Rezort financií na príkladoch ukazuje, kedy sa transakčná daň týka aj zahraničných firiem a preúčtovania nákladov.
Hoci má domáca firma slovenský účet, v niektorých prípadoch musí za realizovanú platbu štátu doplatiť ďalšie peniaze. Týka sa to takzvaného preúčtovania nákladov.
Vyplýva to z aktuálneho usmernenia Ministerstva financií, kde rezort vysvetľuje problémové situácie na praktických príkladoch.
V usmernení nájdu dôležitú odpoveď aj zahraničné e-shopy, ktoré tu nemajú účet, ale oslovujú aj slovenských spotrebiteľov. V tomto prípade je dôležité, čo si ministerstvo predstavuje pod výrazom „umiestnenie platformy na Slovensku“.
Ministerstvo odpovedá aj na otázku, kedy slovenský podnikateľ daň neplatí.
E-shopy a transakčná daň
Z pohľadu zahraničných e-shopov je dôležitý postoj ministerstva, podľa ktorého: „pre naplnenie podmienky výkonu činnosti v tuzemsku nestačí, aby boli tovar a služby na platforme ponúkané slovenským zákazníkom, ale je nevyhnutné umiestnenie platformy v tuzemsku.“
Pod umiestneným platformy na Slovensku rozumejú úradníci ministerstva „najmä prenájom domény“, čím s najväčšou pravdepodobnosťou myslia stránky s koncovkou .sk
Ministerstvo to ilustruje na prípade nemeckého eshopu, ktorý má prenajatú doménu a na Slovensku má sklad, z ktorého odosiela tovar. E-shop pritom na Slovensku nemá zamestnancov, ani účet a prevádzku skladu zabezpečuje tretia firma.
Podľa ministerstva v takom prípade zdaňujú len tie transakcie, ktoré súvisia s činnosťou na Slovensku. „Úhrady miezd zamestnancom v Nemecku budú predmetnom dane v pomere, v akom súvisia s činnosťou daňovníka v SR,“ vysvetľuje rezort.
Zaujímavé je aj to, že „uskladnenie zásob v tuzemsku bez ďalšej súvisiacej činnosti nezakladá činnosť daňovníka v tuzemsku“. Povinnosť platiť transakčnú daň by vznikla až v prípade, že by firma takýto tovar aj dodávala slovenským zákazníkom „sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.“
Kedy slovenský podnikateľ neplatí
Trvalý pobyt podnikateľa na Slovensku ešte neznamená automaticky povinnosť platiť transakčnú daň. Ministerstvo to ilustruje na prípade Slováka, ktorý podniká iba v zahraničí a tam má aj účty.
Rovnako neplatí transakčnú daň ani slovenský podnikateľ, ktorý síce podniká iba v zahraničí, no na Slovensku prenajíma nehnuteľnosť.
Naopak, ak zahraničná firma podniká iba v zahraničí, ale má slovenský účet, všetky transakcie z neho podliehajú dani.
V prípade zahraničnej firmy, ktorá podniká na Slovensku a slovenské faktúry uhrádza zo zahraničného účtu, sa povinnosť týka iba konkrétnych platieb. Daň si však musí firma uhradiť sama.
Transakčná daň a preúčtovanie nákladov
Jedna z najnáročnejších situácii nastáva, ak za slovenskú firmu uhrádza náklady zahraničná spoločnosť, napríklad matka. Pri následnom preúčtovaní nákladov neplatí maximálny limit na jednu transakciu vo výške 40 eur a sadzba 0,4 percenta sa počíta z celej sumy. Z milióna by to bolo až štyri tisíc eur.
Tu je dôležité, či daňovník vie podľa ministerstva financií „identifikovať jednotlivé náklady, ktoré boli za neho vykonané v rozsahu preúčtovaných nákladov.“
Pokiaľ by ich vedeli identifikovať, tak platí, že sadzba je tiež 0,4 percenta, ale platí limit 40 eur na transakciu.
Ministerstvo to ilustruje na príklade slovenského podnikateľa, ktorému zahraničná firma preúčtovala sumu 300-tisíc eur. V takom prípade môžu nastať rôzne situácie.
V prípade, že slovenská firma nevie identifikovať platby, ktoré jej firma zo zahraničia preúčtovala, bude ju to na transakčnej dani stáť až 1 200 eur. Z toho 40 eur už stiahla banka a ďalších 1 160 si musí doplatiť firma sama do konca nasledujúceho mesiaca a zároveň podať daňové priznanie.
Ak by slovenská firma identifikovala, že faktúra od matky zahŕňa tri faktúry po 100-tisíc eur, na každú z nich by platil limit 40 eur. Spolu 120 eur, ale keďže banka už stiahla 40 eur, firma by doplatila 80 eur.
Ako rieši transakčná daň cashpooling
V špecifickej situácii je takzvaný cashpooling, keď si medzinárodný holding stráži hotovosť za viacero krajín. Z pohľadu firmy to znamená, že matka napríklad využije prebytok hotovosti slovenskej dcéry na úhradu faktúr českej dcéry, ktorá je aktuálne menej likvidná.
Ako vysvetľuje ministerstvo financií: „v rámci cashpoolingu nie sú predmetom dane len tie finančné transakcie, ktoré predstavujú kompenzáciu zostatkov na jednotlivých platobných účtoch členov konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa, ktoré tento poskytovateľ vykonáva automatizovaným spôsobom.“
Za zložitou vetou sa skrýva napríklad zostavovanie konsolidovaných účtovných závierok, ktoré sa týkajú dcér vo viacerých krajinách.
Daň z finančných transakcií musí platiť slovenská spoločnosť, ak mzdy či faktúry uhrádza zo zapojených cashpoolingových účtov nad rámec automatizovaného vyrovnávania zostatkov.
Ak by firma realizovala iba virtuálny cashpooling a nedošlo by k odpísaniu prostriedkov z účtu, predmet dane nejestvuje, uzatvára ministerstvo.
Kompletné usmernenie ministerstva financií si môžete stiahnuť tu.
