Komplikovaná sa ukazuje najmä situácia zahraničných firiem a tiež takzvané preúčtovanie nákladov.
Na prvý pohľad je transakčná daň relatívne nízka. Z tisíceurovej platby si štát vezme „len“ štyri eurá. Mnoho podnikateľov zdôrazňuje okrem finančných nákladov aj administratívnu záťaž.
Situáciu komplikujú napríklad účty slovenských firiem v zahraničí, ktoré si musia podnikatelia zdaniť sami. V zložitej situácii sa ocitli tiež zahraničné firmy, ktoré na Slovensku nemajú ani účet, ani sídlo, no predsa tu čiastočne pôsobia.
Samostatná téma je, ako pristupovať k takzvanému preúčtovaniu nákladov. Všeobecne síce platí, že daň za bezhotovostnú transakciu je maximálne 40 eur. No v niektorých situáciách sa platí neobmedzená daň z finančných transakcií z celej poukázanej sumy aj pri bezhotovostnej platbe. Anketa medzi čitateľmi Forbesu ukazuje, že na transakčnú daň našli recept. Až 75 percent z nich sa zhodlo na rovnakom riešení.
Väčšina podnikateľov z radov čitateľov Forbesu stále hľadá spôsob, ako na novú daň reagovať. V ankete na Instagrame až tri štvrtiny uviedli, že viac ako v minulosti využívajú hotovosť. To potvrdzujú aj oznamy na prevádzkach, ktoré žiadajú uprednostniť „keš“. Zvyšní respondenti uprednostňujú spájanie viacerých menších platieb do jednej väčšej a tiež platbu kartou. Len päť percent čitateľov avizovalo presun aktivít do zahraničia.
Čitatelia z Facebooku odpovedali takmer zhodne, že budú pre transakčnú daň vo väčšej miere využívať hotovosť i karty. Výhodou kariet je paušálny ročný poplatok dve eurá za kartu, pričom samotné platby už zaťažené nie sú. Problém by mohol nastať v prípade, ak si klient na platby nechá z bezpečnostných dôvodov vygenerovať jednorazovú kartu zvlášť pre každú platbu.
Viacero čitateľov Forbesu nepríjemne prekvapila rýchlosťou, ako sa daň zaviedla do praxe bez posúdenia dôsledkov. „Nepáči sa mi, že sa týka remeselníkov a vznikla povinnosť otvoriť si nový účet,“ píše jeden z čitateľov.
Ďalší dodáva, že ho prekvapil súčet všetkých daňových platieb. „Aj keď je to ,iba 0,4 respektíve 0,8 percent‘, už po týždni vieme, že budúci mesiac budeme musieť plánovať platby faktúr inak.“
Časť firiem sa cíti zmätená aj z rozdielneho prístupu bánk. Niektoré sťahujú daň z finančných transakcií po každej platbe, iné to urobia až na konci mesiaca. Samotný zákon vyžaduje zúčtovanie dane raz mesačne. Za prvé tri mesiace dokonca stačí daň zaplatiť až v júli.
Kým niektorí čitatelia sa sťažujú na nedostatok informácií o transakčnej dani, ďalší ich majú dosť, no najmä preto, že si ich hľadajú sami. „Všetko sa dozvedáme z FB príspevkov, statusov a článkov v médiách. Komunikácia zo strany štátu k malým podnikateľom je nulová.“
Aj prípadný prechod na hotovosť má svoje limity. Namieste je napríklad otázka, ako dostať peniaze z banky, keďže pri výbere hotovosti je sadzba až 0,8 percenta a nie je stanovený horný limit. Pri výbere 20-tisíc eur to znamená daň 160 eur.
Jedným z možných riešení sa ukazuje pôžička konateľovi alebo záloha na služobnú cestu, ktorá sa poskytne bezhotovostne, pričom daň bude maximálne 40 eur. Následne sa peniaze vrátia firme v hotovosti do pokladne.
Nástrahy spájania platieb a transakčná daň
Problémom mnohých firiem je veľa malých faktúr, ktoré po sčítaní znamenajú vysokú sumu dane. Ako zdanlivo najjednoduchšie riešenie sa javí poveriť uhrádzaním faktúr zahraničnú matku a následne jej poslať jednu faktúru. Firma napríklad potrebuje uhradiť 400 faktúr po tisíc eur. To by znamenalo kumulatívnu transakčnú daň až 1600 eur.
Riešením by mohlo byť, že by za ňu uhradila faktúry zahraničná matka a tá by následne prefakturovala na Slovensko celú sumu v jednej faktúre 400-tisíc. V takom prípade stiahne slovenská banka ako daň iba 40 eur, keďže taký je horný limit.
Tým sa to však nekončí a prax je zložitejšia. Ako upozorňuje daňový poradca Peter Furmaník, rozhodujúce je, či dcéra platby identifikuje, teda podrobnejšie vysvetlí. Ak by ich neidentifikovala, limit by sa na ne nevzťahoval.
„Ak dcéra platby neidentifikuje, daň z FT bez horného limitu je 1600 eur.“ Slovenská dcéra sa nemôže spoliehať na to, že daň je vysporiadaná, len preto, lebo banka už odviedla 40 eur.
Firemná dcéra si v takom prípade potrebuje podať daňové priznanie pre daň z finančných transakcií. V tomto prípade jej vyjde povinnosť 1600 eur, od ktorých si odpočíta už zaplatených 40 eur, finančnej správe tak doplatí už „len“ 1560 eur.
Podnikatelia si práve preto musia dávať pozor na podobné preúčtovanie faktúr. To sa týka aj prípadov, keď za firmu uhradil faktúru zo svojho súkromného účtu konateľ alebo zamestnanec. Ešte komplikovanejšie to môže byť, ak konateľ neuhradí iba jednu platbu, ale postupne napríklad 36 lízingových splátok a firma ich chce kompenzovať jednorazovo.
Čo má robiť zahraničná firma
Povinnosť platiť daň z finančných transakcií majú aj zahraničné firmy, ktoré na Slovensku nemajú účet ani sídlo, ale nejaký podnikateľský kontakt so Slovenskom áno.
Finančná správa na svojej stránke píše: „Zahraničná spoločnosť, ktorá má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v zahraničí a vykonáva v tuzemsku činnosť, sa stáva platiteľom dane. Finančné transakcie vykonané na platobnom účte v zahraničí, ktoré nesúvisia s činnosťou v SR, nie sú predmetom DFT.“
V praxi sa síce nemusí registrovať, ale musí si vypočítať svoju daňovú povinnosť a odviesť daň. Zároveň musí podať aj elektronické daňové priznanie.
Advokátska kancelária Highgate Law & Tax upozornila na zložitý prípad svojho klienta. Je to obchodná spoločnosť, ktorá nemá na Slovensku ani sídlo, ani bankový účet. Ide o prevádzkovateľa webového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k uzatváraniu zmlúv medzi poskytovateľmi služieb a tovarov a kupujúcimi. K realizácii zmlúv dochádza na území Slovenska práve na webovom portáli.
Právna analýza kancelárie, ktorá posudzovala celý legislatívny proces prijímania transakčnej dane vrátane dôvodovej správy, tvrdí, že v prípade spomínaného klienta by mal byť uprednostnený racionálny výklad pravidiel. Podľa neho: „Klient podlieha dani podľa zákona iba vtedy, ak v SR podniká. Samo osebe skutočnosť, že klient prevádzkuje webový portál, ktorý cieli na jeho využívanie slovenskými osobami, nie je dôvodom pre klasifikáciu klienta ako daňovníka pre účely zákona.“
Keďže ide o právny názor, dôležité bude, aký postoj zaujmú ministerstvo financií a Finančná správa. V prípade sporu možno až súd.
Veľa priestoru na ohýbanie
Konateľ advokátskej kancelárie Peter Varga upozorňuje v súvislosti s prípadom hlavne na to, že legislatíva o dani z finančných transakcií by mala byť jednoznačnejšia. Zákonu podľa neho chýba vnútorná aj vonkajšia záväznosť a vnútorná morálka. „Preto jeho dodržiavanie bude pravdepodobne doménou iba veľkých spoločností, kde vlastníctvo je oddelené od osôb konajúcich za tieto spoločnosti.“
Ako ďalej vysvetľuje, zákon je podľa neho absolútne zmätočný a protirečivý v základnej otázke, ktorou je osobná pôsobnosť. „Výkon činnosti na Slovensku je neznámym pojmom, ktorý si ministerstvo financií svojvoľne vykladá nad rámec zákona a dôvodovej správy.“ Podľa neho tým tak dramaticky prispieva k právnej nepredvídateľnosti.
V prípade dane z finančných transakcií platí, že chuť naplniť štátny rozpočet vysoko prevýšila potrebu urobiť kvalitnú legislatívu. Viacero podnikateľov navyše upozorňuje, že okrem samotnej dane ich veľa času a energie bude stáť aj administratíva. Pre posilnenie hotovostných platieb pritom môže byť celkový výber dane výrazne nižší, ako očakáva tvorca zákona. Nehovoriac o hrozbe, že posilnenie hotovosti zhorší aj výber DPH.
