Ak sa konflikt teroristickej organizácie Hamas a Izraela nerozšíri po regióne, prípadne sa doň nezapoja aj iné štáty, svetové trhy budú zrejme aj naďalej reagovať citlivejšie na vývoj svetovej ekonomiky ako na dianie v pásme Gazy, vysvetľuje Stanislav Pánis, hlavný analytik J&T Banky.
Útok organizácie Hamas na Izrael bol prekvapujúci a nečakane tvrdý. Akým spôsobom naň doteraz zareagovali svetové finančné a komoditné trhy?
Reakcie svetových trhov zatiaľ (rozhovor sme robili v pondelok na obed, pozn. red.) nie sú veľmi výrazné či nejakým spôsobom „prestrelené“. Akciové trhy sú pod miernym tlakom, ale nie je to nijaká panika, ktorá by vyrážala dych. Samozrejme, vždy, keď narastie geopolitické napätie, pretaví sa to do zvýšenia averzie voči riziku.
Aktuálne pohyby na akciových trhoch sú však relatívne obmedzené a napokon ani nemusia súvisieť s konfliktom v Palestíne a s teroristickým útokom Hamasu, ale skôr s tým, že akcie sú pod tlakom už asi dva mesiace.
Čo to spôsobilo?
Trhoví hráči prehodnocujú nastavenie menovej politiky v smere očakávaní „higher for longer“, teda predpokladajú, že zvýšené úrokové miery, nastavené centrálnymi bankami, tu budú dlhší čas, ako očakávali. Dlhopisové výnosy rastú na viacročné maximá, desaťročný americký benchmark je už na šestnásťročnom maxime.
Existujú ďalšie príčiny?
Je to tak aj preto, že najmä americká ekonomika je pomerne robustná a trh práce aj v Amerike aj v Európe je stále pomerne horúci. To vytvára tlak na rast miezd, a ten bude spomaľovať návrat inflácie na dvojpercentnú úroveň.
Aktuálne máme aj vysoké ceny ropy, ktoré by tiež mohli centrálnym bankárom spôsobiť bolenie hlavy. Krátkodobé úrokové sadzby rastú rýchlejšie ako dlhodobé, čo dostáva akciové trhy pod predajný tlak.
Takže trhy ešte neprepadla panika, skôr naopak.
V reakcii na teroristické útoky Hamasu sú teraz akciové trhy pod miernym tlakom a je možné, že ide iba o dočasnú reakciu. Čo sa týka dlhopisov, v tých vidíme spomínaný limitovaný útek investorov do bezpečia, výnosy dlhopisov poklesli, ale len minimálne a príliš sa nevzdialili od mutliročných maxím.
Ak konflikt zostane lokálny, vývoj akciového trhu bude aj ďalej závisieť od úplne iných fundamentov, ako je aktuálny konflikt. Ak tu budeme mať dlhšie obdobie reštriktívnej menovej politiky, bude sa ďalej znižovať už teraz spomaľujúci ekonomický rast. To sa napokon môže negatívne prejaviť aj na firemných ziskoch. To už sme ale od dôsledkov konfliktu v Izreali odbočili.
V zásade ani Izrael ani Palestína nie sú veľkí hráči na trhu s ropou. Nepredpokladá sa teda, že by v dôsledku tohto konfliktu malo prísť k obmedzeniu ponuky alebo narušeniu ropného trhu.
Stanislav pánis, hlavný analytik J&T banky.
Ako zareagovala na konflikt ropa?
Tu vidíme asi najvýraznejšiu reakciu finančných trhov, ceny ropy sa odrazili nahor zhruba o tri percentá. Je však možné, že aktuálny výskok cien môže pomerne rýchlo odznieť, keďže ide o prvú reakciu po otvorení trhu na novú neistotu.
V zásade ani Izrael ani Palestína nie sú veľkí hráči na trhu s ropou. Nepredpokladá sa teda, že by v dôsledku tohto konfliktu malo prísť k obmedzeniu ponuky alebo narušeniu ropného trhu.
Za akých okolností by sa to mohlo stať?
Takéto riziko by narástlo v takom prípade, že by sa konflikt rozšíril v regióne alebo by prišlo k nejakým narušeniam ponuky – napríklad ak by boli dôslednejšie ako doteraz uplatňované sankcie na Irán. Americké sankcie voči tejto krajine sú aktuálne síce v platnosti, ale zásadným spôsobom sa nevymáhajú a iránska produkcia naďalej rastie.
Keďže sa hovorí, že Irán s týmto útokom Hamasu nejakým spôsobom pomáhal, je možné, že ak by prišlo k výraznému obmedzeniu možností Iránu dodávať na svetové trhy, možno by sme na rope videli trvalejšiu reakciu.
Zatiaľ však ani tá nie je nezvyčajne vysoká?
Aj v prípade ropy je vývoj potrebné vnímať v kontexte toho, že síce v pondelok vyskočila o 2,5 až tri percentá, v minulom týždni však zaznamenala veľmi ťažké straty – rádovo asi o 10 percent, ropa Brent trochu viac, ropa WTI trochu menej.
Spotreba palív už presiahla rekordné predpandemické úrovne z roku 2019, minulý týždeň sa však trh zosunul z 10-mesačného maxima na 1,5-mesačné minimum.
Stanislav pánis, hlavný analytik J&T banky.
Z akých dôvodov?
Pokles nastal v dôsledku toho, že trh sa začal fokusovať na možnosť, že tu budeme mať dlhší čas vyššie úrokové sadzby a pomalší ekonomický rast, čo by mohlo negatívne vplývať na rast dopytu po rope.
Spotreba palív už presiahla rekordné predpandemické úrovne z roku 2019, minulý týždeň sa však trh zosunul z 10-mesačného maxima na 1,5-mesačné minimum. Pondelkový návrat vyššej ceny ropy tak môže čiastočne súvisieť so situáciou okolo Izraelu, ale čiastočne to môže byť aj korekcia prechádzajúceho veľkého pádu.
Brent bol pred pár dňami na úrovniach 95 až 96 dolárov, v piatok zatváral pod 85 dolármi, v pondelok sme na 87 dolároch. Stále však ide o ceny, ktoré sú podstatne nižšie, ako boli pred týždňom či týždňom a pol.
Zmenili sa aj ceny iných komodít, napríklad zlata?
V rámci spomínaného mierneho úteku do bezpečia zlato posilnilo rádovo o percento, odrazilo sa z miním z marca rádovo o percento až percento a pol nahor. Ale stále je s odstupom pod 1 900-dolárovou métou, lebo americký dolár je stále silný, na približne 10-mesačných maximách.
Prečo?
Americká ekonomika má silnejšie fundamenty a vyhliadky ako ostatné krajiny G20, a podstatne lepšie ako eurozóna. Pravdepodobnosť mäkkého pristátia americkej ekonomiky je o dosť vyššia ako v prípade eurozóny, ktorá tancuje na hrane stagnácie a recesie. Preto je dolár silný, dlhopisové výnosy na dolári rástli viac ako napríklad v prípade Nemecka, úrokový diferenciál sa roztvoril ešte viac v prospech amerického dolára.
Existuje totiž presvedčenie trhov, že Fed môže dodatočne zvýšiť úrokové sadzby, kým Európska centrálna banka v septembri doručila posledný diel z cyklu sprísňovania menovej politiky. Ekonomika eurozóny sa ochladzuje a teda môže aj inflácia pomerne dynamicky ustupovať, a tak tlačiť euro na slabšie úrovne.
Takže sa naozaj vzďaľujeme od dôsledkov útoku islamistickej skupiny na Izrael.
Áno, keď to všetko sčítame a podčiarkneme, vidíme, že žiadna veľká reakcia na útoky Hamasu tu zatiaľ nie je. Izraelská akciová burza, samozrejme, spadla, ale vzhľadom na to, že krajina je vo vojnovom stave, to nie je nič prekvapujúce.
Je v doterajšom vývoji trhov možné vidieť nejaký dosah na Slovensko, napríklad strednodobo?
V tejto chvíli to nevieme povedať. Rozhodujúce bude, ako sa konflikt vyvinie. Ak zostane viac-menej lokálnou záležitosťou v rámci Izraela a pásma Gazy, a nepríde k zapojeniu ďalších armád, tak ho trhy rýchlo hodia za hlavu a budú sa vyvíjať podľa faktorov, ktoré určovali ich vývoj doteraz. Teda podľa vývoja svetovej ekonomiky a štandardných faktorov, ktoré trhy ovplyvňujú, a nie podľa vojny v Izraeli.
