Tričko s narkobarónom Pablom Escobarom si v kolumbijskom Medellíne ľahko kúpite za 40-tisíc pesos, teda desať eur. Obliecť si ho v bývalej metropole obchodu s kokaínom by však bolo hrubé faux pas. „Kolumbijčania by boli najradšej, keby sa na Escobara už navždy zabudlo,“ hovorí cestovateľ a fotograf Michal Hertlík.
Michal Hertlík miluje cestovanie, fotografovanie a španielčinu. Ešte na strednej škole si preto zaumienil, že postupne spozná všetky krajiny latinskoamerického kontinentu vrátane karibských ostrovov. Forbesu tentokrát porozprával o svojom najnovšom dobrodružstve v Kolumbii.
„Keď máte radi prírodu, v Kolumbii nájdete všetko – vysoké hory v Andách, pobrežie dvoch oceánov, Tichého na jednej strane a Atlantiku na druhej, nádherné pláže, náhorné plošiny, lagúny, jazerá, púšte, tradičné lesy aj džungľový prales,“ hovorí.
Najsevernejšia krajina juhoamerického kontinentu má 23-krát väčšiu rozlohu ako Slovensko. Obľubujete teplo alebo zimu? Tu si môžete vybrať. Kolumbia má niekoľko teplotných pásiem – od tropického po vysokohorské. Rovnako je to s dažďom. Hoci na väčšine územia treba počítať s častými a výdatnými prehánkami, ak si chcete od vlhkej klímy oddýchnuť, stačí sa presunúť do suchých a teplých častí. Napríklad do púšťovej oblasti Tatacoa južne od hlavného mesta Bogota alebo na krásne pláže v La Guajire na karibskom pobreží.
Aj preto Kolumbia patrí medzi krajiny s najpestrejším zastúpením rastlín a zvierat na svete. Žije alebo rastie tu desatina všetkých druhov globálnej fauny a flóry. Len jediný z reprezentantov tejto ohromujúcej biodiverzity je však pôvodcom obrovskej kontroverzie, ktorou si Kolumbia v minulosti získala pozornosť celého sveta a povesť najväčšieho globálneho hráča v obchode s drogami.
Okrem desiatok tisíc iných rastlín sa totiž vo vlhkom a teplom prostredí darí aj nevýraznému kríku s latinským názvom Erythroxylum coca – koke. Z lístkov kokainovníka obyčajného sa vyrába kokaín – jedna z najrozšírenejších drog moderného konzumného sveta.
Príbeh výroby kokaínu v Kolumbii nedávno nanovo prerozprával Netflix v seriáli Narcos. Keďže kokaín je, na rozdiel od iných obľúbených prírodných alkaloidov – ako piperín z čierneho korenia či kofeín z plodov kávovníka – návykovejší, nebezpečnejší a najmä nelegálny, jeho cena na čiernom trhu bola výrazne vyššia. Stal sa tak výnosným zdrojom príjmov pre pašerákov.
Ten najznámejší – Pablo Escobar – na čele medellínskeho kartelu postupne vytvoril z exportu kokaínu do Spojených štátov a iných krajín celé odvetvie ekonomiky. S tržbami 400 miliónov dolárov – týždenne. Jeho rodná Kolumbia sa stala koncom minulého storočia hlavným svetovým producentom tejto drogy a pestovanie koky sa postupne rozšírilo na takmer stotisíc hektárov jej územia.
Kolumbijský narkobarón údajne ovládal až 80 percent výroby a exportu tejto drogy do USA a vďaka obrovským príjmom sa z neho stal jeden z najbohatších ľudí na planéte. Dve miliardy ročne – o toľko údajne prichádzal iba preto, že nelegálne príjmy nedokázal dostatočne rýchlo „preprať“, takže ich ničilo zlé uskladnenie v zemi, voda či hladné potkany.
Mafiánova manželka
Obchod s drogami narástol do rozmerov, keď predaj kokaínu tvoril takmer päť percent kolumbijského HDP. Akurát peniaze nekončili v rukách štátu, ale zločincov ako Escobar, ktorí si za ne kupovali armády nájomných vrahov či nedotknuteľnosť od politikov a polície.
„V čase, keď kandidoval do parlamentu, rozdával chudobným peniaze, staval byty, školy, nemocnice a futbalové ihriská, takže má asi doteraz u niektorých obyvateľov rodného Medellínu sympatie,“ hovorí Michal Hertlík, ktorý našiel na jeho hrobe čerstvé kvety.
Väčšina peňazí, ktoré Escobarovi ľudia minuli, však smerovala do luxusného tovaru z dovozu či prepychových haciend. Naopak, bežní kolumbijskí exportéri museli zaplatiť viac za transparentné balenia a bezpečnostné previerky, pretože polícia, colníci a obchodníci z iných krajín sa po čase stali voči tovaru z Kolumbie extrémne podozrievavými. Nehovoriac o miliardách, ktoré Kolumbia vynaložila na boj proti kriminálnikom, a nevyčísliteľnej cene tisícok obetí drogových kartelov.
Michal Hertlík sa v Kolumbii osobne stretol s manželkou Pabla Escobara, ktorá dnes žije pod menom María Isabel Santos Caballero. „Tata, ako ju zvyknú oslovovať priatelia, rodina a známi, hovorí, že jej život s Escobarom bol nielen plný peňazí, ale najmä plný strachu, nebezpečenstva, sťahovania, prenasledovania, úzkosti či žiaľu. V súčasnosti cestuje po svete, najmä po Latinskej Amerike, a rozpráva o zákulisí svojho minulého i terajšieho života, pomáha ženám, ktoré bojujú s rovnakými problémami ako kedysi ona, volá po solidarite, mieri či viere v Boha. Svojimi prednáškami sa snaží aspoň čiastočne odčiniť to, čo v Kolumbii napáchal jej manžel,“ tvrdí Hertlík.
Smutné dedičstvo
„Kolumbia sa od Escobarových čias zmenila, domáci sa veľmi snažia, aby ich svet nevnímal ako drogové dúpä, kde človeka unesú, nadrogujú alebo zabijú. Snažia sa ju premeniť na otvorenú krajinu, bezpečnú pre turistov,“ hovorí Michal Hertlík, ktorý strávil v Kolumbii tri mesiace, z toho viac ako mesiac v Medellíne. „Bežný Kolumbijčan by bol najradšej, keby sa na Escobara zabudlo,“ zdôrazňuje.
Napriek tomu je tu odkaz najznámejšieho dílera drog na svete dodnes živý – najmä kvôli turistom. Predávajú sa tu tričká, šiltovky, magnetky či hrnčeky s jeho podobizňou, mnohé podniky nesú jeho prezývku „El Patrón“. Kolumbijčania, ktorí žijú z cestovného ruchu, vedia, že turisti chodia do Kolumbie aj kvôli filmom a seriálom, ktoré spracovali život mŕtveho narkobaróna.
„Turista, ktorý príde do Medellínu a aspoň sa ‚neobtrie‘ o Escobarov príbeh, akoby tam ani nebol. Ale obliecť si tam tričko s jeho tvárou, to miestni vnímajú rovnako, ako by sme my vnímali niekoho, kto by chodil po Európe v tričku s Hitlerom,“ vysvetľuje Hertlík.
Riziká pre turistov
Samotná droga podľa Hertlíka zase láka vybrané kategórie turistov, ktorí chcú v Kolumbii vyskúšať drogu v jej najčistejšej podobe – priamo zo zdroja v lesoch. „Opakovane sa pritom stáva, že zomrú na predávkovanie, pretože nie sú zvyknutí na nezriedenú koncentráciu,“ upozorňuje.
Najviac návštevníkov prichádza do Kolumbie zo Spojených štátov. A patria medzi nich aj Američania, ktorí sem chodia na rozlúčky so slobodou alebo za sexuálnymi radovánkami. „V Medellíne je rozvinutý sexturizmus a s ním pribúdajú aj útoky na ľahkomyseľných turistov v nočných baroch a vo vykričaných štvrtiach,“ upozorňuje Hertlík.
Opakovane sa stáva, že miestne prostitútky hýriacich návštevníkov v bare alebo na párty v byte okradnú. Používajú na to drogu skopolamín, ktorú nepozorovane pridajú do jedla, pitia alebo dokonca fúknu do tváre, keďže sa vstrebáva aj cez pokožku.
Skopolamín používala aj tajná služba v socialistickom Československu na zlomenie politických väzňov. Jeho psychotropné účinky oslabujú sebaovládanie a vyššie dávky dokážu privodiť bezvedomie, ktoré útočník využije na okradnutie turistu. „V rámci prípravy na Kolumbiu som videl na YouTube veľa videí, kde radili v bare nikdy neodchádzať od drinku alebo jedla a neprijímať ich od novej známosti,“ hovorí Hertlík.
Nový príbeh
Kolumbijčania sa snažia napraviť si kokaínovú reputáciu novým príbehom. „Sú smutní, ak turista spojí ich vlasť v prvom rade s drogami a Escobarom. Chceli by sa pred svetom prezentovať kultúrou, tancom salsa, folklórom, slávnymi klobúkmi alebo čipkami,“ dodáva.
„Darí sa im to, dnes je Kolumbia parádna turistická destinácia a turistický ruch tu prekvitá,“ hovorí cestovateľ. Kolumbia skutočne patrí medzi najrýchlejšie rastúce turistické destinácie v Južnej Amerike. V roku 2024 navštívilo miestne atrakcie takmer sedem miliónov turistov a príjmy krajiny z cestovného ruchu poskočili medziročne o 15 percent.
„Stále sú tu miesta a regióny, ktoré sú nebezpečné aj pre domácich – okrajové časti pralesa alebo tichomorské pobrežie, kde je minimálna infraštruktúra, pôsobia tam ozbrojené skupiny a je potrebné sa tým regiónom vyhnúť. Ale pre turistov, ktorí dodržiavajú bežné pravidlá bezpečnosti, je Kolumbia bezpečná a platí to aj pri výletoch s rodinou,“ tvrdí Hertlík, ktorý počas troch mesiacov pobytu v krajine nezažil žiadnu nebezpečnú situáciu.
Kolumbia dnes žije najmä z produkcie ropy, ktorá tvorí takmer polovicu HDP. Exportuje tiež vynikajúcu kávu, kakao, banány či iné tropické plodiny, celosvetovo slávne sú aj kolumbijské smaragdy. V krajine sa rozvíja aj priemyselná výroba a technológie. Kolumbijčania vyrábajú lode, elektroniku a autá, krajina má najväčšiu optickú sieť v Latinskej Amerike a rýchlo rastúci IT priemysel. A snaží sa obnoviť dôveru turistov.
„Najkrajšia časť Kolumbie pre mňa, ale aj pre milióny turistov, je Cartagena de Indias a jej staré mesto,“ hovorí Hertlík. Dnes už viac ako miliónové mesto na karibskom pobreží Kolumbie vzniklo v roku 1533 a patrí medzi najstaršie európske osídlenia v Latinskej Amerike. Mesto bolo pomenované podľa rovnomenného mesta v Španielsku a rozprestiera sa čiastočne na pevnine a piatich ostrovoch.
„To mesto je neuveriteľne pestré, živé a farebné a návštevníci sa ho často nevedia nabažiť. Mal som veľké šťastie, že som tu mohol stráviť celý týždeň,“ spomína Hertlík. Podčiarkujú to aj cestovateľské bedekre. Na jednom mieste dokážu návštevníka ohúriť nádherné pláže s koralovými útesmi aj moderné centrum s mrakodrapmi a luxusnými nákupnými centrami.
Historické centrum je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, hradby mesta si pamätajú španielskych conquistadorov, karibských pirátov či obchodovanie so zotročenými obyvateľmi Afriky. „Krásne zachované koloniálne budovy zo 16. storočia sa tu miešajú s mrakodrapmi, ktoré by ste čakali skôr na Manhattane, a celé mesto a jeho okolie sú vizuálne očarujúce,“ hovorí Hertlík.
Mesto žije početnými umeleckými podujatiami, vrátane filmového festivalu, slávností salsy či hudobných koncertov. Nájdete tu oceanárium, múzeum španielskej inkvizície, príbytky nobelistu – spisovateľa Gabriela Garcíu Marquéza – či britského piráta Francisa Drakea alebo rozľahlú pevnosť San Felipe de Barajas, ktorá vyrástla v časoch, keď bolo Španielsko prvou svetovou superveľmocou a ovládalo moria a kolónie od Filipín až po Peru.
Lacnejšie ako Slovensko
Kolumbia je podľa cestovateľa celkovo lacnejšia krajina ako Slovensko, ale viaceré populárne destinácie môžu pobyt predražiť. Rovnako aj výber luxusnejších zariadení na jedlo a ubytovanie. „Snažil som sa jesť ako domáci za pár eur na ulici, ale občas som chcel spoznať aj výber, ktorý ponúkajú luxusné reštaurácie, a tam ma vyšiel obed na 20 – 30 eur,“ dodáva Michal Hertlík.
Street food v Kolumbii predstavujú najmä taštičky z cesta empanadas, plnené syrom, mäsom alebo dusenou zeleninou, a kukuričné placky arepas. Ak sa chcete poriadne najesť, najčastejšie vám v podniku naservírujú bandeja paisa. „Je to veľký tanier, na ktorom dostanete množstvo príloh, ale základom je ryža, fazuľa, vajce, avokádo a mleté mäso, ďalej zemiaková alebo kukuričná placka a pražené kukuričné zrná. Ak sa chcete držať tradičnej kolumbijskej kuchyne aj pri nápojoch, na pitie dostanete džús z marakuje, čaj z koky alebo miestne pivo. A ako dezert – plátano, teda banán na sladko, napríklad so šľahačkou a džemom z exotického plodu guajavy.“
Slovenské cestovné kancelárie aktuálne ponúkajú poznávacie zájazdy do Kolumbie od tri- až štyritisíc eur. „Ja som letel do Medellínu z Viedne s dvoma prestupmi – cez Frankfurt a Bogotu za 1 100 eur za spiatočnú letenku. Vnútroštátne lety som viackrát využil aj na presun po krajine, vyplatí sa to viac ako stráviť 20 hodín v autobuse na cestách, ktoré môžu byť kvalitné, ale aj úplne rozbité alebo rozkopané,“ hovorí Hertlík.
Cestovateľ aj napriek trom mesiacom v krajine plánuje tento rok návštevu Kolumbie zopakovať. „Videl som a spoznal len malú časť z toho, čo táto obrovská a zaujímavá krajina ponúka,“ uzavrel.
Fotografie: Michal Hertlík
