Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu.
Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.
1 min
1 min
Volkswagen prestane v USA vyrábať svoj najvýznamnejší elektromobil
2 min
2 min
Medzinárodný menový fond pre vojnu na Blízkom východe zhorší hospodársky výhľad, uviedla jeho šéfka
2 min
2 min
OpenAI predpokladá, že tento rok za reklamu utŕži 2,5 miliardy dolárov
3 min
3 min
Cena ropy k okamžitému dodaniu dosiahla v Európe rekord, prekročila 146 dolárov
2 min
2 min
Rast ekonomiky USA sa vo štvrtom štvrťroku spomalil oveľa viac, ako sa očakávalo
3 min
3 min
Po vojne na Blízkom východe môžu ceny potravín zvýšiť aj dôsledky super El Niña
3 min
3 min
OMV očakáva, že rast cien energií vykompenzuje straty z konfliktu na Blízkom východe
3 min
3 min
RegioJet ukončí pôsobenie na poľskej železnici. Nepanuje tam férové konkurenčné prostredie
2 min
2 min
Walt Disney prepustí asi tisíc ľudí, celkovo ich zamestnáva 231-tisíc
2 min
2 min
Británia a Francúzsko naliehajú na úplné otvorenie Hormuzského prielivu
2 min
2 min
Iránske médiá sa nezhodujú, či je Hormuzský prieliv otvorený, alebo nie
2 min
2 min
Wall Street reaguje na prímerie rastom. Nasdaq posilnil o viac ako 3 percentá
2 min
2 min
Aerolinky Delta sú v strate. Pre drahšie palivá obmedzujú plány na rast
2 min
2 min
Energetická kríza pre vojnu v Iráne nebude krátkodobá, varuje Európska komisia
2 min
2 min
Slovensko zruší zákaz vývozu nafty. Ďalšie obmedzenia však zostanú, uviedla vláda
Od skončenia pandémie sa však „situácia zmenila“, uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. „Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce.“ TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 percenta, HDP Portugalska o 2,3 percenta a Grécka o 2,0 percentá. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 percent, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 percent a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.
Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 percenta, portugalskej o 1,7 percenta a gréckej o 2,0 percenta.
Vzkriesený cestovný ruch aj pomoc EÚ
Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 percent gréckej ekonomiky a 12 percent ekonomiky Portugalska a Španielska.
Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.
Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur. Tieto tri krajiny takisto vyvinuli „veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem.
Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas. Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.
Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 percent. Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 percent, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 percent.
Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že „deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké“, hoci „rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili“.
Darvas dodal, že „konvergencia“ juhoeurópskych krajín so severnými „bude pravdepodobne pokračovať“, aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.
