Osemnásť mesiacov bolo európske nebo úplne ochromené covidom. Zatvorené hranice a milióny ľudí v lockdownoch spôsobili na letiskách takmer postapokalyptické pusto. Dôsledky pandémie však necítia všetky letecké spoločnosti rovnako. Nízkonákladový Ryanair sa chopil šance na posilnenie v budúcnosti.
Po doznení najväčších kovidových vĺn obnovili kontroverzné aerolinky 70 percent svojej dopravy a rozšírili flotilu. Podľa generálneho riaditeľa Ryanairu Michaela O’Learyho je tajomstvom ich úspechu prijímanie správnych rozhodnutí v správnom čase.
Ostatné dva roky boli pre letecký sektor náročné. Ako môže letecká spoločnosť prežiť, keď má zákaz lietať?
Do istej miery sme mali šťastie. Do krízy sme vstupovali s najväčšou likviditou spomedzi všetkých leteckých spoločností a s veľmi stabilným zázemím. To nám umožnilo pandémiu prežiť.
Bola to zďaleka najhoršia kríza, akú som za 30 rokov pôsobenia v tejto oblasti zažil. V prvom pandemickom roku sme prišli o 850 miliónov eur, v druhom o 350 miliónov. A aj keď sme mali tri miliardy likvidity, bolo to veľmi náročné.
Ale zvládli ste to. Museli ste prepúšťať?
Myslím si, že sa nám počas krízy darilo robiť dobré a rozumné rozhodnutia. Udržali sme pracovné miesta všetkých zamestnancov, pretože sme sa rovnako ako všetci ostatní spoliehali na podporu vlády pri vyplácaní miezd.
Všetkých pilotov a posádky sme nechali lietať raz mesačne, aj keď bez cestujúcich. To preto, aby sme udržali aktívne aj všetky naše licencie.
Keď potom pandémia začala ustupovať, mali sme hneď k dispozícii všetkých našich pilotov. Nemuseli sme hľadať a školiť nikoho nového.
Ako sa kríza dotkla vašej flotily?
Dohodli sme sa na novej objednávke lietadiel od spoločnosti Boeing. Budeme mať teda o niekoľko desiatok lietadiel viac. Teraz v lete príde prvých 65, na budúci a aj ten nasledujúci rok vždy ďalších 55. Navyše, lietadlá sa nám podarilo získať veľmi lacno.
Väčšina z nich pôjde do Španielska a Portugalska, kde žiadajú, aby sme čo najskôr obnovili lety. Ľudia zúfalo túžia cestovať. Dopyt po cestovaní je obrovský a my ho plánujeme naďalej uspokojovať.
Na vrchole spoločnosti ste od roku 1988. Aká je vaša bilancia úspechov a chýb?
Mojou prvou chybou bolo, že som sa pustil do leteckého priemyslu, keďže je to absolútne nefunkčné odvetvie, ktoré negeneruje peniaze a ide z krízy do krízy (smiech).
A správne rozhodnutia? Najmä to, že sme využili dereguláciu v Európe na konci 80. rokov. Začínali sme s menšími letiskami a postupne sme prešli aj k tým hlavným.
Okrem toho sme mnohými krokmi vyvolali revolúciu v lietaní. Pred 10 rokmi sme boli prvou leteckou spoločnosťou, ktorá začala účtovať poplatky za batožinu, kým všetky ostatné letecké spoločnosti sa zaprisahávali, že to nikdy neurobia. Zo začiatku sa stávalo, že to ľudia nesprávne pochopili. Lebo nám vtedy nešlo o to, aby sme vyťažili viac, ale aby sme odstránili rady na letiskách.
80 percent ľudí cestuje na krátke vzdialenosti len s príručnou batožinou.
Dnes má pri krátkych letoch kufor iba 20 percent našich cestujúcich, 80 percent cestuje len s príručnou batožinou. Vďaka tomu sme dnes oveľa efektívnejší a darí sa nám držať ceny leteniek najnižšie spomedzi všetkých leteckých spoločností.
Tento model je zároveň veľmi kritizovaný. Niektoré prieskumy označujú Ryanair ako leteckú spoločnosť s najhoršími službami…
Ľudia sa obzrú späť a povedia si: „Keby sme sa tak mohli vrátiť do starých čias, keď bolo všetko luxusnejšie a fajn.“ Ale zabúdajú, že si vtedy mohli dovoliť lietať len dve percentá ľudí. K tomu sa už nikdy nevrátime. Lietanie dnes skôr pripomína autobusovú dopravu. Za 40 eur sa v Európe dostanete prakticky kamkoľvek.
Vďaka nízkonákladovému lietaniu človek ušetrí veľa peňazí, ktoré potom môže minúť na zážitky, luxusný hotel, dobré jedlo a turistické atrakcie. Či robíme chyby? Áno, robíme. Stáva sa nám, že niektoré lety meškajú, alebo sú zrušené? Stáva, ale menej ako pri iných leteckých spoločnostiach. Za minulý rok pristálo 90 percent našich letov načas, no aj tak sme kritizovaní.
Ak sa vám nepáčime, nelietajte s nami. Vaše miesto obsadí niekto iný. Náš koeficient vyťaženosti letov je na 90 percentách. No aj tak nás niektorí ľudia budú kritizovať. Niekedy je to aj zaslúžené. Ale snažíme sa poučiť z vlastných chýb a neopakovať ich.
Z pandémie sme sa ešte ani nestihli spamätať a už sa musíme vysporiadať s novou krízou: vojnou na Ukrajine a rastúcimi cenami energií. Ako táto situácia ovplyvňuje vašu spoločnosť?
Najmenej po dobu 12 mesiacov sme pripravení udržať naše ceny na najnižšej úrovni. Sme totiž dobre zabezpečení. Osemdesiat percent paliva nakupujeme s cenou okolo 63 dolárov a máme rezervy až do marca 2023. Vďaka tomu môžeme garantovať, že tento rok nezavedieme žiadne palivové príplatky a ceny nezvýšime.
Myslím, že ostatné letecké spoločnosti, ktoré majú len päťdesiatpercentné pokrytie, si to nebudú môcť dovoliť garantovať. Ceny ich leteniek preto v lete nevyhnutne porastú.
Chystáme sa investovať 20 miliárd eur do nových lietadiel, ktoré prepravia o štyri percentá viac cestujúcich, no spália o 16 percent menej paliva. Lietanie sa stáva ekologickejšie a čistejšie.
Ďalšou výzvou pre letecké spoločnosti je zvyšovanie daní a boj proti zmene klímy. Čo robíte so svojou uhlíkovou stopou?
Chystáme sa investovať 20 miliárd eur do nových lietadiel, ktoré prepravia o štyri percentá viac cestujúcich, no spália o 16 percent menej paliva.
Lietanie sa stáva ekologickejšie a čistejšie, no ako kontinent musíme prestať zdaňovať leteckú dopravu.
Akú budúcnosť nízkonákladových leteckých spoločností ešte vidíte? Čo napríklad nízkonákladové cestovanie do vesmíru?
Možno áno. Ale pozrite sa, v najbližších piatich rokoch získame ďalších 200 lietadiel a počet cestujúcich sa nám zvýši zo 150 miliónov na 225 miliónov ročne. Snažiť sa predpovedať, čo sa stane o päť rokov je príliš zložité.
Zároveň veľmi neverím na vesmírne lety spoločností SpaceX alebo Virgin, ktorým zaplatíte 250-tisíc dolárov za desať minút letu. Navyše, ľudia budú vždy chcieť lietať aj na pláže. V najbližších rokoch preto ešte porastieme.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.es. Jeho autormi sú redaktori španielskeho Forbesu Manuela Sanoja a Fran Gregoris.
