Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu.
Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.
2 min
2 min
Faktor Trump. Európa posilní bezpečnosť v Arktíde, bude masívne investovať do Grónska
1 min
1 min
Strnadov holding CSG ponúka na burze v Amsterdame akcie za 3,3 miliardy eur
4 min
4 min
Macron pozval Trumpa na večeru v Paríži, ten naspäť pohrozil clom na francúzske víno
3 min
3 min
Kofola expanduje mimo potravinárskeho biznisu, kupuje výrobcu čisto prírodnej kozmetiky
2 min
2 min
Napätie okolo Grónska ťahá cenu zlata nahor, opäť prelomilo rekord
1 min
1 min
Zomrel Valentino Garavani, legenda svetovej módy
2 min
2 min
Strnadova skupina Czechoslovak Group vstúpi na burzu v Amsterdame už v piatok
5 min
5 min
Trumpove clá by v Európe doľahli na autá, lieky, luxus aj na energetické firmy
2 min
2 min
Veľký český úspech: Škoda vlani celosvetovo zvýšila dodávky vozidiel o 12,7 percenta
2 min
2 min
Dánsko odrieklo pre Grónsko účasť na ekonomickom fóre v Davose
2 min
2 min
Šéfka Valného zhromaždenia OSN kritizuje Trumpa pre Grónsko
2 min
2 min
Slovensko podľa NBS nie je pripravené na zmeny v rozpočte Únie
3 min
3 min
Európa si robí starosti pre rastúcu závislosť od plynu zo Spojených štátov
3 min
3 min
Prieskum: Najväčší objem investícií v najbližších rokoch bude smerovať do technológií
3 min
3 min
Medzinárodný menový fond zlepšil odhad tohtoročného rastu svetovej ekonomiky na 3,3 percenta
Od skončenia pandémie sa však „situácia zmenila“, uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. „Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce.“ TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 percenta, HDP Portugalska o 2,3 percenta a Grécka o 2,0 percentá. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 percent, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 percent a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.
Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 percenta, portugalskej o 1,7 percenta a gréckej o 2,0 percenta.
Vzkriesený cestovný ruch aj pomoc EÚ
Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 percent gréckej ekonomiky a 12 percent ekonomiky Portugalska a Španielska.
Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.
Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur. Tieto tri krajiny takisto vyvinuli „veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem.
Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas. Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.
Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 percent. Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 percent, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 percent.
Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že „deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké“, hoci „rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili“.
Darvas dodal, že „konvergencia“ juhoeurópskych krajín so severnými „bude pravdepodobne pokračovať“, aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.
