Človek nie je súbor diagnóz a k zdraviu neexistujú skratky. Michal Andrejco založil a vedie súkromnú Polikliniku Medante v Bratislave s cieľom priniesť aj do našich končín celostný prístup v medicíne. Z malého súkromného centra vyrástla na renomovanú polikliniku s viac ako 35 ambulanciami a so špičkovým moderným vybavením.
V rozhovore vysvetľuje, prečo niektorých ľudí trápia zdravotné problémy aj bez zjavného organického poškodenia, a vyvracia najčastejšie mýty o dlhovekosti.
V čase, keď sa ľudia o svojich zdravotných problémoch často radia s umelou inteligenciou a aj na klinikách a v nemocniciach je veľký tlak na efektivitu, u vás každý pacient dostane polhodinové až hodinové časové okno s lekárom. Prečo je to dôležité?
Zdravie sa nedá pochopiť v skratke. AI, algoritmy a rýchla diagnostika sú užitočné nástroje, no nevedia nahradiť hĺbkové klinické myslenie ani osobný rozhovor. Väčšina zdravotných ťažkostí totiž dnes nevzniká náhle.
Foto: Poliklinika Medante
Sú výsledkom dlhodobého stresu, životného štýlu, vzťahových a pracovných tlakov. Ak chceme pochopiť príčinu, potrebujeme čas. Ten je významnou podmienkou kvalitnej medicíny. Medante v tomto nerobí kompromis.
K zdraviu sa dnes často chceme dopracovať prostredníctvom instantných riešení, akými sú výživové doplnky či domáce rýchlotesty. Ako sa na ne pozeráte?
Rozumieme potrebe jednoduchých riešení, žijeme rýchlu dobu. Zdravie však nie je rýchly projekt. Doplnky môžu krátkodobo pomôcť, ale bez pochopenia príčin, zmeny postojov, adresovania často potlačenej emocionality a následnej zmeny správania, ide len o náplasť.
Pre Medante je charakteristický celostný prístup. Prečo je práve to kľúčovým rozdielom medzi inými modernými súkromnými klinikami?
Človek nie je súbor diagnóz. Fragmentovaná medicína rieši orgány, krvné testy, nie komplexný príbeh človeka. My sa pozeráme na pacienta ako na funkčný celok, kde spolu súvisia telo, nervový systém, psychika aj prostredie, v ktorom žije.
Celostný prístup umožňuje vidieť súvislosti tam, kde iné modely vidia len opakujúce sa symptómy. Okrem liečby vedieme pacientov k identifikácii a práci s emóciami a postojmi, ktoré ovplyvňujú ich stav. Chápeme prepojenosť tela, mysle a emócií a práve v tom spočíva náš zásadný rozdiel.
Ako tento prístup vyzerá v praxi?
Začína sa dôkladným rozhovorom so všeobecným lekárom a pokračuje spoluprácou odborníkov naprieč špecializáciami. Nezaujíma nás len „čo bolí“, ale prečo sa to deje práve teraz.
Sledujeme vývoj pacienta v čase, zameriavame sa na prevenciu, edukáciu a tvorbu dlhodobej stratégie zdravia. Cieľom je stabilita a udržateľnosť zdravia.
Foto: Medante
Ľudské telo disponuje pozoruhodnou schopnosťou regenerácie. Úlohou našich lekárov je túto schopnosť podporiť, nie ju nahradiť. Medicína s celostným prístupom pomáha prebúdzať prirodzené mechanizmy uzdravovania a vedie človeka k zodpovednosti za vlastné zdravie.
Podstatou celostného prístupu je aj chápanie telesného a duševného zdravia ako celku. Toto uvedomenie so sebou prináša aj mnoho „aha momentov“. S ktorými sa v praxi stretávate najčastejšie?
Pre mnohých pacientov je prelomové uvedomenie, že ich zdravotné ťažkosti nesúvisia s tým, že by boli „slabí“ alebo „chorí“, ale s tým, že dlhodobo fungovali v režime výkonu bez priestoru na regeneráciu či v napätých vzťahoch.
„Aha moment“ prichádza, keď pochopia, že riešením nie je ďalšia kontrola, ďalší liek, ale zmena celého nastavenia vzťahu k práci, vlastným hraniciam, času na regeneráciu a schopnosti vypnúť.
Vtedy sa mení perspektíva: choroba prestáva byť nepriateľom a stáva sa informáciou. Práve tak dokážeme v celostnom prístupe pracovať najefektívnejšie.
Jedným z fenoménov, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí, je dopamínová dysregulácia ako trend digitálnej doby. Ako sa tento jav pretína s chronickým stresom a nárastom úzkostných či panických stavov?
Tieto javy sa navzájom zosilňujú. Dlhodobá nadmerná stimulácia oslabuje schopnosť nervového systému adaptívne regulovať záťaž, zatiaľ čo chronický stres udržiava organizmus v stave pretrvávajúcej fyziologickej pohotovosti.
Hlavná lekárka Polikliniky Medante Zuzana Pitoňáková. Foto: Poliklinika Medante
Nervový systém sa tak stáva výrazne citlivejším a aj bežné podnety začína vyhodnocovať ako potenciálne ohrozenie. Klinicky to vidíme ako nárast úzkostných stavov, panických epizód a funkčných telesných ťažkostí – symptómov, ktoré sú pre pacienta plne reálne, hoci bez preukázateľného organického poškodenia. Z pohľadu modernej medicíny ide o dôsledok dlhodobo narušenej regulácie systému ako celku.
Ak prijmeme, že ide o systémový problém modernej spoločnosti, ako by mala vyzerať prevencia zameraná na dlhovekosť?
Prevencia musí stáť na dvoch pilieroch. Prvým je alopatická medicína so schopnosťou včas identifikovať objektívne riziká a zachytiť problém skôr, než sa prejaví klinicky.
Druhým je práca so systémom, ktorý tieto riziká dlhodobo vytvára alebo zhoršuje, či spôsob, akým človek funguje každý deň – ako zvláda záťaž, regeneruje a nastavuje svoje hranice. Skutočne moderná prevencia vzniká až vtedy, keď sa tieto dva prístupy stretnú a fungujú súbežne.
V Medante sme tento rámec uviedli do praxe. Prehliadky prispôsobujeme špecifickým zdravotným potrebám, rizikovým faktorom, pohlaviu aj veku.
Dlhovekosť nie je o jednom nápade ani jednom vyšetrení. Je o tom, či má človek dlhodobo udržateľný systém starostlivosti o svoje zdravie a či mu zdravotníctvo dokáže byť partnerom v riadení tohto systému, nielen poskytovateľom jednotlivých výkonov.
Vnímate dlhovekosť ako luxus?
Nie, vnímam ju ako lakmusový papierik kvality zdravotného systému a spoločenských hodnôt.
Zároveň je dôležité povedať, čo dlhovekosť nie je. Nie je to rigidný biohacking ani predlžovanie života za každú cenu. Ide o schopnosť žiť dlhšie v dobrom zdraví – fyzickom, mentálnom i emočnom. Toto je dôležité si uvedomiť: jedno bez druhého nie je možné.
Foto: Poliklinika Medante
Reč je o zdravej životospráve, dobrých vzťahoch, mentálnej rovnováhe, emocionálnej otvorenosti a o zdravých duševných princípoch či postojoch, pričom všetko toto vychádza zo základného hodnotového systému každého jedinca.
To sa nedá dosiahnuť jedným zákrokom, doplnkom ani vyšetrením, ale len dlhodobým prístupom, ktorý pracuje s človekom ako celkom.
Ešte stále je však mnoho ľudí, ktorí návštevu lekára odkladajú – zo strachu alebo pre zaneprázdnenosť. Ako s nimi pracujete?
Najdôležitejšie je vytvoriť dôveru. Keď má pacient pocit, že ho niekto skutočne počúva a nehodnotí, strach ustupuje. Zároveň kladieme dôraz na zrozumiteľnú ľudskú komunikáciu, aby ľudia chápali, že starostlivosť o zdravie nie je slabosť, ale akt zodpovednosti.
Celostný prístup majú všetci vaši lekári – špičkoví a renomovaní odborníci. Podľa akých ďalších kritérií ich vyberáte?
Celostne orientovaný lekár môže byť akýkoľvek lekár. Nejde o špecializáciu, ide o postoj. Hľadáme lekárov, ktorí disponujú nielen odbornosťou, ale sú aj zvedaví, empatickí a schopní spolupracovať.
Človek nie je súbor diagnóz. Fragmentovaná medicína rieši orgány, krvné testy, nie komplexný príbeh človeka. My sa pozeráme na pacienta ako na funkčný celok.
Musia byť ochotní vidieť pacienta v širšom kontexte a pracovať tímovo. Je pre nás dôležité, ako lekár komunikuje, a aj to, čo vie diagnostikovať a akú odbornosť prináša.
Za posledné tri roky sme sa rozrástli z trinástich členov na takmer deväťdesiat profesionálov vo viac ako tridsiatich piatich ambulanciách. Spoločne tvoríme novú kultúru, ktorá nemá v slovenskom zdravotníctve obdobu.
Odbornosť je v Medante sprevádzaná najmodernejším technologickým vybavením. Aké miesto majú podľa vás technológie v súčasnom zdravotníctve?
Technológie majú zdravotníkov podporovať, nie nahrádzať. Sú výborným pomocníkom pri presnej diagnostike, no rozhodujúce zostáva klinické myslenie a ľudský úsudok.
Často zdôrazňujete, že špičková zdravotná starostlivosť nie je udržateľná, ak má byť „zadarmo“ pre všetkých.
V skutočnosti zdravotná starostlivosť nikdy zadarmo nebola. My sme si len zvykli nevidieť jej reálnu cenu a dôsledky chronického podfinancovania.
Zároveň žijeme vo zvláštnom paradoxe. Bez váhania investujeme tisíce eur do dovoleniek, technológií či servisu auta, no systematickú investíciu niekoľkých stoviek eur ročne do vlastného zdravia často vnímame ako neprimeranú.
Foto: Medante
Bez otvorenej diskusie o hodnote zdravotnej starostlivosti a realistickom financovaní sa systém stáva dlhodobo neudržateľným. Ak chceme kvalitnú, dostupnú a ľudskú medicínu, musíme si najskôr priznať, že má svoju cenu, no, žiaľ, prostriedky zo zdravotného poistenia sú na pokrytie celkových nákladov nedostatočné.
Aká je podľa vás úloha poisťovní v tomto systéme?
Všetci platíme zdravotné odvody a my ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si želáme, aby poistenec každej zdravotnej poisťovne dostal zo systému povinného zdravotného poistenia to, na čo má nárok.
V Medante spĺňame v každej z ambulancií všetky podmienky na to, aby sme sa stali zmluvným partnerom všetkých zdravotných poisťovní. Napriek našej snahe a dlhodobej vysokej spokojnosti našich pacientov stále nemáme s poisťovňami, s výnimkou Union zdravotnej poisťovne, zazmluvnené niektoré ambulancie.
Jediná cesta, ktorú vidím, je, že poistenci budú priamo apelovať na svoje zdravotné poisťovne s požiadavkami o zazmluvnenie konkrétnej ambulancie v Medante.
