Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu.
Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.
2 min
2 min
Británia, Holandsko, Fínsko a Poľsko chcú spoločné financovanie obrany spustiť do dvoch rokov
2 min
2 min
Prenosová sieť na celej Kube skolabovala, bez elektriny je 10 miliónov ľudí
2 min
2 min
Skončilo sa zavážanie paliva do nového bloku jadrovej elektrárne Mochovce
2 min
2 min
Španielsko čaká, že tento rok privíta 100 miliónov turistov. Prirodzený výsledok, vraví minister
2 min
2 min
Generálny tajomník OSN varoval pred AI, je to experiment bez súhlasu a plánu
2 min
2 min
Škrty sa nekončia: Porsche sa chystá zrušiť ďalších 4-tisíc pracovných miest
3 min
3 min
Japonsko skúša AI pri diagnostike stromov, ktorým hrozí pád
3 min
3 min
Čínska firma ponúka vierohodných a „vždy verných“ humanoidných robotov
2 min
2 min
Vedenie nízkonákladovky easyJet súhlasí s ponukou na prevzatie za 6,1 miliardy eur. Rozhodnú akcionári
4 min
4 min
Kľúčoví členovia skupiny OPEC+ zvýšia ťažbu ropy o ďalších 188-tisíc barelov denne
3 min
3 min
Poľsko sa sporí o strely Patriot, ktoré podľa opozície Varšava prenechala Kyjevu
2 min
2 min
V Červenom mori sa dostala pod paľbu nákladná loď, oznámila britská vojenská služba
2 min
2 min
Uber pozastavil expanziu rozvozu jedla v Európe, píšu Financial Times
2 min
2 min
Ukrajina pri útoku na Petrohrad a okolie zasiahla prístav a ropný terminál
3 min
3 min
Potrebujeme nové zdroje, inak by sa rozpočet únie musel výrazne zoškrtať, tvrdí von der Leyenová
Od skončenia pandémie sa však „situácia zmenila“, uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. „Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce.“ TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 percenta, HDP Portugalska o 2,3 percenta a Grécka o 2,0 percentá. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 percent, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 percent a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.
Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 percenta, portugalskej o 1,7 percenta a gréckej o 2,0 percenta.
Vzkriesený cestovný ruch aj pomoc EÚ
Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 percent gréckej ekonomiky a 12 percent ekonomiky Portugalska a Španielska.
Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.
Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur. Tieto tri krajiny takisto vyvinuli „veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem.
Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas. Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.
Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 percent. Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 percent, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 percent.
Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že „deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké“, hoci „rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili“.
Darvas dodal, že „konvergencia“ juhoeurópskych krajín so severnými „bude pravdepodobne pokračovať“, aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.
