Z jedného z najviac turisticky vyhľadávaných miest Európy sa po svižnej jazde vlakom ocitnete zrazu v plážovej destinácii s nádychom stredomorskej dedinky. V Sitges, ktoré dalo svetu kubánsky rum, to aktuálne opäť žije filmovým festivalom a predstavuje vítaný doplnok Barcelony.
La Rambla, 11:00. Bulvár je vzhľadom na to, že tu pracujú bagre na novej dlažbe, ešte preplnenejší než zvyčajne. Davy sa pohybujú hore-dole v mierne chaotickom tempe, všade obchody, bistra, naháňači a pár nevyhnutných podvodníkov k tomu.
Calle de San Sebastian, 11:00. Trochu výstredná majiteľka podniku s organickou kávou sa po zistení, odkiaľ sú jej dopoludňajší zákazníci, prejaví ako znalkyňa československej kinematografie: „Pan Tau! Such a cool man!“ A servíruje vynikajúce espresso na rohu ulice, more hlasno šumí, zacinkajú príbory od susedného stola a idylu len podfarbí tanečná verzia hitu Bella Ciao.
Ahoj, kráska! Takto sa patrí pozdraviť, Barcelonu ste práve vymenili za Sitges. Oba miesta delí nenáročná, približne štyridsaťminútová jazda vlakom z hlavnej stanice Barcelona Sants, z letiska to s jedným prestupom v El Prat vyjde podobne.
Ničoho nenájdete vzdialenejšie ako hluk La Rambly. Toto je cesta z mesta, ako má byť.
Pan Tau nebol spomenutý len tak – kto má voľný program, môže do Sitges rovno vyraziť na tamojší preslávený filmový festival zameraný na fantasy a horory, v roku 2025 sa koná od 9. do 19. októbra. Mestečko pri Stredozemnom mori tým získa na ruchu, stratí však ono príjemne ospalé kúzlo septembrového všedného dňa, keď slnko svietilo tak akurát a poslednou vecou, ktorú by ste v Sitges riešili, by boli davy.
Barcelona je jedným z miest najviac postihnutých fenoménom overtourismu, hoci od rezidentov môžete počuť, že to platí maximálne pol roka a ďalších šesť mesiacov je aj tu pokoj. Koho zničí La Rambla alebo sa na mestskej pláži Barceloneta bude cítiť ako sardinka, tomu možno odporučiť dať si sardinky či iné morské plody v Sitges.
Aj ten tu dokáže biť, ale počas návštevy pôsobil skôr ako obyčajná pobrežná dedinka. Čas tu citeľne stlačí brzdu, dokonca aj socha jedného z miestnych patrónov pôsobí vyrovnane; žiadne ostré hrany, žiadna dynamika. Inému pánovi z kameňa potom na hlavu pridali dúhový klobúk – a nie bez dôvodu.
Gotická štvrť, morské plody z tržnice alebo kúzelná fontána. Čo navštíviť v Barcelone? Barcelona nie je len Gaudí a Miró. Čo ešte tu musíte vidieť, zažiť a ochutnať? Po stopách Messiho a spol. Barcelonské múzeum vás nechá na klub takmer siahnuť
Sitges, prezývaný občas španielske St. Tropez, je enormne LGBT friendly, čo spoznáte nielen z plejády dúhových vlajok, ale predovšetkým z párov korzujúcich po promenáde či vysedávajúcich v kaviarňach.
Avšak to nie je jediná inkluzívna stránka veci. Medzi približne tromi desiatkami tisíc obyvateľov je približne tretina iných národností než Španieli. Cenám nehnuteľností to nepomáha, no čudovať sa nemožno. Tempo a atmosféra nesporne odlišné od Barcelony, kilometre pláží, relax, slnko… Kto by to nebral?
„Ráj existuje, kým sa nasťahuje ďalší sused,“ pragmaticky poznamená spomínaná nemecká kaviarnička, no prílev nových – hoci nie vždy úplne priateľských – obyvateľov svedčí o tom, že Sitges má čo ponúknuť. Podľa webu miestnej turistickej centrály tu slnko svieti 320 dní v roku, čo na Čecha pôsobí ako ešte väčšia fantasy než všetka produkcia miestneho filmového festivalu.
Možno sa vedú vášnivé diskusie, či náhodou ešte lepšie pláže a príjemnejšie prostredie nenabízne blízke letovisko Vilanova i la Geltrú, taktiež ležiace na trase osobného vlaku z Barcelony. Na súdy si netrúfam, no obe miesta spája pešia cesta pozdĺž pobrežia, čo túto oblasť na juh od letiska ešte viac zaraďuje do itinerára eurovíkendov v Barcelone.
Názvy ulíc vyryté do farebných dlaždíc, kombinácia bielej a modrej ako na gréckych ostrovoch, uličky, kde sa možno na chvíľu príjemne skryť pred ruchom… Sitges možno sklamé povrchných instagramových cestovateľov, ale poteší tých, pre ktorých pojem dolce vita objíma celé Stredozemie. Nielen jeho taliansku časť, ale aj Španielsko.
Kto by si chcel oddych ešte spríjemniť pohárom, mal by zdvihnúť kvalitný rum. Zo Sitges totiž pochádza Don Facundo Bacardí Masó, ktorý odtiaľto začiatkom 19. storočia ako pätnásťročný mladík vyplával po vzore mnohých svojich spoluobčanov na Kubu – a tam začal príbeh značky Bacardi.
Myšlienky na neho a ďalších dobových dobrodruhov sú najsilnejšie pred miestnou pamiatkou číslo jedna, na schodoch pohľadnicového kostola sv. Bartolomeja a sv. Tecla. Stačí prikrčiť oči pred slnkom a ako by ste počuli námorníkov, ktorí konečne na palube zahliadnu domov a krížia sa pred gotickou stavbou…
Prítomnosť je oveľa mestkejšia, plná obchodov a reštaurácií. Do mixu treba pridať galérie a niekoľko múzejných budov – v Cau Ferrat je dokonca jeden Picasso a niekoľkokrát El Greco –, no hlavnú podstatu tvoria zlatý piesok a modré more. Sitges ponúka sedemnásť pláží (vrátane nudistických či pre gayov) a majú úplne odlišný vibe než Barceloneta so svojimi predavačmi drinkov, vyvolávajúcimi stále dokola: „Cuba libre! Mojito!“
Ak je už samotná Barceloneta jedinečná tým, že v plavkách môžete vystúpiť z metra, Sitges katalánsku pohodu ešte povyšuje – pár desiatok minút vo vlaku vás posunie do iného sveta. Keďže má s obľúbenou Barcelonou spoločné more, piesok, gastronomiu a slnečné lúče, takúto návštevu je ťažké odmietnuť.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Miroslav Němý.