Štěstí? Co je to štěstí? Muška jenom zlatá… Tieto slová pochádzajú z pera českého básnika Adolfa Heyduka a zazneli i v kultovom filme Škola, základ života! Vieme vlastne, čo je to šťastie a odkiaľ sa berie? Podľa psychológa Martina Milera často očakávame, že k nám príde samo od seba. To je však chyba.
Šťastie je veľmi komplexná emócia. Psychológ Martin Miler podotýka, že v antickom Grécku sa mu napríklad intenzívne venoval Aristoteles, podľa ktorého išlo o najväčšie dobro, ktorého je človek schopný.
V modernej dobe sa zase na šťastie zamerali psychológovia Martin Seligman a Ed Diener. „Podľa nich sa skladá z potešenia, angažovanosti a z toho, že máme nejaký úmysel,“ hovorí Miler.
Pri otázke, či by šťastie malo byť pre ľudí životnou cestou, alebo skôr cieľom, sa psychológ prikláňa k prvej možnosti. „Cieľ je niečo vzdialenejšie. Navyše, keď do neho dorazíme, často netušíme, čo ďalej,“ ozrejmuje odborník. Naopak, cestu si môžeme predstaviť ako proces, ktorý sa vyvíja a neustále sa mení.
Na šťastie môžeme ísť cielene
Prečo je teda šťastie také dôležité? Ovplyvňuje totiž náš každodenný život a taktiež výkony. Podľa výskumov ľudia s optimistickým nastavením, premýšľaním, vnímaním a otvorenou mysľou celkovo lepšie zvládajú aj náročné situácie, dodáva Miler. Táto komplexná emócia ide zároveň ruka v ruke s úspechom. Podľa psychológa sme vďaka šťastiu efektívnejší, robíme v práci menej chýb a lepšie regenerujeme vlastné sily.
Šťastie v sebe môžeme sami nachádzať denne a dokonca si ho vieme aj cielene vyvolať, napríklad čítaním obľúbenej knihy, pozeraním obľúbeného filmu alebo počúvaním obľúbenej hudby. „Ak nechceme byť iba pasívni prijímatelia, vyžaduje si to našu aktivitu. A minimálne ten krátkodobý pocit príjemnej emócie si vieme jednoznačne a zámerne vyvolať,“ konštatuje odborník.
Každá z našich emócií má svoju dĺžku a trvanie. Dobrá nálada z pozitívneho zážitku nemôže trvať desiatky hodín alebo dokonca dní, približuje Miler. Pocit krátkodobého šťastia, ktoré si vieme vyvolať sami, v nás zotrváva pár hodín.
„Samozrejme, môže sa to opakovať deň po dni. Z dlhodobého hľadiska môžeme mať pocit šťastného života, zmysluplnej existencie a radosti,“ dodáva. Zároveň záleží i na našom postoji. Aj keď sa nám nedarí, môžeme si povedať, že náš život je šťastný, hoci to tak v tomto momente necítime.
Zdroje šťastia
Keď sa dostávame k tomu, prečo šťastie pre každého z nás znamená niečo iné, Miler jednoznačne odpovedá: „Je to spôsobené vekom a tým, čo v konkrétnom momente považujeme za dôležité. Zmysluplné veci budú iné v prípade tínedžerov, štyridsiatnikov alebo päťdesiatnikov. Základ v podstate zostáva rovnaký, ale to naplnenie v jednotlivých zásuvkách môže byť iné.“ Okrem toho je dôležité naše individuálne nastavenie v podobe hodnôt i špecifických potrieb.
Pri zdrojoch, z ktorých dokážeme čerpať šťastie, odborník opäť spomína prácu amerického psychológa Martina Seligmana, ktorý na základe svojich výskumov vytvoril model PERMA. Jeho jednotlivé body vysvetľuje nižšie:
- P: (positive emotion) Pozitívna emócia. Je to všetko, čo nám prináša dobré pocity.
- E: (engagement) Zaangažovanosť. Činnosti, do ktorých sa vieme naplno pohrúžiť a dokážu nás zaujať.
- R: (relationships) Vzťahy. Pozitívne vzťahy s ľuďmi, v ktorých prítomnosti sa cítime príjemne.
- M: (meaning) Zmysel. Pre náš mozog je dôležité, aby sme robili veci, ktoré nám pripadajú zmysluplné. Tie sýtia nielen krátkodobý, ale aj dlhodobý pocit šťastia.
- A: (accomplishments) Úspechy. Pozitívny úspech, prekonanie prekážok či nájdenie riešení, ktoré nám pomáhajú rásť, rozvíjať a posúvať sa ďalej.
K týmto zdrojom šťastia ešte Miler dodáva ďalšie. Podľa psychológa je podstatná aj otvorenosť našej mysle, nastavenie na rozvoj alebo potreba a ochota učiť sa niečo nové. V určitom smere by sme mali zostať večnými deťmi a neustále sa ohurovať svetom, ktorý je okolo nás.
Nuž a čo je dôkazom toho, že žijeme šťastný život? Psychológ vraví, že síce túto pozitívnu emóciu nevieme presne definovať, no dokážeme zhodnotiť, či ju prežívame a na akej úrovni.
Všímajme si všetko dobré naokolo
Ak chceme byť šťastní už dnes, začnime si viac všímať všetko dobré, čo sa okolo nás deje. „To sú veci, na ktoré nemusíme vplývať, byť niekým, kto ich vytvára,“ vysvetľuje Miler.
Oceniť môžeme spev vtákov za oknami, príjemný dážď alebo slnečné počasie. Všetko sa to deje neustále. „Každý deň sa, samozrejme, stretávame aj s nepríjemnými vecami. No popri nich sa dejú aj tie pekné, ktoré si často nevšímame,“ dopĺňa.
Zároveň radí, ako ešte v sebe umocniť pocit šťastia. Každý večer by sme mali premýšľať o troch dobrých veciach, ktoré sa nám počas dňa stali. Na to, aby sme túto emóciu ešte viac prežili, si ich môžeme i zapísať.
„Ak budeme systematickí, tak by sme sa už po troch týždňoch mali cítiť lepšie,“ približuje psychológ. Pokiaľ chceme zažívať šťastie, musíme sa oň aktívne usilovať. „Nepríde, neprefacká nás a nepovie: Haló, ja som to šťastie, ktoré ste hľadali,“ vraví.
Či už sa v živote skutočne ženieme za šťastím, alebo iba za akýmsi jeho prízrakom, významne závisí od toho, ako poznáme sami seba. Musíme vedieť, čo má pre nás zmysel a čo potrebujeme, aby sme túto pozitívnu emóciu prežívali.
Podľa odborníka jednoducho platí, že to, čo robí radosť jednému, ju celkom určite nemusí robiť druhému. Aspoň teda nie v rovnakej podobe.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
