči.“
V tom čase je už Antonín Holý právom pasovaný za génia. Gilead – vtedy malá kalifornská firma s niekoľkými desiatkami zamestnancov – mal v portfóliu patenty na látky objavené prísne vyzerajúcim vedcom z Prahy. Stavil na ne a bolo to jednoznačné bingo, prvý krok medzi najväčších farmaceutických hráčov.
Po niekoľkoročnom vývoji Holého látok a s pomocou investícií v stovkách miliónov dolárov sa podaril prvý úspech. A v roku 2001 prišiel Gilead s tenofovirom, prvým preparátom v špecifickej kategórii liekov na HIV, ktorý sa široko používa dodnes.
Nie, súčasný lenacapavir už v sebe Holého otlačky nenesie, funguje na inom mechanizme. V istom zmysle však stopy legendárneho českého chemika nie sú úplne zmazané, nie sú zmazané ako tie, ktoré kedysi zanechal medzi kaktusmi v tekutom piesku.
„Podiel pána profesora je určite v tom, že stál blízko začiatkov Gileadu. A mne osobne pomohol, aby som dostal príležitosť byť tam, kde som. Od pána profesora som sa naučil mnoho a to bolo pre moju vedeckú dráhu veľmi dôležité,“ hovorí Cihlář. Holý zomrel pred 13 rokmi, predtým sa s ním Cihlář stihol zblížiť.
K priateľstvu však ešte nedošlo v pražskom Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied, ktorému Holý svojho času šéfoval a Cihlář tam v roku 1989 začínal ako vedecký ašpirant. „Všetci mladí sme mali pred pánom profesorom obrovský rešpekt. Nechcem povedať, že sme sa ho báli, ale ten pocit sa k niečomu takému skoro približoval a skutočne na to stačilo, aby pán profesor iba prešiel okolo nás po chodbe.“
Svoju cestu do San Francisca, kde Gilead sídli, opisuje Cihlář ako prekvapivo priamu. V podstate náhodou sa mu naskytla príležitosť na spomínanú vedeckú ašpirantúru v ústave, kde pôsobil Holý, a tak začal pracovať na nových látkach proti rôznym vírusom, ktoré Holého tím vynašiel.
Licenciu na tieto látky kúpil Gilead a v roku 1994 pozvali mladého muža, ktorý práve dokončil postgraduálne štúdium, na dvojročnú vedeckú stáž. Tieto „dva roky“ trvajú dodnes. Až v rámci kalifornských rokov dochádza k úzkemu vzťahu tých, o ktorých predchádzajúce odseky pojednávajú.
Antonín Holý často lieta do Gileadu, s Cihlářom jazdia aj na vedecké konferencie, ich vzťah získava úplne inú dimenziu. Potvrdením je aj spomienka na výlet do púšte, kde vášnivý fotograf Holý opakovane fotografuje kaktusy a je stále nespokojný s výsledkom.
Výsledkom profesijného života Antonína Holého sú milióny zachránených životov. Tomáš Cihlář na ne pôsobivo nadväzuje.
It’s too cold outside for angels to fly. Vonku je príliš veľká zima na to, aby lietali anjeli. Spieva to hviezdny Ed Sheeran, ktorý dva songy predviedol aj na galavečere pre stovku vyvolených magazínom Time, medzi ktorými bol aj on sám.
„Oscary“ farmácie a prelomový liek lenacapavir
Galavečer uvádzal raper Snoop Dogg, vo výbere celebrít boli hviezdy ako tenistka Serena Williams, herečka Scarlett Johansson či jej kolega Adrien Brody. Práve osobné stretnutie s Brodym Tomáša Cihlářa celkom lákalo, páčil sa mu jeho oscarový výkon vo filme Brutalista, ale umelca obletovalo toľko ľudí, že od zámeru prehodiť s ním pár slov vedec bez ľútosti upustil.
O necelú chvíľu sa farmaceutický Oscar zniesol na Gilead za „dielo“ nazývané lenacapavir. V čom spočíva revolučnosť látky? Infekciu HIV nie je možné úplne vyliečiť, len potlačiť. Našťastie, väčšina ľudí s HIV môže žiť vďaka liekom normálny život, prakticky bez príznakov, jasná väčšina z nich však musí tieto lieky užívať denne.
„Našou ideou bolo vyvinúť preparát, ktorý sa nemusí brať každý deň, a s veľkým tímom expertov z mnohých odborov sa nám v Gileade podarilo prísť s látkou, ktorú môžu ľudia ohrození vírusom HIV užívať podkožnou injekciou raz za šesť mesiacov, a to ako na liečbu, tak na prevenciu,“ objasňuje Cihlář.
Nedá sa hovoriť o vakcinácii, pretože vakcína na HIV zatiaľ neexistuje. lenacapavir sa nespolieha na ľudskú imunitnú obranu proti vírusu, ale na zablokovanie nákazy pomocou antivírusového efektu. V spôsobe podania a frekvencii dávky sa však použitie látky „made in Gilead“ môže prirovnať k očkovaniu.
Pre pacientov je takáto prevencia oveľa komfortnejšia, navyše sa niekedy stáva, že si na dennej báze – pretože sa cítia relatívne zdraví – zabúdajú vziať liek či kombináciu liekov. Toto riziko lenacapavir vylučuje. Vonku prestáva byť zima a anjeli roztvárajú krídla.
Liek je od júna povolený a bežne dostupný v Spojených štátoch – v rámci programu je pre ľudí s vyšším rizikom nákazy dostupný na predpis a hradený poisťovňami. Európska medicínska agentúra schválila látku v auguste, následne musia lokálne orgány dojednať podmienky úhrady v každom štáte EÚ zvlášť.
Skvelá správa dorazila koncom októbra z Juhoafrickej republiky, ktorá látku povolila ako prvá v Afrike. „Podľa toho, čo viem, ku schváleniu lieku za taký krátky čas v krajinách Afriky ešte nikdy nedošlo,“ spomína Cihlář. Teší ho to najmä preto, lebo problém s HIV je práve v Afrike desivo pálčivý.
Choroba tam rozsieva najväčšiu skazu, veľkým problémom je tiež v Južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii. Krajiny z týchto kontinentov majú menej zdrojov, takže často nie sú schopné zaplatiť plnohodnotnú cenu látky. Preto sa Gilead dohodol so šiestimi takzvanými generickými firmami – sú to firmy bežne vyrábajúce lieky, na ktoré pôvodnému výrobcovi už vypršal patent – a patent pre ne predčasne odomkol.
Poskytol im bezplatne licenciu, aby mali k technológii výroby lenacapaviru okamžite prístup, vyprodukovali ho lacnejšie a ľudia sa k nemu dostali za výhodnejších komerčných podmienok. Cihlář k tomu dodáva:
„K takýmto zmluvám málokedy dôjde, kým liek nie je povolený aspoň v USA. My sme dohody uzavreli ešte pred schválením našej látky, čím sme celý proces urýchlili o šesť až deväť mesiacov. Chceli sme, aby boli firmy schopné čo najrýchlejšie vyrábať. Celá technológia sa u nich musí ešte vybudovať, zaviesť, skontrolovať a schváliť, ale myslím, že počas budúceho roka by malo byť všetko pripravené. Bez tohto mechanizmu by vlastne takmer nebolo možné dostať liek do najviac postihnutých krajín sveta.“
„Tento prístup je odlišný napríklad od toho, že remdesivir – látku, ktorá vošla do povedomia predovšetkým v čase covidu – sme postúpili z čisto humanitárnych pohnútok Demokratickej republike Kongo na boj proti ebole. Programy spojené s humanitárnym využitím remdesiviru sú v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou aj ďalšími organizáciami z našej strany pomerne rutinné, v poslednom čase smerovali tiež do Rwandy alebo Ugandy.“
Humanitárne programy, programy na ukončenie epidémie HIV… Za tým všetkým stojí Gilead, farmaceutický kolos zamestnávajúci bezmála 18-tisíc ľudí, ktorého vlaňajšie príjmy sa dotýkali sumy 29 miliárd dolárov a prevádzkový zisk presiahol 1,6 miliardy.
„Je pre mňa cťou pracovať v spoločnosti, ktorá má za sebou prelomené inovácie a zároveň sa dokáže zamerať aj na globálnu humanitárnu pomoc,“ vyznáva sa virológ. No cold, angels fly over the landscape. Žiadna zima, anjeli letia nad krajinou. Kill vir? Áno, presne na to sú tu Bill a Bill. Dvaja najvýznamnejší Billovia sveta.
Do urýchlenej produkcie a dramaticky nižšej ceny lenacapaviru sa vložil Bill Clinton. A v tom istom sa angažuje aj Bill Gates.
„Lenacapavir je prevratný liek – jedna injekcia za šesť mesiacov a ľudia sú chránení pred ničivým vírusom. Vďaka veľkej ochote Gileadu zdieľať látku s generickými firmami bude lenacapavir čoskoro dostupný, navyše za cenu 40 dolárov ročne na osobu, čo sľubuje nádej, že sa nám epidémiu HIV podarí ukončiť,“ uviedol v septembri niekdajší americký prezident Clinton, keď oznamoval partnerstvo medzi Clinton Health Access Initiative a vybranými generickými firmami s potenciálom umožniť potrebný prístup k lieku.
To isté oznámil Bill Gates. Jeho nadácia, ktorá sa zaviazala, že do 20 rokov minie 200 miliárd dolárov v prospech záchrany a zlepšovania životov, tiež uzavrela dohodu s výrobcom generík – s iným, než zvolil Clinton, takže sa tí dvaja pekne dopĺňajú, aj v tomto prípade má byť cena za ročné očkovanie jedného človeka 40 dolárov.
Stanica BBC pritom uviedla, že trhová cena látky je 28-tisíc dolárov – cena tak bola znížená na 0,1 percenta pôvodnej hodnoty! Super lacná verzia má byť zavedená v 120 krajinách, v ktorých majú ľudia hlboko do vrecka. Za temnými horami sú tak vidieť lúče vychádzajúceho slnka. Opäť sú viditeľné po tom, čo za nimi slnko zapadlo.
„Iniciatívy nadácií Clintona, Gatesa a ďalších organizácií sa snažia zaplniť dieru vzniknutú po januárovom nástupe novej americkej vlády prezidenta Trumpa, ktorá v podstate zrušila niekoľko organizácií pre financovanie medzinárodnej pomoci v boji proti HIV,“ rozširuje Cihlář rám nastolenej témy a zasádza tým situáciu do väčšieho kontextu.
„Súčasná medzera je podľa mňa, žiaľ, väčšia, než aby ju existujúce aktivity dokázali celkom zaplniť, aj tak však ide o veľkú pomoc. V Spojených štátoch teraz nastal veľmi zložitý stav – začal sa meniť systém financovania vedy, navyše ministerstvo zdravotníctva pod vedením Roberta Kennedyho mení podporu vakcinácie, najmä distribúciu a podávanie vakcín v detskom veku, keď sa rodí esenciálna imunita proti mnohým infekciám. Toto rozhodnutie je krátkozraké a politicky motivované. Ak by sa ďalej masívne aplikovalo, môže výrazne zhoršiť veci v zdravotníckom systéme, na ktoré sa ľudia predtým normálne spoliehali.“
Tému možno prerámcovať ešte veľkorysejšie, až takmer do panoramatického výjavu. Ten však nebude pekný: „To, čo sa teraz v Amerike deje, nedáva dobrý príklad pre zvyšok sveta. Sú tu spochybňované neodškriepiteľne vedecky preukázané pozitívne účinky vakcín.
Už tu prepuklo niekoľko epidémií osýpok, čo je úplne zbytočné a môže to priniesť väčšie problémy, ak by sa nákaza pre zníženú vakcináciu šírila ďalej. Tragédiou môže byť aj to, že mnohé krajiny pokladajú Spojené štáty za vzor v otázke prístupu k vývoju liekov a k ich schvaľovaniu. Bol to vždy vysoko kvalitný proces, veľmi spoľahlivý a objektívny, z ktorého si bralo príklad mnoho krajín. Toto pozitívum je potrebné zachovať.“
K tomu je zrejme zásadné aj táto myšlienka: „Myslím si, že sa musí zmeniť prístup, ako sa o vede hovorí, ako sa veda komunikuje, pretože aktuálny stav prináša nebezpečenstvo, že sa výdobytky vedy – ako vidíme nielen pri vakcinácii – prekrúcajú, často politizujú. Jediná obrana spočíva v jasnej komunikácii, avšak na takej úrovni, aby jej verejnosť porozumela.“
„To dá dosť veľkú prácu, je k tomu potrebný veľký talent, ktorý sa musí pestovať a trénovať. Ak sa to podarí, bude podpora vedy a dôvera v ňu všeobecne väčšia. Objektívna veda bez politizácie je mimoriadne dôležitá. Vedecká komunita sa o lepšiu komunikáciu smerom k širokej verejnosti snaží, ale má v tomto podľa mňa stále čo doháňať.“
A hoci následne menované vlastnosti pôsobia na prvý pohľad ako nesúrodé „módne doplnky“, opak je pravdou. Výborne k sebe pasujú, preto bývajú v mnohých prípadoch spoločne a slušivo navlečené na jednom človeku. S adjektívom najvplyvnejší sa pri tej istej osobe často spája ďalšia charakteristika: najskromnejší. Alebo aspoň veľmi skromný.
Z Tomáša Cihlářa vyžaruje zmes sebaistoty a pokory. Z jeho pokojného prejavu vystupuje pozorovateľovi osobnosť, ktorej mentálny obraz nás vracia tam, kde sme už v tomto texte boli: na púšť. Vynorí sa obraz hľadača v ríši piesku, ktorý s pokorou – a s pomocou ostatných, pretože Cihlář nikdy nehovorí o svojej, ale o tímovej práci – hľadá studňu.
Nie je to jednoduchá úloha, ani trochu nie, a to on vie. Súbežne však vie, že ak sa vydá zo svojho najlepšieho a nebude poľavovať v úsilí, studňu nakoniec s najväčšou pravdepodobnosťou objaví. Isté je, že bude nemálo blúdiť. Cesta k prelomovým vedeckým objavom je kľukatá a plná slepých uličiek. Nutne do nich musíte zájsť, už len preto, aby ste zistili, že sa neuberáte správnym smerom.
Keď časopis Science označil lenacapavir za prelomový objav roka, pocítil Tomáš Cihlář satisfakciu. Akoby aj nie, veď on aj kolegovia sa na vývoji lieku nadreli. Začali v roku 2006, takže takmer dve desaťročia pátrali po pravej trase vedúcej k vytúženému cieľu, takmer dve desaťročia zažívali, aké to je naraziť do steny, otočiť sa a skúsiť to znova a lepšie. „Kľúčovými vlastnosťami vedca sú zaťatosť, vytrvalosť a trpezlivosť,“ tvrdí Cihlář. Snažiť sa v tomto prípade o protiargumenty je ako skúšať sa hádať o to, že funkčné srdce musí biť.
„Neúspechov je vždy viac než úspechov, vývoj liekov je pyramída. Najprv musíte pracovať povedzme na 20 projektoch a dva alebo tri sa dostanú na vrchol pyramídy, stanú sa z nich liečivá. Konkrétne pri našej novej látke sme v prvých rokoch museli mnohokrát meniť stratégiu a orientáciu, v podstate sme museli začať opäť od nuly. Do istej miery hrá vo všetkých projektoch, teda aj v tomto prípade, rolu šťastie, pričom šťastím nemusí byť len to, že niečo objavíte.“
Áno, šťastie má mnoho podôb, teraz bude opísaná jedna z nich. Tomáš Cihlář je v ten čas takmer o 20 rokov mladší a navrhuje istý projekt. Bude schválený? Nebude? Gilead mu nakoniec dáva zelenú, o mesiac neskôr prichádza do spoločnosti John Link, brilantný chemik, ktorý okrem syntézy unikátnych látok dokáže vytvoriť aj skvelý tím okolo seba.
Na univerzite v Utahu sa zas činí biochemik Wesley Sundquist, všetko sa zrazu spojí na správnom mieste v správnom čase, pri inej konštelácii by sa nič z toho nemuselo odohrať. Puzzle však zapadne do seba a výsledkom je… lenacapavir. Wesley Sundquist bol spoločne s Cihlářom zaradený medzi 100 najvplyvnejších ľudí planéty.
A pri udeľovaní ceny Warren Alpert Foundation v Bostone sa k týmto dvom pridal aj John Link. Ďalej už to poznáte. „Vyhrali sme!“ priletela chomutovskému rodákovi na mobil správa z New Yorku, z odovzdávania farmaceutických Oscarov. Bola to veľká radosť, ale zásadné je, koho víťazný Cihlář s tímom porazili, respektíve koho sa chystajú poraziť.
Porazený má byť nepriateľ, ktorý nemilosrdne preniká do buniek ľudského imunitného systému a následne ich pustoší. HIV, tak znie jeho zlovestná skratka. Teraz sa naň tasí mocná zbraň.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Saiver.
