Topenie ľadovca aj vysoká úroveň samovrážd. Slováci spoznávali Grónsko

Na mládežníckej výmene programu Erazmus+, ktorý organizovala britská nezisková organizácia EXP, sa zúčastnila aj skupina siedmich Slovákov. V Grónsku skúmali nielen dopady klimatickej zmeny, ale aj ďalšie problémy, s ktorými krajina bojuje. Tie ekonomické totiž nadväzujú na sociálne. „Deti sa tam často stretávajú so sexuálnym či fyzickým násilím a najhoršie bolo zistenie, že medzi Inuitmi sa to vlastne považuje za ‚normálnu vec‘,“ hovorí jeden zo skupiny, Pavol Kulkovský.

Biela krajina, ľadovce a soby. Tieto slová nám možno napadnú, keď niekto spomenie Grónsko. Kto by to bol povedal, že prvé, čo uvidí skupina Slovákov po vystúpení z lietadla, bude piesok? Novembrové teploty, ktoré boli v minulosti aj na úrovni -40 stupňov Celzia, boli na nule a oni sa namiesto zasneženej rozprávky cítili ako v chladnej Sahare.

Bývanie v mestečku Kangerlussuaq. Foto: Pavol Kulkovský (archív)

Do krajiny, v ktorej môžeme pozorovať jeden z najvýraznejších prejavov klimatickej zmeny na svete, už prichádzali s istými očakávaniami. Vedeli, že za posledných deväť rokov tam ubudla vyše polovica ľadovca, ktorý pokrýva približne 80 percent ostrova, a že podľa vedcov sa dnes roztápa sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch. Boli teda presvedčení, že najzávažnejším problémom Grónska bude práve klimatická zmena a s ňou súvisiace ťažkosti.

„Roztápanie ľadovca a stenčovanie permafrostu (dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti, pozn. red.) je jediný problém, o ktorom sa dočítame v novinách alebo dozvieme v televízii,“ začína svoje rozprávanie Pavol, ktorý sa spoločne s ďalšími Slovákmi, Dánmi, Rumunmi, Lotyšmi, Turkami a Angličanmi zúčastnili na projekte Back to Green Land. Cieľom bolo spoznať Grónsko a zdieľať riešenia rôznych environmentálnych problémov v krajinách, a priniesť tak na veci iný pohľad.

Precestovala Kubu, Palestínu či Indiu.
V Havane stretla miestneho, ktorý študoval v Československu

Klimatická zmena je však len jednou z ťažkostí, ktoré sužujú grónske obyvateľstvo. Slováci to zistili už počas prvých dní na ostrove a vážnosť situácie pochopili najmä po rozhovore s riaditeľom jednej z tamojších škôl. „Deti sú tam bohužiaľ často vystavené fyzickému či sexuálnemu násiliu v rodinách. Útočisko hľadajú práve v škole či v školskej klubovni len preto, aby nemuseli tráviť čas doma, kde sa im ubližuje,“ vysvetľuje a dodáva, že v škole môžu byť žiaci každý deň aj cez víkend do polnoci. Veľkej pomoci sa im tak dostáva práve od učiteľov, ktorí sú im oporou.

Okrem spoznávaniu Grónska sa účastníci venovali aj spoznávaniu krajín navzájom. Foto: Pavol Kulkovský (archív)

Po skončení povinnej školskej dochádzky však nemajú veľa možností. V Grónsku sa nachádza len jediná vysoká škola, no bez dobudovanej infraštruktúry je často jedinou možnosťou dopravy lietadlo, ktoré je príliš nákladné. Preto mnoho detí začína hneď pracovať a nie je nič zvláštne, keď 15-ročný žiak odchádza loviť, aby nakŕmil rodinu. Ceny potravín sú, po zohľadnení nákladov na prepravu, vysoké a pre mnohých ľudí je pytliactvo za účelom obživy nevyhnutné.

Zo študentského nápadu globálny projekt:
Slovenská aplikácia TrashOut pomáha k čistejšej planéte už v 110 krajinách

„Grónsko je sužované viacerými problémami vrátane vysokej miery samovrážd, najmä u mladistvých, alkoholizmu a užívania drog. Podľa miestnych obyvateľov môže za jednu z najvyšších úrovní samovrážd vo svete hlavne nedostatok pracovných príležitostí a nízka úroveň vzdelávania,“ hovorí Pavol a dodáva, že tí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, sa už zväčša nevrátia. S rozlohou 40-krát väčšou ako Slovensko má dnes Grónsko okolo 56-tisíc obyvateľov, čo predstavuje približne počet obyvateľov Trenčína.

Spaľovanie odpadu

Počas expedície bola preto skupina mladých ľudí z Mother Flower čoraz viac vďačná za to, v akých podmienkach žije doma. „V Grónsku sme vrátane cesty strávili presne desať dní. Je to veľmi krátky čas na preskúmanie takej obrovskej krajiny, avšak dostatočne dlhý na to, aby človek odpozoroval náročnosť života miestnych a ich problémy,“ vysvetľuje. Prekvapujúce bolo pre nich aj zistenie, že v meste Kangerlussuaq, kde strávili väčšinu času, neexistuje odpadové hospodárstvo, žiadne triedenie, recyklácia alebo iné efektívne spracovanie odpadu.

Spaľovanie odpadu v Grónsku je problémom. Foto: Pavol Kulkovský (archív)

Sklo, konzervy, plast, látky aj jedlo spaľujú na jednom mieste. „Nehovoríme o spaľovni, ale o jednom mieste, kde vysypú odpad, spália ho a všetok dym ide do ovzdušia a miestni ho potom dýchajú,“ hovorí a dodáva, že mestečko je príliš malé na to, aby vláda schválila spaľovňu alebo miestnu recyklačnú stanicu.

A keďže do iných miest nevedie žiadna cestná ani lodná doprava a vnútroštátny let je veľmi drahý, odpad nie je možné prevážať inam. „Vo väčších mestách, ako je Sisimut alebo hlavné mesto Nuuk, sa nachádzajú spaľovne, no tu lieta plastový odpad všade naokolo,“ hovorí Pavol.

Polárna žiara. Foto: Pavol Kulkovský (archív)

Okrem diskusií o možných riešeniach globálneho otepľovania, ktorého dôsledky mali možnosť v Grónsku vidieť na vlastné oči, hľadali mladí ľudia aj spôsoby, ktorými by bolo možné zlepšiť situáciu v ich domovských krajinách. Slováci sa zamýšľali aj nad tým, ako pomôcť Grónsku z dlhodobého hľadiska – no na to sa musí zamerať najmä ich vláda. Tieto krátkodobé projekty sú však podľa nich výnimočné v tom, že ľudia majú možnosť spoznať krajinu a odovzdať svoje myšlienky, názory, ale aj fakty, ktoré sa tam dozvedia.

Napriek tomu, aká je Grónsko nádherná krajina a akú krásnu a nedotknutú prírodu tam môžeme pozorovať, potrebuje našu pomoc. „Veríme, že ak sa nám tieto vedomosti podarí dostať do povedomia širšej verejnosti, tak spoločným nátlakom môžeme niečo zmeniť. Nie je to len o Európskej únii, ale o celom svete. Nikde inde totiž neuvidíte taký vplyv klimatickej zmeny ako na severnom a južnom póle zemegule. Nám sa otvorili oči za takýto krátky čas,“ uzatvára.