Pobočky v siedmich krajinách, osemstopäťdesiat zamestnancov a minuloročný obrat celej skupiny vo výške 194 miliónov eur. Ktorá slovenská IT firma si môže do vizitky napísať takéto čísla?
O faktoroch, vďaka ktorým sa Soitron prepracoval medzi integrátorov stredoeurópskeho rangu, hovorí jeho spoluzakladateľ a CEO Ondrej Smolár.
Keď sme spolu hovorili pred štyrmi rokmi, spomínali ste, že pre firmu vidíte veľké príležitosti v oblasti bezpečnosti. Ako sa ich podarilo využiť?
Rozhodnutie ísť do oblasti security bolo pre nás dôležité a spätne ho hodnotím ako veľmi dobré aj preto, že sme ho prijali vo všetkých krajinách, kde robíme integračný biznis. Dnes už synergie vidíme veľmi silne.
Bezpečnosť je veľká téma a geopolitika jej dôležitosti len pridáva. Nie je to len o tom, že vám niekto z firemného účtu ukradne peniaze alebo sa dostanú von citlivé informácie. Dáta ako také, intelektuálne vlastníctvo, obchodné či výrobné know-how majú stále väčšiu hodnotu.
Na Slovensku v povedomí tradične dominuje „eseťácky“ pohľad, vývoj antivírusového softvéru a služieb. Ako vidíte bezpečnosť vy?
Pre nás je bezpečnosť integračným biznisom. My ju riešime z pohľadu toho, ako čo najlepšie ochrániť konkrétne typy aktív, infraštruktúry. Až za tým prichádza pohľad na to, ktoré technológie použiť. Riešenie „skladáme“ z produktov rôznych dodávateľov, nešpecializujeme sa na jednu oblasť vertikálne, do posledných detailov ako Eset.
Security je horizontálna služba naprieč podnikaním, dodávateľov pre rôzne oblasti máme desiatky. V tejto oblasti je viac príležitostí a aj objem biznisu je väčší.
Riešenia v oblasti bezpečnosti „skladáme“ z produktov rôznych dodávateľov, nešpecializujeme sa na jednu oblasť vertikálne, do posledných detailov ako napríklad Eset.
ONDREJ SMOLÁR, SOITRON
Pôsobíte v siedmich krajinách. V čom to pre vás predstavuje najväčší prínos?
V tom, akým spôsobom sme schopní abstrahovať od osobitostí jednotlivých trhov, vybadať trendy a prenášať know-how. Práve v rámci security sme odpilotovali spoločný postup.
Povedali sme si, ako dôležitú ju vnímame na každom trhu, ale na rôznych trhoch sme v rôznych štádiách vývoja. Poďme to teda zjednotiť, urobme spoločnú stratégiu pre dodávateľov, hovorme už nielen o tom, čo chceme robiť v Čechách alebo na Slovensku, ale aj v Rumunsku a Turecku. Zrazu hovoríme o iných číslach – o trhu „sto plus“ miliónov eur.
Obrat: Takmer 200 miliónov
Aké sú výsledky medzinárodného Soitronu?
V roku 2023 sme ako skupina urobili obrat 194 miliónov eur. To je relatívne slušné číslo. Niečo vyše štyridsať percent tvorí Slovensko.
Platí aj naďalej, že riadenie a stratégie vašej „grupy“ vychádzajú z Bratislavy a manažmenty sú lokálne?
Manažmenty máme všade lokálne. Čo sa týka riadenia grupy – áno, vychádza zo Slovenska, veľmi cenné vstupy však dostávame od našich partnerov vo všetkých krajinách.
Kde potom beriete ľudí, ktorí z Bratislavy riadia skupinu? Sú prevažne domáci, z firmy?
Na 95 percent sú to ľudia, ktorí vychádzajú z firmy. Je to aj dobre, ale aj trochu nie. Dobré je to v tom, že poznajú kultúru a sú s ňou stotožnení, a teda nenastávajú nejaké veľké „disrupcie“.
Komplikované je to preto, že prílev ľudí do firmy väčšinou prebieha prostredníctvom obsadzovania technických pozícií a špičkové manažérske schopnosti nemá každý takýto kandidát alebo sa rozvíjajú len v užšej skupine.
Aký je Eset a aký Soitron?
Najznámejšou IT firmou na Slovensku je Eset, ktorý vyrástol na globálnu úroveň. V čom ste si podobní a v čom nie?
Z pohľadu pôvodu sme taká istá firma ako Eset. Začali sme tu a išli sme „von“. Rozdiel je v tom, že Eset je orientovaný viac produktovo a my sme projektovo orientovaná organizácia, aj keď s jednou výnimkou. Máme aj produktovú firmu 2Ring, ktorá predáva svoj produkt globálne, Spojené štáty sú pritom najväčšia časť jej trhu – 60 percent. Obrat 2Ringu je okolo 5,5 milióna eur.
Na verejnosti ste známy najmä ako šéf Soitronu, ale okrem toho spolupracujete aj s neziskovými organizáciami ako Via Iuris alebo Pontis, ste investorom, napokon aj v Soitrone ste spolumajiteľom. Kým všetkým je teda dnes Ondrej Smolár?
To je ťažká otázka, až filozofická. Navyše moja činnosť vo firme je zväčša smerovaná tak, aby som hľadal odpoveď na otázku, kde budeme o päť rokov. V zásade si myslím, že mám za sebou takú štandardnú cestu.
Začínal som s relatívne úzkym záujmom o veci, ktoré ma bavili a ktorými som sa chcel živiť, postupne som priberal ďalšie, najmä záujem o veci verejné. Či už je to Via Iuris alebo v poslednom roku a pol aj účasť v správnej rade Pontisu, vnímam občiansku spoločnosť a záleží mi na nej.
Ktoré firmy pomáhajú a ako
Na Slovensku má CSR programy mnoho nadnárodných firiem, ale akoby to boli najmä domáce IT firmy, ktoré prejavujú názor na občiansku spoločnosť a zodpovednosť za ňu.
Nuž, žijeme tu… Hovorili sme o tom, čo Soitron spája s Esetom, a spája nás to, že hoci sme išli do sveta, chceme žiť tu. Záleží nám na našej krajine a v rámci našich možností jej chceme pomôcť. Kto by mal mať väčší záujem, aby tu veci fungovali, ako my, lokálni ľudia?
Nepovedal by som však, že nadnárodné spoločnosti majú CSR, ktoré je menej prínosné. Veľa zahraničných firiem robí v rámci CSR aktivít veľmi kvalitnú a dobrú službu.
Právny štát a predvídateľnosť práva sú to prvé, čo uvedie ako dôležitý faktor aj ktorýkoľvek veľký podnik či zahraničný investor zo Západu.
Platí to pre každého podnikateľa. Spôsob, ako sa v tejto krajine dejú zmeny zákonov, aká je ich predvídateľnosť a ich dopad na podnikanie, to všetko neviem nazvať inak ako jeden obrovský chaos. Istý čas sme sa všetci poklepkávali po pleci, že sme „tatranský tiger“ a aké je to skvelé.
Ale keď sa teraz pozriete na históriu Slovenska, koľko sme mali reformných rokov za celú históriu? Dva? Tri? Koľko je to percent z celého času existencie krajiny? Keď si uvedomíme, kde by krajina mohla byť, keby sme reforiem mali trikrát toľko, je mi to trochu ľúto. Možno aj to je motív, prečo právny štát a spravodlivosť považujem za také dôležité.
Spoluzakladateľ a CEO Soitronu Ondrej Smolár. Foto: Marek Velček
Spoluzakladateľ a CEO Soitronu Ondrej Smolár. Foto: Marek Velček
Zvyknete hovoriť, že vaša srdcová téma je vzdelanie.
Absolútne.
Ale čo je dnes vzdelanie? Čo majú dnešné deti študovať? Uvažuje sa, že už aj právnici čoskoro možno budú robotickí.
Vidím dve veľké pridané hodnoty vzdelania pre ľudstvo. Po prvé, vďaka vzdelaniu pochopíme, že svet je oveľa komplexnejší, ako sme ho vnímali dovtedy. To nám dáva schopnosť akceptovať diverzitu a impulz na to, aby sme rástli ďalej.
Po druhé, vzdelanie je pre mňa aj samotná schopnosť učiť sa nové veci. Hoci je teraz nepopulárne hovoriť, že máte mať nejaké vedomosti, som presvedčený, že bez istej základne vedomostí nie sme schopní kriticky myslieť.
Startupy: Dopracujete sa k nim, aj keď nechcete
Ako investor podporujete startupy. Ako sa to začalo?
K investíciám sa človek v IT sektore prirodzene dopracuje, aj keď by takmer nechcel. Stretávate mnoho ľudí, ktorí prichádzajú s novými myšlienkami. Pre mňa je investovanie na deväťdesiat percent o myšlienke a mojom presvedčení, že ju daní ľudia dokážu presadiť. Na desať percent je o tom, či to bude alebo nebude finančný úspech. Ak majú byť pridanou hodnotou len peniaze, stráca to pre mňa čaro.
Aké teda máte investície?
V oblasti security mám dve, jedna je Excalibur (slovenský startup v oblasti autentifikácie) a druhá Safetica (český startup zameraný na prevenciu straty dát). Každý startup je v inej oblasti, v oboch sa v rámci vedenia snažím byť aktívny a konzultovať, čo firmy robia.
Moja relatívne čerstvá investícia v oblasti dátových integrácií je malý český startup Boost.space, ktorý má podľa mňa veľkú budúcnosť. Zjednodušene povedané, ide v podstate o integráciu dát z rôznych dátových zdrojov a ich prezentáciu.
Pre mňa je investovanie na deväťdesiat percent o myšlienke a mojom presvedčení, že ju daní ľudia dokážu presadiť. Na desať percent je o tom, či to bude alebo nebude finančný úspech.
ONDREJ SMOLÁR, SOITRON
Akú časť vášho portfólia predstavujú tieto tri investície?
Sú dominantné z pohľadu času, ktorý im venujem. Mám aj iné investície, tiež v oblasti IT, ale už prostredníctvom investičných fondov. Tam je môj osobný vplyv výrazne menší. Moja filozofia je, že chcem byť v oblastiach, ktorým rozumiem.
Pomerne málo známa je aj vaša rodinná aktivita, zdravotno-sociálne centrum Dom Rafael.
Štartovala ju manželka, po tridsiatich rokoch v IT sa rozhodla, že chce robiť niečo, vďaka čomu bude vidieť priamy dopad na ľudí. Spolu s ďalšími rodinami sme založili Dom Rafael, neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti a zariadenie sociálnych služieb pre vyše šesťdesiat klientov.
Projekt už nabral rozmer, aký sme na začiatku ani neplánovali. Máme vyše osemdesiat zamestnancov, nonstop prevádzku a myslím, že robíme službu, ktorá má dobré meno.
Celý rozhovor nájdete v májovom vydaní magazínu Forbes.
