„Podľa mňa je to aj o hľadaní reálnej podstaty seba a problémov, ktoré prežívate. Ja o tom hovorím preto, lebo viem, ako veľmi to pomohlo mne a vnímam, že je to zaujímavá téma aj pre iných podnikateľov, s ktorými sa stretávam,“ hovorí Michal Truban o terapii.
V najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení sme sa rozprávali o duševnom zdraví (nielen) z pohľadu podnikateľov.
Michal Truban sa preslávil najmä ako zakladateľ Websupportu, najväčšej webhostingovej spoločnosti na Slovensku. Tú predal pred približne troma rokmi po tom, ako vstúpil do politiky. V súčasnosti sa venuje konzultovaniu slovenských firiem a po novom i tvorbe podcastov.
Hovorme o duševnom zdraví
Nadviažem hneď na váš podcast, ktorý ste odštartovali koncom minulého roka. Ako vlastne prišiel tento nápad? Začali ste sa doma nudiť?
Nepriamo ma k tomu priviedla moja žena, ktorá spolu s kamarátkou rozbehla podcast Mamagang. Doma sme teda mali nahrávacie zariadenie, a tak som nad tým uvažoval. Postupne, ako podcasty začali rásť, som si povedal, že to aspoň vyskúšam. A chytilo ma to.
Ten pomer cena a výkon, čo do toho dávam a, naopak, aké to má odozvy a akú hodnotu to ľuďom prináša, je podľa mňa super. Je to taký môj „hobby“ projekt.
Vypočula som si niekoľko epizód podcastu a veľmi ma zaujali najmä témy z oblasti duševného zdravia, ktoré v ňom otvárate. Spomeniem napríklad rozhovor so psychológom Antonom Heretikom o ceste k terapeutovi. Mám pocit, že sú to oblasti, o ktorých by sa malo nielen v podnikateľských kruhoch hovoriť viac. Ako to vnímate vy?
Jeden z tých dôvodov, prečo som s podcastom začal, bol ten, že sa poznám s množstvom podnikateľov, mnohí z nich sú moji kamaráti a často spolu pri víne, pive alebo počas športu rozoberáme zaujímavé témy, o ktorých sa na verejnosti podľa mňa až tak nehovorí. A ak aj áno, tak len v zmysle nejakých povrchných správ o úspechoch či skreslených príbehov o tom, ako sa tí podnikatelia dostali tam, kde sú, kto vlastne sú, čo všetko majú za sebou…
Zdalo sa mi, že keď sa s týmito ľuďmi rozprávam osobne, sú tam aj iné príbehy, a práve tie sa potom snažím priniesť v podcaste. Rozprávame sa spolu o veciach, v ktorých sú dobrí, ale aj o ich problémoch.
Michal Truban. Foto: Miro Nôta
Michal Truban. Foto: Miro Nôta
Čo sa týka duševného zdravia, tak okrem psychológa Antona Heretika, ku ktorému som chodil, som si tam zavolal aj viacero koučov, s ktorými som spolupracoval. Rád sa o týchto témach rozprávam do hĺbky a práve tieto epizódy patria k najpočúvanejším.
Prečo ste sa rozhodli podeliť aj o osobnú skúsenosťou z terapie?
Hovorím o tom preto, lebo viem, ako veľmi to pomohlo mne a vnímam, že je to zaujímavá téma aj pre iných podnikateľov. Tá bariéra sa už začala búrať a stále viac ľudí si uvedomuje, že je to úplne normálna vec.
Veľa ľudí má dnes svojich psychológov aj koučov a podľa mňa je to aj o hľadaní reálnej podstaty seba a zdroja problémov, ktoré prežívate.
Zároveň si ako konzultant vo firmách všímam, že hoci majú niektorí podnikatelia biznisový problém, s ktorým sa im snažím pomôcť, často majú aj osobný problém vyplývajúci z biznisu. Majú napríklad príliš veľký stres, nemôžu spávať, prípadne sa na to nabaľujú iné problémy.
Zistenia z terapie
Ako sa vyvíjal váš vzťah k starostlivosti o duševné zdravie?
Myslím, že som vždy inklinoval k akémusi sebapoznávaniu. Jeden z prvých krokov v tejto oblasti bol, keď som sa naučil meditovať. Dodnes sa venujem takzvanej zazen meditácii, počas ktorej sa človek sústredí iba na svoj dych.
Flow z meditácie som si postupne preniesol aj do behu a do iných športových aktivít – pozoroval som sám seba a skúmal, čo to so mnou robí.
Psychológa som vyhľadal, keď som si prechádzal rozvodom. Bolo to pre mňa ťažšie obdobie, no chcel som urobiť dobré rozhodnutie, premyslieť si to a rozprávať sa s niekým o tom, čo prežívam.
Veľmi mi to pomohlo a tento krok odporúčam urobiť každému pri takýchto ťažkých životných rozhodnutiach.
V rozhovore so psychológom ste položartom hovorili o tom, že keď ste tam šli prvýkrát, tak ste si nasadili kapucňu, aby vás nikto nespoznal, že ste sa možno aj chvíľu hanbili. Aké pre vás bolo urobiť toto rozhodnutie?
Malo to dve roviny. Myslím, že vo vnútri som s tým bol v pohode, ísť za psychológom mi nepripadalo divné. Ale keď už som za ním šiel, tak mi stále bežalo hlavou, čo by sa stalo, ak by ma tu niekto uvidel.
Čo si o mne pomyslia ľudia, že idem k psychológovi? Potom som aj s jeho pomocou prišiel na to, že jedna z vecí, ktoré som v minulosti zbytočne riešil bolo práve to, čo si o mne pomyslia ostatní.
Začínajúci podnikatelia sa často neboja tak veľmi toho, že skrachujú, nebudú mať peniaze alebo neuspejú, ale toho, čo si o nich pomyslia ostatní, ak im to nevyjde.
Michal Truban
Čo ste tam ešte zistili?
Veľa vecí, ale v tejto súvislosti som si tiež uvedomil, že keď sa až prehnane zaujímate o to, čo si o vás ľudia myslia, tak vás to vie veľmi brzdiť a potom nerobíte veci autenticky, ako by ste úprimne chceli. Príliš sa venujete rozmýšľaniu a ovláda vás strach.
Aj mňa to ovplyvňovalo, no snažím sa s tým pracovať. Podľa mňa toto myslenie brzdí aj veľa podnikateľov, najmä na začiatku. Často sa neboja tak veľmi toho, že skrachujú, nebudú mať peniaze alebo neuspejú, ale toho, čo si o nich pomyslia ostatní, ak im to nevyjde.
Jedna z najpodstatnejších vecí, na ktoré som prišiel u psychológa, sa však týkala procesu, ktorý mi pomáha posúvať sa. Uvedomil som si, že keď riešim nejaký životný problém, alebo potrebujem urobiť dôležité rozhodnutie, tak mi pomáha netlačiť na seba. Pomáha mi nechať to plynúť. A väčšinou, až keď pomaly zabúdam, že ten problém existuje, príde to najlepšie riešenie. Viackrát sa mi tento princíp osvedčil.
Nádych a výdych
Takže menej tlačiť na pílu…
Áno.
To je možno aj fajn odkaz pre podnikateľov, pretože tlak, ktorý prichádza s touto prácou je niekedy veľmi veľký. Aké to bolo pre vás, keď ste rozbiehali Websupport?
Ja som mal trochu výhodu v tom, že sme začínali, keď som bol na strednej škole. Bol to taký vedľajší projekt a v tom čase sme nemali veľké náklady na život. Nikdy som teda nezažil existenčný stres, ktorý prežíva veľa začínajúcich podnikateľov, ale napríklad aj mnohí, ktorých ovplyvnila koronakríza či aktuálna situácia.
Veľa ľuďom v tomto období padajú sny aj biznisy. Ja som, našťastie, nič takéto nezažil a neocitol som sa ani v situácii, keď by som potreboval rýchlo uzatvoriť nejaký obchod alebo získať klienta, lebo inak nebudem mať peniaze na faktúry.
Raz som však zažil dlhodobý stres z veľkého projektu. Menili sme celú infraštruktúru, aby bola lepšia, kvalitnejšia a mala menej výpadkov. No podaril sa nám presný opak. Stálo to veľmi veľa peňazí a mali sme veľa výpadkov.
Celé to trvalo trištvrte roka alebo rok. Musel som si pravidelne meniť zvonenie na telefóne, pretože mi neustále zvonil a mal som z neho už tiky. Bol to permanentný stres, ktorý sa zvláda ťažšie ako ten nárazový, pretože viete, že najbližších niekoľko mesiacov nezmizne.
Čo vám pomáhalo?
V tom období asi najviac šport, ten mi stále pomáha. A potom uvedomenie si, že niekedy to prestane. Akési zracionalizovanie si problému. V napätých chvíľach mi pomáha aj sústredenie sa na dych – dlhšie výdychy a nádych.
Potom, samozrejme, veľmi pomáha aj delegovanie kompetencií – po čase už som to nebol ja, kto rieši všetky výpadky. Pomohlo mi, keď som si poodsekával niektoré z takýchto čiastkových stresových vecí.
Keď vie človek dobre regenerovať, dávať si pravidelne oddych, ísť na dovolenku, nájsť si po večeroch iné hobby, vie potom podávať plnohodnotný výkon v práci a sústrediť sa naplno.
Michal truban
Prečo s tým má podľa vás veľa podnikateľov problém?
Lebo si myslia, že všetko vedia najlepšie a bez toho aby do toho nevstúpili to nebude také dobré.
Umenie oddychovať
V startupovej kultúre prevláda často presvedčenie, akoby musel zakladateľ firmy pre jej rozvoj čiastočne obetovať sám seba. Mladí podnikatelia, s ktorými sa rozprávam, napríklad vtipkujú o tom, že spávajú tri hodiny denne a podobne. Nie je to potom riziko pre tú firmu, keď človek, ktorý ju vedie, nie je sám okej?
Mne sa zdá, že väčšina podnikateľov a zakladateľov nie je okej, väčšinou sú to rôzni „týpci“ (smiech). No všetko záleží od toho, v akom veku a na aký čas vedia robiť takto intenzívne. Ak ste „top performer“, ktorý chce svojmu snu obetovať všetko a takpovediac kašle na rodinu, na vzťahy a sústredí sa len na tento cieľ, tak je to druh stratégie, ktorý možno niekomu dáva zmysel.
Ale väčšina ľudí takýchto nie je, potrebuje to mať rozložené – brať podnikanie len ako nejakú súčasť života a okrem nej mať aj rodinu, venovať sa koníčkom a pekne si tým vyvažovať napríklad aj stres. Sú obdobia, keď potrebujete zabrať na 150 percent, no mali by ste vedieť aj vypnúť a oddýchnuť si naplno. To vie v tomto odvetví málokto.
Truban ako športovec. Foto: archív Michala Trubana
Prirovnám to k športu. Keď som začal robiť triatlon, tak som sa pýtal kamaráta, ako sa stanem najlepším triatlonistom. Čakal som, že mi povie niečo o tom, ako musím dávať „bomby“ a keď nevládzem, tak mám pridať. On mi však povedal, že tí najlepší triatlonisti sú tí, ktorí vedia regenerovať, lebo potom majú najväčšiu silu na tréningoch a pretekoch, môžu ísť naplno a zlepšovať sa.
To isté podľa mňa platí aj v podnikaní či v hocijakom inom zamestnaní. Keď vie človek dobre regenerovať, dávať si pravidelne oddych, ísť na dovolenku, nájsť si po večeroch iné hobby, vie potom podať plnohodnotný výkon a dokáže sa sústrediť naplno. Schopnosť vypnúť je podľa mňa to, čo odlišuje tých najlepších.
Čo by ste zo svojich skúsenosti ešte poradili začínajúcim podnikateľom?
Skúsenosti sú ťažko prenositeľné. Ale taká základná vec, ktorá možno súvisí aj s predchádzajúcou témou duševného zdravia, je poznanie samého seba. Vedieť si povedať, prečo to všetko robím a od toho potom odvodiť všetko ostatné.
Mám pocit, že toto má určené len veľmi málo podnikateľov, aj tých „pokročilých“. Keď sa ich pýtam, aký je ich cieľ, vízia, akú majú stratégiu – či už osobnú alebo tú firemnú, nevedia odpovedať. Reálne premyslené to má len veľmi málo z nich.
Ani ja som to dlho nemal. Robil som Websupport, lebo som k tomu nejako prišiel a aj ma to trochu bavilo, ale nemal som to rozmenené na drobné. Nepoznal som úplne svoje motívy. Nevedel som presne povedať, prečo to robím, prečo chcem vôbec podnikať, prečo chcem mať multimiliardovú firmu, čo si tým kompenzujem, alebo čoho sa bojím…
No keď sa človek začne spoznávať, zrazu má v tom celom oveľa jasnejšie. A pre mňa osobne je to aj spôsob, ako žiť pokojnejšie. Pretože, keď človek rozumie tomu, prečo robí niektoré veci a čo so sebou prinášajú, tak nie je každú chvíľu prekvapený.
Vo vašej knihe píšete o tom, že najväčšou prekážkou rastu firmy je majiteľ samotný, a preto by mal pracovať hlavne na sebe. Ako ste to mysleli?
Videl som to aj u seba a teraz to vidím, keď konzultujem firmy. Prejavuje sa to od drobností, ako je spomínaný mikromanažment, až po to, že väčšina podnikateľov sa rýchlo nadchne pre všetko. Prečíta si niečo v knihe, vyzerá to super a chce to hneď zaviesť, o mesiac zase príde s niečím iným, potom znovu a ľudia sú z toho unavení.
Foto: Miro Nôta
Foto: Miro Nôta
Mne sa to stalo tiež, prišiel za mnou môj COO a povedal mi: „Mišo, pokoj, aspoň tri mesiace by sme mohli robiť poriadne jednu vec, s ktorou si prišiel. Nie že zase dôjdeš s niečím iným, čo si si po večeroch prečítal a si z toho napichaný.“ Smejem sa, lebo toto vidím vo všetkých firmách, ktoré majú takýto typ majiteľa.
Tých problémov je kopec a často je to práve o tých zakladateľoch. Pretože veľmi prirodzene si hľadajú podobných ľudí, ako sú oni, nastavujú nejakú kultúru vo firme tým, ako sa správajú, akých ľudí prijímajú, ako píšu maily…
Životné zmeny
Ako vyzerajú vaše dni dnes? Čomu sa venujete?
Teraz to vyzerá tak, že z jednej tretiny stále riešim politiku, som podpredseda Progresívneho Slovenska, aj keď je to mimo parlamentu náročné. Venujem sa tiež konzultáciám vo firmách a potom mám podcast a nejaké iné projektíky, ktoré ma bavia.
Mám také prechodné obdobie, keď sa nemôžem venovať jednému veľkému projektu, pretože o dva roky sú parlamentné voľby a uvidíme. To, že sme sa naposledy nedostali do parlamentu, bolo jedno z najväčších zlyhaní a poučení, no na druhej strane som možno aj rád, že som mal možnosť si to celé zanalyzovať a hlavne byť so svojou dcérou, ktorá sa narodila krátko po voľbách. Získal som väčší nadhľad.
Zmenili sa narodením dcéry aj vaše priority?
Myslím, že sa mi len potvrdilo to, že rodina je pre mňa jeden z najdôležitejších pilierov a nechcel by som prísť o ten spoločne strávený čas.
Jedna z chýb, ktoré som možno v minulosti urobil, bolo, že som sa na tú politiku až príliš upäl. Bol to pre mňa dôležitý projekt, dával som mu 300 percent a možno som na to tlačil až príliš.
Ušli mi niektoré veci, ktoré by som možno videl, ak by som si nechal väčší odstup. Bol som pod stresom a keď je človek pod stresom, tak sa mu často zužuje pohľad. Učím sa to.
Toto je možno aj niečo, s čím môže pomôcť práve psychológ alebo kouč, vy ste ich dokonca vyskúšali niekoľko. Prečo?
Rád to skúšam a baví ma takého objavovanie. Každý z koučov sa zameriava na niečo iné, majú rôzne prístupy a mňa to baví sledovať. Veľmi mi pomáha vyhradiť si čas, tú hodinu, ktorú venujem sebe – rozprávaniu a rozmýšľaniu o minulosti či budúcnosti. Pretože málokedy si na to nájdem priestor len tak. Veľmi mi však pomáhajú aj hlbšie rozhovory s rodinou, so ženou či s kamarátmi. A tiež šport.
O športe a extrémoch
Akú rolu zohráva vo vašom živote?
Pohyb je pre mňa súčasťou spokojného života. Kedysi bol šport – a špeciálne rôzne preteky a výzvy – pre mňa veľkou motiváciou a zábavou, ktorá mi však brala veľa energie a času. Chcel som prekonať niečo, čoho som sa bál a myslel som si, že to nikdy nedokážem. Teraz sa snažím túto vášeň držať pod kontrolou, aby mi viac prinášala ako brala.
Foto: Miro Nôta
Foto: Miro Nôta
Ako dnes nachádzate hranicu medzi tým, čo je pri športe ešte zdravé a čo je extrém, za ktorý nepôjdete?
Objavil som to tak, že som si to vyskúšal na vlastnej koži. Práve, keď som dal toho Norsemana (jeden z najextrémnejších triatlonov na svete, pozn. ed.) som si povedal, že to už nechcem hnať do extrémov. Vnímal som, že to ide za hranicu zdravia a aj času.
Človek na to príde jedine tak, že je úprimný sám k sebe, že nad tým rozmýšľa a hovorí o tom aj s ľuďmi okolo neho. Mňa to v istom čase extrémne bavilo a pohltilo, no pretrénoval som sa. Ale vďaka tomu, že som sa sledoval, dokázal som si to vyhodnotiť.
Dnes chcem, aby bol šport len akousi podporou v živote a nie hlavnou prioritou. Nie je to o pretekaní, ale najmä o zábave.
Veľmi mi v živote pomohlo aj jedno uvedomenie, že nech si už akýkoľvek, tak všetko, čo potrebuješ, máš už v sebe a nemusíš hľadať nejakú ďalšiu vec, ktorá ťa urobí kompletným. Ja som tiež vždy hľadal, aký ďalší projekt idem urobiť, kam sa posunúť, v čom sa ešte idem zlepšiť a ako rásť – v práci či v športe. No toto mi pomohlo.
VYPOČUJTE SI PODCAST
Celý rozhovor s Michalom Trubanom si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení. Nájdete ho na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré posielame aj formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
