Túžba po úspechu a lepšom živote ich motivovala k podnikaniu. Využili silu lokality, v ktorej žili, a založili si farmársku firmu. Dnes ročne vypestujú viac ako 10 miliónov kilogramov paradajok, ktoré sa pravdepodobne nájdu aj na vašom stole. Aký príbeh stojí za „Veselou paradajkou zo Žitného ostrova“, je skutočne pestovaná bio postupmi a prečo ju čoskoro v obchodoch neuvidíte tak, ako ste zvyknutí?
V článku sa dozviete:
- Ako vyzerali ich začiatky,
- aké problémy museli vyriešiť,
- o procese pestovania bio paradajok,
- prečo paradajky balia, i keď sa snažia podnikať ekologicky,
- prečo ich produkty čoskoro v obchodoch nenájdete tak ako dnes,
- čo plánujú v budúcnosti.
Štyria kamaráti s túžbou uspieť
Nositeľom myšlienky pestovania paradajok je práve 43-ročný Zsolt Bindics, dnes predseda združenia GreenCoop. „Boli sme mladí a bez peňazí. Vedeli sme spolu s mojimi kamarátmi, že chceme byť nezávislí, že chceme podnikať. Ale nevedeli sme v čom a ani ako. Jednoducho sme len túžili po lepšom živote,“ hovorí na úvod.
Spoločne s troma kamarátmi sa nakoniec dohodli, že začnú pestovať. Je to už 15 rokov, no ich priateľstvo a spoločné podnikanie trvá dodnes. Nikto z nich vtedy nevedel, ako začať a koľko financií budú potrebovať.
„Pamätám si, že keď som skončil vysokú školu, moja diplomová práca bola o výstavbe skleníkov a zohľadnenia rizík. Mal som tam podrobne popísaný plán. Profesori mi vtedy s úsmevom povedali, že práca je síce napísaná dobre, no tento môj plán pestovania je nereálny,“ spomína s úsmevom.
Zakladatelia Veselej paradajky zo Žitného ostrova a družstva GreenCoop. Foto: archív Zsolta Bindicsa
Nenechali sa však odradiť a pustili sa do skleníkového pestovania paradajok. „Ja osobne milujem paradajky. Jedávam ich každý deň na kilá. Bez ohľadu na to sme sa všetci zhodli, že paradajka je spomedzi zeleniny pre každého ten ‚najsexi‘ produkt, ktorý sa bude ľahko predávať. A tak sme začali s pestovaním,“ opisuje Zsolt.
„Sme veselý tím, pozitívne naladených ľudí u nás nájdete veľa. A keďže vždy bola v našich skleníkoch skvelá nálada, dohodli sme sa, že paradajky sa budú volať Veselá paradajka zo Žitného ostrova,“ dodáva.
„Úver 3000 eur bol pre nás nereálny…“
Problémom však boli financie, nemali ich dostatok na to, aby sa mohli do pestovania naplno pustiť. „Pamätám si, ako som žiadal úver od banky – dnes v prepočte 3000 eur. V roku 2005 to bol pre mňa veľký peniaz a ani túto sumu som nedostal. Až po pol roku,“ hovorí Zsolt Bindics.
Peniaze na investície neboli, tak najprv založili obchodnú firmu a začali predávať ovocie a zeleninu. Tržby im rástli veľmi rýchlo, pretože sa sústredili na zásobovanie obchodných reťazcov, čo bola dobrá stratégia. O tri roky neskôr už mohli požiadať o úver, zažiadali teda o 132 miliónov korún, aby si mohli vybudovať vlastné rozľahlé skleníky.
Z malého podniku vyrástlo družstvo
Podľa jeho slov vedeli, že ak chcú svoje skleníkové pestovanie rozšíriť, budú potrebovať oveľa viac financií. A tak zo skromného nápadu pestovať bio paradajky v skleníku vzniklo spoločenstvo pestovateľov.
„V roku 2008 sme založili družstvo GreenCoop. Ten pôvodný skleník, ktorý sme mali, vstúpil do združenia ako člen. Mali sme aj iných pestovateľov na Žitnom ostrove, ktorí sa sem združili. A tak postupne pribudlo niekoľko ďalších skleníkov, na ktorých sme sa nejakým spôsobom podieľali alebo ich postavili,“ vysvetľuje.
Ako uviedol, vždy išlo o projektové firmy, ktoré založili vďaka ich know-how a peniazom investorov.
Dvakrát meraj a raz rež
Ako každý podnik, aj oni sa od začiatku potýkali s viacerými problémami. V ich prípade tie finančné občas vystriedali aj nečakané prírodné javy.
„Každá banka nám v čase rozširovania skleníkov chcela dať úver iba na jeden projekt. Chceli si byť istí, že bude úspešný. Raz sa nám stalo, že sme boli takí naivní, že sme uverili verbálnemu prísľubu banky, odoslali zálohu do Holandska na skleníky a začali sme stavať,“ pokračoval.
O tri týždne ich však prekvapila nemilá správa. „Banka nám úver zamietla, takže sme všetko museli vybavovať nanovo. Avšak pár stoviek tisíc eur už bolo v Holandsku, stavba bola rozostavaná a my reálne bez peňazí. Boli momenty, ktoré nás ako spoločníkov poriadne preverili,“ spomína na prvé problémy.
A preverili ich aj tie prírodné. Bol rok, keď z úrody nemali takmer nič, pretože silné krupobitie, ktoré postihlo západ a juh Slovenska, im zničilo skleníky aj úrodu. O niekoľko mesiacov neskôr sa tiež objavil motýľ zvaný Tuta absoluta, ktorý zničil polovicu úrody.
„Dnes máme už viac ako 25 hektárov skleníkov. Náš prvý bol v Zlatnej na Ostrove, má viac ako 15 rokov a ešte stále funguje,“ poznamenal Bindics.
Bio pestovanie v realite
Technológiu pestovania postavili na princípe minimálnej ekologickej záťaže. Paradajky pestujú takzvaným hydroponickým spôsobom a skleníky vykurujú geotermálnou energiou.
„Ak pestujete rastlinu tri roky po sebe v tej istej pôde, nezostanú tam žiadne živiny a ste nútení plošne dávkovať veľké množstvo umelého hnojiva, ktoré sa následne dostane do podzemných vôd. Navyše, keď rastliny napadnú škodcovia, ste nútení použiť chemický postrek. My sme však vedeli, že si chceme vybudovať na Slovensku dobré meno a značku,“ ozrejmil Zsolt Bindics.
Stavili teda na ekologickejší spôsob pestovania. „Aktuálne pestujeme v pestovateľskom substráte. Ide väčšinou o drvené kokosové vlákno, substrát, ktorý neobsahuje nič toxické, čo sa nachádza v bežnej pôde. Z Holandska dovážame sadenice, ktoré pochádzajú z veľmi sterilného prostredia, kde je napríklad prísny zákaz vstupu tretím osobám,“ vysvetľuje.
Ich skleníky sa dnes rozprestierajú dokopy na 25 hektároch pôdy. Foto: archív Zsolta Bindicsa
Na ich rast následne používajú kvapkovú závlahu, receptúru živín obmieňajú na dennej báze. „Aj rastlina potrebuje v každej fáze svojho vývoja inú stravu. Je to ako keď malé dieťa prejde na inú stravu ako mlieko, ani človek neje celý svoj život to isté,“ vysvetľuje ďalej.
Vďaka tomuto pestovateľskému know-how tak nie sú nútení používať postreky a proti škodcom bojujú biologicky. „Keď pestujete paradajky, vždy ich napadnú škodcovia. My s nimi bojujeme výhradne bio spôsobom – biologickými látkami a prirodzenými predátormi škodcov,“ dopĺňa.
Mesiace bez paradajok
Hoci sa to na prvý pohľad môže javiť inak, na Slovensku máme dostatok slnečného žiarenia, aby paradajky vyrástli v skleníkoch prirodzeným spôsobom. Jedinými hluchými mesiacmi sa stáva obdobie zimy, keď z kvalitatívnych a ekologických dôvodov Veselá paradajka v ich skleníkoch nerastie.
„Prvú úrodu zbierame najskôr až v marci. A potom až niekedy do novembra každý deň,“ priblížil Bindics spôsob pestovania.
Paradajky zo Žitného ostrova sú posadené v bio substráte z kokosu. Foto: archív Zsolta Bindicsa.
„Aby sme mohli zaplatiť našich 500 zamestnancov, cez zimu dodávame do obchodov napríklad pomaranče, uhorky, papriky, šaláty, no nie z našich skleníkov. Ide o európsku úrodu. My sa držíme filozofie obnoviteľných zdrojov a znižovania CO2 pri pestovaní, takže na paradajky umelo cez zimu nesvietime,“ podotkol.
Čím skôr kúpite, tým lepšie urobíte
Ako prezradil Zsolt Bindics, po zbere úrody expedujú paradajky do obchodov do 48 hodín. Bojujú však s neovplyvniteľným problémom – kedy obchodné reťazce ich produkt skutočne vyložia na pulty a dokedy ho tam držia.
„Bohužiaľ, my nevieme zaručiť to, že tie paradajky sa okamžite po doručení dostanú aj k zákazníkovi. Niekedy to môže trvať aj niekoľko dní, kým ich zákazník v obchode kúpi,“ povedal.
Ak ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo nie sú tieto bio slovenské paradajky zabalené v eko obaloch či bez nich, odpoveď je už známa.
„Riadime sa požiadavkami obchodných reťazcov a správaním zákazníkov. Podľa doterajších skúseností z obchodov vieme, že paradajky, ktoré zabalíme, sa lepšie predávajú, ako tie ktoré posielame na pult ako voľné,“ vysvetlil, prečo nemôžu byť týmto smerom viac eco-friendly.
Rada nad zlato?
Čím skôr kúpite, tým lepšie urobíte. Týmto heslom by ste sa podľa Bindicsa mali riadiť aj pri kúpe akejkoľvek paradajky. „Na Slovensku nie je dovolené uvádzať dátum balenia, no v Maďarsku napríklad áno. My tam máme len LOT číslo. Zákazník si tak musí prostredníctvom neho sám prepočítať vek produktu,“ radí zákazníkom.
Ako sám ďalej povedal, paradajky by ste si v obchode mali vždy ohmatať a poriadne prezrieť. Pomôckou pre vás môže byť aj suchšia zelená stonka. Čím je totiž paradajka dlhšie odtrhnutá, tým viac stráca na kvalite a chuti.
Plány do budúcna
Aj napriek pandemickej situácii zožali za rok 2020 17-percentný nárast tržieb. Ich produkty tak, ako ich môžete vidieť v obchode dnes, však za pár mesiacov už nenájdete.
„Niektoré obchodné reťazce pristupujú k svojej vlastnej značke. V týchto obchodoch budeme môcť paradajky ľuďom ďalej predávať, avšak už nie v našom obale. Budú vystupovať pod ich značkou. Nepreferujú viac regionálnych pestovateľov,“ vysvetlil Bindics prečo, tradičnú Veselú paradajku zákazníci už čoskoro neuvidia.
V najbližších mesiacoch a rokoch plánujú medzi svoje produkty zaradiť aj papriky a uhorky. Avšak všetko závisí od stavu financií.
„Pestovať papriku a uhorku je náročnejšie, lebo trhová cena je nižšia. Tieto produkty pestovať bez investičnej pomoci je nerentabilné. Dúfame, že sa nám podarí získať na naše projekty aj nenávratné zdroje od ministerstva. Ak to celkové pestovanie bude zarábať aspoň na splátku úveru, tak sme odhodlaní sa do toho pustiť,“ dodal na záver predseda družstva GreenCoop Zsolt Bindics.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
