Očakávalo sa, že nám umelá inteligencia umožní robiť menej. Zatiaľ je to naopak. Tým, ktorým nezobrala zamestnanie, pridala viac úloh. Ukazuje to nový výskum Harvard Business Review.
Očakávalo sa však, že väčšie zavedenie nástrojov umelej inteligencie, uľahčí prácu zamestnancov vo viacerých odvetviach. Pravdou je, že ju možno urobilo menej namáhavou, ale objavil sa aj zaujímavý paradox.
Ľudia, ktorí s ňou narábajú, pracujú viac, nie menej. Robia dlhšie, intenzívnejšie a zvládajú viac úloh. Navyše, podľa inej štúdie trpia kognitívne schopností ľudí, ktorí často používajú AI. Prečo to tak je?
AI a efektívna práca
„V prebiehajúcom výskume sme zistili, že nástroje AI objem práce neznižovali, ale ju systematicky zintenzívňovali. V osemmesačnej štúdii o tom, ako generatívna umelá inteligencia zmenila návyky v technologickej spoločnosti so sídlom v USA a približne dvesto zamestnancami, sme zistili, že pracovníci išli rýchlejším tempom, preberali širší okruh úloh a robili viac hodín počas dňa, často bez toho, aby ich o to požiadali,“ uvádza sa v článku publikovanom v Harvard Business Review.
Firma, ktorá nenútila zamestnancov používať nástroje AI, im však ponúkla platenú verziu umelej inteligencie. Podľa štúdie pracovníci dobrovoľne robili viac, a to preto, že technológia im umožnila zvládnuť viac úloh.
Výskumníci sa so zamestnancami dvakrát do týždňa rozprávali a monitorovali napríklad aj firemné komunikačné aplikácie. A čo zistili?
„Keďže umelá inteligencia dokáže dopĺňať medzery v znalostiach, pracovníci čoraz častejšie preberali zodpovednosť, ktorá predtým prináležala niekomu inému. Produktoví manažéri a dizajnéri začali písať kód, výskumníci sa púšťali do inžinierskych úloh a ľudia naprieč organizáciou sa pokúšali robiť prácu, ktorú by v minulosti zadali externe, odložili alebo úplne sa jej vyhli,“ uvádza sa v štúdii.
Zamestnanci si trúfali na nové úlohy a opisovali, že sa cítili, ako keby sa zvýšila ich kognitívna kapacita. Zvládali tak plniť úlohy, na ktoré sa v minulosti najímali externé firmy.
Tréning a školenia
Autori štúdie upozorňujú na to, že hoci to znie ako splnený sen manažéra, budúcnosť nemusí byť až taká ružová. Keď opadne prvotné nadšenie z AI a jej využívania, zamestnanci si uvedomia, že objem práce prudko narástol, a príde únava.
Objavili sa aj nové aspekty, keď zamestnanci prostredníctvom AI kódovali, hoci to predtým nerobili. Vývojárov však neskôr žiadali o konzultáciu a kontrolu svojich výtvorov. Aj vďaka takýmto novým procesom sa zvýšená produktivita môže pre únavu zamestnancov v budúcnosti premietnuť do nižšej kvality práce. V článku sa spomína aj možné vyhorenie.
Čo teda majú CEO a manažéri robiť, aby im prudké nasadenie AI nástrojov v budúcnosti nevybuchlo do tváre? Podľa autorov štúdie žiadať zamestnancov, aby spomalili, nie je najsprávnejším riešením.
Firmy by mali začať pracovníkov trénovať v používaní AI a zabezpečiť im vhodné školenia. „Namiesto pasívnej reakcie na to, ako nástroje umelej inteligencie menia pracoviská, by jednotlivci aj podniky mali prijať súbor zámerných pravidiel a postupov, ktoré určujú, ako sa má AI používať, kedy je vhodné prestať a ako by sa robota mala – a nemala – rozširovať v reakcii na novozískané schopnosti. Bez takýchto postupov prirodzenou tendenciou práce podporenej AI nie je jej zmenšovanie, ale jej zintenzívňovanie, čo má dôsledky pre vyhorenie, kvalitu rozhodovania a dlhodobú udržateľnosť,“ píše sa v štúdii.
Nové pravidlá a usmažený mozog
Harvard Business Review ponúka aj nové pravidlá, ktoré by mohli byť účinné pri zavádzaní AI. Jednou zo zásad sú prestávky, ktoré by si zamestnanci mali dávať pri pracovných úlohách. Keďže sa tempo zintenzívňuje, pauzy pomôžu zamestnancom, aby si našli čas na oddych.
Zlepšiť situáciu by mohlo aj sekvenovanie. „Keďže AI umožňuje neustálu aktivitu na pozadí, organizácie môžu profitovať z pravidiel, ktoré zámerne určujú, kedy sa práca posúva dopredu, nielen ako rýchlo. Patrí sem napríklad zoskupovanie menej naliehavých notifikácií, zadržiavanie aktualizácií až do prirodzených bodov prerušenia práce a ochrana časových okien na sústredenie, počas ktorých sú pracovníci chránení pred vyrušovaním. Namiesto reagovania na každý výstup generovaný AI hneď, ako sa objaví, sekvenovanie podporuje postup roboty v ucelených fázach,“ uvádza sa v článku.
Štúdia tiež odporúča nezabúdať na ľudský kontakt. Práca s AI uzatvára zamestnancov do škrupinky, ale treba dbať na to, aby aj naďalej diskutovali s kolegami. A nielen o pracovných úlohách.
Portál The Futurism upozornil na ďalší fenomén súvisiaci s AI. Iná štúdia odhalila problém, ktorý vedci pomenovali „mozog usmažený umelou inteligenciou“. „Jedným z dôvodov, prečo sme tento výskum zrealizovali, je to, že sme tento jav zbadali u ľudí, ktorí boli považovaní za skutočne výkonných pracovníkov,“ povedala Julie Bedard, partnerka v spoločnosti BCG a spoluautorka state, pre Axios.
V štúdii 14 percent pracovníkov uviedlo, že zažili „mentálnu únavu, ktorá vzniká v dôsledku nadmerného používania, interakcie s nástrojmi umelej inteligencie a/alebo dohľadu, a to nad nimi nad rámec kognitívnych schopností človeka“. Tento podiel bol najvyšší v oblastiach marketingu, vývoja softvéru, HR, financií a IT.
