Na obrazovkách ho sledujú desaťtisíce ľudí, pre väčšinu z nich je však prakticky neviditeľný. Peter Marček je tlmočník do posunkového jazyka, ktorý nepočujúcim prináša vyjadrenia najvyšších ústavných činiteľov. Málokto vie, že v čiernom odetý „mím“ je obchodným riaditeľom spoločnosti, ktorá na Slovensku predáva diamanty. Dlhé roky profesionálne hrával futbal a v súčasnosti sprostredkúva investície do diamantov, zlata a drahých kovov.
Ako sa v posunkovom jazyku povie zlato?
Palec a malíček dlane vystriete, ako keď ukazujete gesto telefonovania. To je znak pre žltú farbu.
Palec si priložíte k lícu tak, aby malíček smeroval k nepočujúcemu. Napokon pohnete rukou smerom k nemu a tak, aby sa vám malíček trochu chvel alebo kýval, čím napodobníte trblietanie.
Súčasne poviete: zlato.
Ako tlmočník ste, samozrejme, počujúci. Kde ste sa naučili posunkovať?
Narodil som sa nepočujúcim rodičom, posunkový jazyk preto považujem za svoj materinský. S mamou aj s otcom som komunikoval posunkami. Slovenčinu som sa učil v podstate až ako druhý jazyk.
Pravidlá posunkového jazyka
Koľko posunkov sa treba naučiť, aby som sa dohovoril s nepočujúcim?
S tristo znakmi sa porozprávate na základnej úrovni. Dôležitejší ako počet znakov je však zrakový kontakt, teda aby ste pri komunikácii nestáli nepočujúcemu bokom alebo chrbtom.
Zároveň treba dodržať rovinu komunikácie – aby ste pri rozprávaní obaja sedeli, stáli, prípadne ležali. Nestojte proti svetlu, aby nepočujúci dobre videl, ako artikulujete.
Nekričte. Zvyšovať hlas nemá zmysel, rovnako ako prehnaná artikulácia.
Nemusíte ani výrazne spomaliť reč, stačí, keď si budete mierne uvedomovať, že rozprávate. Ak máte prirodzenú mimiku, ktorá emóciou podčiarkne obsah reči a občas použijete gesto, nepočujúci vám bude dobre rozumieť.
Aká veľká je slovná zásoba posunkujúcich?
Ak chcem niečo vysvetľovať, budem potrebovať zhruba sedemsto až tisíc posunkov. Plynulé ovládanie posunkového jazyka znamená, že používate tritisíc a viac znakov.
Koľko posunkov ovládate vy, resp. koľko ovládajú tlmočníci zapísaní do registra súdnych tlmočníkov?
Päťtisíc a viac.
Kto posudzuje, či viete posunkovať natoľko, aby vás zapísali do registra?
Komisia, v ktorej je zástupca ministerstva spravodlivosti, špeciálny pedagóg a dvaja rodení nepočujúci. Je to vlastne skúška, ktorá pripomína maturitu – ťaháte si otázky a na konci vám povedia, či ste prešli.
Tlmočník do posunkového jazyka Peter Marček tlmočí predsedu vlády SR Eduarda Hegera. Foto: ÚV SR
Musím však povedať, že na Slovensku nemáme rozvinuté vzdelávanie tlmočníkov. Máme tu špeciálnu pedagogiku sluchovo postihnutých – surdopédiu, kde sa študenti učia aj posunkový jazyk, aby sa vedeli dohovoriť s klientom, ale to nie je jazykové štúdium.
Priamo odbor tlmočníctvo posunkového jazyka neexistuje na žiadnej vysokej škole.
Deti nepočujúcich
Kde sa tlmočníci učia tento jazyk?
Spravidla sú tlmočníkmi deti nepočujúcich rodičov, ktorí si doplnili vzdelanie na rôznych certifikovaných kurzoch.
Peter Marček a premiér Eduard Heger skúšajú znaky posunkového jazyka. Foto: archív Petra Marčeka
Koľko nepočujúcich žije na Slovensku?
Platí, že zhruba päť percent populácie je sluchovo postihnutá, ale tam patria aj ľudia, ktorí stratili sluch fyziologicky vekom. Posunkujúcich je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie približne percento z populácie, čiže na Slovensku asi 50-tisíc ľudí.
A koľko je tlmočníkov?
V registri ministerstva spravodlivosti je aktuálne zapísaných 14 súdnych tlmočníkov, no odhadom na Slovensku funguje zhruba päťdesiat až sto tlmočníkov.
Koncentrujú sa na miestach, kde žijú a pracujú nepočujúci. Historicky ide najmä o závody, ktoré za minulého režimu ponúkali pracovné uplatnenie pre nepočujúcich – odevné závody v Trenčíne pre krajčírky, strojárske závody v Martine, na Považí či v Bratislave pre zámočníkov, strojných mechanikov, v Košiciach železiarne. A, samozrejme, tam, kde sú školy pre nepočujúcich – Bratislava, Levoča, Lučenec, Kremnica a Prešov.
Termín tlačových konferencií sa nezriedka určuje na poslednú chvíľu, tlmočníci preto musia byť flexibilní. Foto: ÚV SR
Tlmočenie pre vládu
Ako dlho ste hľadali nových tlmočníkov pre potreby Úradu vlády SR, keď ste prebrali agendu po štrajkujúcich tlmočníkoch, ktorí sa sťažovali na meškajúce výplaty?
Bola to otázka niekoľkých telefonátov. Tým, že nás je na Slovensku málo, poznáme sa, máme na seba kontakty, vieme, v akej oblasti pôsobíme a či ide o prácu vhodnú pre človeka zamestnaného na plný úväzok.
Prečo?
Ide o prácu, kde musíte byť niekedy veľmi operatívni a flexibilní. Napríklad v prípade rokovaní vlády alebo pandemických komisií väčšinou neviete, o koľkej bude tlačová konferencia a koľko bude trvať.
Stáva sa tiež, že na nás zabudnú a spomenú si až v poslednej chvíli. Najväčší extrém, na ktorý si spomínam, bola tlačovka jedného ministerstva, kde chceli tlmočníka do posunkového jazyka do 22 minút. Zamestnaný človek to nedá.
Začala to prezidentka
Verejnoprávna televízia prináša všetky dôležité správy pretlmočené do posunkového jazyka na dennej báze. Kedy sa začali tlmočiť aj zasadania vlády či tlačové konferencie politikov?
Prvou lastovičkou, kde sa začalo tlmočiť systematicky, bola asi kancelária prezidentky Zuzany Čaputovej. Pokiaľ ide o vládu, v čase Smeru-SD tlačovky na Úrade vlády neboli tlmočené, začalo sa s tým až za premiéra Igora Matoviča.
Začiatky však siahajú, tuším, až do volebnej noci strany OĽaNO. To bol asi taký najvýraznejší moment, keď dianie sledovala celá republika a ja, ako tlmočník, som stál pred všetkými kamerami hneď vedľa víťaza volieb Igora Matoviča a bol som dokonca ešte trochu pred ním, aby ma bolo dobre vidieť pri tlmočení.
Pravidelné tlmočenie tlačových konferencií do posunkového jazyka zaviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: ÚV SR
Podstatné informácie sa prakticky okamžite objavia aj v písanej podobe. Zaujíma ma, či zo strany politikov ide o snahu získať imidž ohľaduplných ľudí, alebo je za tým úprimná snaha priniesť informácie okamžite všetkým bez rozdielu, čo je aj otázka rovnosti.
Pre politikov je to určite aj vec imidžu, aby dali najavo, že myslia aj na zraniteľnejšie skupiny ľudí. No ide tiež o iniciatívu zo strany komunity nepočujúcich. Tá tlačila na úrady, aby nepočujúcim zabezpečili rovnocenný prístup k informáciám. Dohovor o ľudských právach garantuje nárok na informácie aj zdravotne postihnutým. Do tretice to má vecný základ. Nepočujúci majú niekedy ťažkosti s porozumením písaného slova.
Majú problém s čítaním?
Áno, čítanie s porozumením je pre niektorých nepočujúcich, vzhľadom na charakter ich hendikepu, náročnejšie ako pre počujúcich. Platí to najmä v prípade zložitejšej gramatiky a syntaxu. Nepočujúci oveľa lepšie rozumejú posunkovému jazyku.
Dám vám zjednodušený príklad. Predstavte si, že máte prečítať text v angličtine, ale poznáte po anglicky len pár slov. Text prečítate, ale poriadne mu nerozumiete.
Tlmočníci do posunkového jazyka tlmočia buď slovo po slove, alebo len podstatu vyjadrenia. Foto: ÚV SR
Tlmočiť sa dá rôzne
Keď sledujem prácu tlmočníkov, mám pocit, že ukážu oveľa menej posunkov, ako bolo povedaných slov. Akoby nestíhali preložiť všetko, čo sa povie. Je to tak?
Sú dva druhy tlmočenia. Ak rýchlosť hovoreného textu dovolí, tlmočíte od slova do slova. Volá sa to posunkovaná slovenčina.
Ja som typ tlmočníka, ktorý sa snaží odovzdať ďalej podstatu alebo hlavnú myšlienku, pretože som presvedčený, že pre nepočujúceho je to zrozumiteľnejšie.
Samozrejme, nemôžete si dovoliť vynechať dôležitý obsah. Rovnako ako nemôžete porušiť dekórum, keď tlmočíte hlúposti, z ktorých sa vám točí hlava, a premýšľate, ako mohol politik niečo také vypustiť z úst.
Najlepší tlmočníci do posunkového jazyka ovládajú zhruba päťtisíc znakov. Foto: ÚV SR
Stalo sa vám, že ste to nevydržali?
Stáva sa mi, že mi trhne kútikom.
Od posunkov k futbalu a diamantom
Ste obchodným riaditeľom spoločnosti, ktorá sa venuje obchodovaniu s diamantmi a šperkami, ponúkate tiež investičné zlato, striebro či drahé kovy. Ako ste sa dostali do tejto sféry biznisu?
To je dlhý príbeh. Pôvodne som sa totiž živil futbalom. Futbal milujem, hral som ho od siedmich rokov. Vyštudoval som učiteľstvo telesnej výchovy a občianskej náuky na Univerzite Komenského, neskôr som si tam spravil aj špecializáciu na futbal.
Ale už na vysokej škole mi bolo jasné, že do šesťdesiatky hrať profesionálne nemôžem. Priebežne som preto mapoval aj možnosti, ako prejsť od lopaty k peru, ako sa hovorí.
Peter Marček hral futbal profesionálne do 32 rokov. Foto: archív Petra Marčeka
Za aké kluby ste hrali?
Za Inter Bratislava, neskôr za ŠKP Devín v druhej a tretej lige a napokon ako legionár v rakúskej štvrtej lige.
Dá sa tým uživiť rodina?
Áno. V čase, keď bolo euro ku korune v kurze 1:44, som mal veľmi slušný príjem. Definitívne som s futbalom sekol, keď som mal 32 rokov. Vtedy mi známa ponúkla miesto v Slovenskom zväze sluchovo postihnutých. Mal to byť polovičný úväzok, napokon som tam bol deväť rokov a dotiahol to na riaditeľa organizácie. Zistil som, že ma baví pracovať s ľuďmi a ide mi to.
Prečo práve zlato a diamanty
A ako ste sa dostali k diamantom a zlatu?
Keďže v treťom sektore tých financií nie je práve veľa, hľadal som ďalší spôsob obživy. Nadviazal som spoluprácu s firmou D. I. C. Holding, ktorá mi ponúkla sprostredkovanie predaja diamantov, diamantových šperkov a postupne som sa vypracoval z radového spolupracovníka až na obchodného riaditeľa tejto firmy.
Peter Marček radí pri investovaní do zlata a diamantov. Foto: archív Petra Marčeka
Prečo práve diamanty a zlato?
Okrem iného ich považujem za výnimočné, pretože je to vyčerpateľný prírodný zdroj, podobne ako pôda. Vzhľadom na obmedzené množstvo bude ich cena časom len rásť.
Tiež sa mi páči, že je to hmatateľná, fyzická komodita. Navyše, minulý režim na tomto území za 40 rokov zničil tradíciu aj trh s týmto typom investícií, prichádzal som teda na pole neorané.
Pre celkový rozhľad skúšam aj akcie, kryptomeny, zelené investície, ale len ako experiment, nie sú to zásadné časti môjho portfólia.
Minca nad zlato
Aké informácie by ste mi povedali ako začínajúcemu investorovi do drahých kovov?
Bežnú fyzickú osobu napríklad vždy upozorním na základný rozdiel medzi zlatom a striebrom. Investičné zlato nie je zaťažené daňou z pridanej hodnoty, pri nákupe striebra by ste mali ako fyzická osoba zaplatiť štátu 20 percent. Treba s tým počítať pri výpočte potenciálneho zhodnotenia. Druhá zaujímavosť sa týka zlata a výberu mince alebo tehličky.
V čom je rozdiel?
Tehlička je pri rovnakej gramáži lacnejšia ako minca, pretože náklady na výrobu sú vyššie. Na minciach je zase uvedená nominálna hodnota a sú použiteľné ako oficiálne platidlo.
Myslím si, že v portfóliu každého investora by nemali chýbať drahé kovy. Je to platidlo, ktoré funguje už viac ako päťtisíc rokov a naberá na zmysle najmä v dobe ničím nekrytých papierových peňazí a rýchleho nárastu inflácie.
Na drahé kovy by sa mal každý investor pozerať ako na uchovávateľa hodnoty súčasných peňazí z dlhodobého hľadiska.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
