Transparentnosť v platoch sa stala v poslednom období trendom, ku ktorému sa pridali napríklad spoločnosti Starbucks alebo Whole Foods. Podľa štúdie HEC Paris môže tento prístup priniesť spravodlivosť v odmeňovaní.
Podľa výskumu, na ktorom sa zúčastnilo 100-tisíc respondentov, môže zverejňovanie výšky platov znížiť diskrimináciu medzi pohlaviami až o 50 percent. No ak ide o zlepšenie výkonov zamestnancov, transparentné odmeňovanie neprinieslo veľký osoh.
Zákony, ktoré vyžadujú zverejňovanie platov, prijalo 10 štátov Európskej únie v nádeji, že tým zamestnanci získajú väčšiu vyjednávaciu silu. Výskum z Harvard Business School však zistil, že v skutočnosti mzdy klesli až o tri percentá. Spoločnosti začali ponúkať nižšie platy a je pravdepodobnejšie, že ich nezvýšia ani počas vyjednávania s uchádzačmi.
Výskumníci nazbierali informácie o viac ako 4 miliónoch Američanov, podľa ktorých po zavedení pravidla o transparentnosti platov klesli mzdy o 2,2 % a po troch rokoch sa číslo vyšplhalo až na 2,6 %.
Zlá atmosféra v tíme
Štúdia z UC Berkeley zdôrazňuje aj ďalšie nežiaduce účinky zverejňovania platov. Skúmali niekoľko tisíc zamestnancov vo veľkej banke na juhovýchode Ázie. Najprv sa zamestnancov pýtali, koľko podľa nich zarábajú ich kolegovia a manažér. Potom im prezradili sumu a sledovali, ako to ovplyvní ich výkony a pracovné návyky.
Výsledok? Ukázalo sa, že keď vieme, koľko zarábajú naši kolegovia, stávame sa menej produktívni. A to hlavne vtedy, ak zarábajú viac, ako si podľa nás zaslúžia.
Toto potvrdzuje aj štúdia z Yaleu. „V našich experimentoch sme zistili, že zverejňovanie platov je veľmi riskantné. Ovplyvňuje to tímovú prácu a v dlhodobej perspektíve znižuje platy. Výsledkom bolo, že tí s väčšou výplatou vykorisťovali ostatných,“ hovoria autori štúdie.
Šéfova mzda môže byť motivačná
Výskumníci z Berkeley však zistili, že zamestnanci sa začali viac usilovať, keď zistili, že ich šéf zarába viac, ako si mysleli. Ak mal ich kolega o 10 % vyšší plat ako predpokladali, čas v práci si skracovali v priemere o 9 %. No keď zistili, že plat manažéra bol o 10 % vyšší ako ich predstava, trávili v práci o 1,5 % viac času.
„Často sa zamestnanec dozvie, že niektorý z jeho nadriadených má troj-, štvor- či dvadsaťnásobne vyššiu mzdu ako on,“ hovoria výskumníci. „Najviac nás prekvapilo, že keď ide o kolegov, aj malé rozdiely ľudí demotivujú. Ale keď zistíte, že vaši šéfovia zarábajú neslušne viac ako vy, je vám to jedno. Alebo sa stanete produktívnejšími.“
Zdá sa, že tento nárast motivácie bol najväčší v prípade manažérskych pozícií, ktoré boli o niekoľko priečok vyššie ako príslušný zamestnanec, ale výrazne klesol, ak išlo o najvyššie pozície. Je to pravdepodobne preto, lebo najvyššie pozície sa ľudom zdajú menej dosiahnuteľné.
Zistenia naznačujú, že transparentnosť platov môže vyvíjať na firmy tlak, aby vyplácali zamestnancov na nižších pozíciách rovnako, no v prípade vyšších pozícii to fungovať nebude, aj keď je tam platová nerovnosť najhoršia.
Ako sa cítime, keď to vieme?
Druhá štúdia z Berkeley použila nórsky príklad, aby zistila, ako sa cítime, keď poznáme plat nášho kolegu. Nórske daňové záznamy sú verejné, takže si môžete pozrieť, aké príjmy majú vaši známi, priatelia či susedia. Od roku 2001 je toto lustrovanie ešte jednoduchšie, keďže záznamy sú prístupné aj online.
Pôvodným účelom zverejňovania týchto údajov bolo pátranie po daňových únikoch či korupcii a iné formy vyšetrovania vo verejnom záujme. Asi nikoho neprekvapilo zistenie, že do registra chodili ľudia zväčša špehovať svojich známych. Prax sa stala natoľko rozšírenou, že ju Nóri začali označovať ako „daňové porno“.
Vznikli dokonca aplikácie, ktoré umožňujú vytvárať rebríčky vašich priateľov na sociálnych sieťach na základe ich príjmu, alebo mapu s príjmami ľudí vo vašom okolí.
Podobné zákony sú aj v iných škandinávskych krajinách, no vyvolali veľa diskusií, či je tento prístup etický.
Čo nás robí šťastnými?
Výskumníci zisťovali, ako transparentnosť príjmu ovplyvnila šťastie ľudí, teda či vedomie, ako sme na tom v porovnaní s ostatnými, zvýši náš pocit blaha.
Údaje o šťastí a životnej spokojnosti sa zbierali v rokoch 1985 až 2013. Analýza zistila, že online zverejňovanie daňových záznamov v roku 2001 spôsobilo, že súvislosť medzi šťastím a výškou príjmu vzrástla o 29 % a súvislosť medzi spokojnosťou so životom a výškou príjmu vzrástla o 21 %.
Najprv zistite, čo chcete
Tieto zistenia potvrdzuje aj skutočnosť, že do roku 2001 bola na sledovanej vzorke závislosť pocitu šťastia a výšky príjmov viac-menej konštantná. Navyše u ľudí s nižšími príjmami, ktorí mali horší prístup k daňovým údajom na internete, sa ani roku 2001 nič nezmenilo.
Podobná analýza sa robila aj v Nemecku od 1985 do 2013, kde nebola platová transparentnosť. Ukázalo sa, že súvislosť medzi šťastím a výškou platu zostala rovnaká počas celých 30 rokov.
Je teda dobré vedieť, koľko zarábajú vaši kolegovia či šéf? Odpoveď závisí od toho, či sa chcete posúvať na kariérnom rebríčku alebo nie. Ak sa posúvať v kariére príliš nechcete, môže transparentnosť platov spôsobiť viac škody ako úžitku.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Adi Gaskell.
