Chladnou a tvrdou realitou, ktorej čelia plány Spojených štátov, NATO a Európskej únie v otázke Grónska, je ľad. Zamrznuté more pochováva prístavy, náleziská nerastného bohatstva a mení pobrežie na mínové pole plné ľadových krýh, ktoré ohrozujú lode.
Jediný spôsob, ako sa v tomto prostredím pohybovať, sú ľadoborce. Obrovské plavidlá s výkonnými motormi a zosilnenými trupmi, ktoré dokážu drviť a rozrážať ľad.
2 min
2 min
Trump chce potvrdiť, že je úplný idiot, reaguje ekonóm na najnovší AI výtvor Bieleho domu
2 min
2 min
Po Venezuele a Grónsku je na rade Kuba. USA ju chcú odstaviť od ropy a zvažujú radikálny krok
3 min
3 min
Daň pre bohatých nefunguje. Francúzi chceli vybrať dve miliardy, získali iba zlomok
2 min
2 min
Cena striebra prvýkrát v histórii pokorila hranicu 100 dolárov za trojskú uncu
3 min
3 min
Milión Ukrajincov je počas mrazov bez elektriny, vody a kúrenia. Poľsko im posiela pomoc
2 min
2 min
Revolut upustil od plánu na kúpu banky v USA, chce získať vlastnú licenciu
2 min
2 min
Riešenie novej jadrovej elektrárne na Slovensku bude známe do roka, píše sa v dohode s USA
2 min
2 min
Česko má novú najväčšiu firmu, spoločnosť muža s väzbami na Slovensko prekonala hodnotu ČEZ
2 min
2 min
Firma miliardára Strnada uspela na burze, CSG získala z predaja akcií miliardy eur
2 min
2 min
Investori sú v strehu. Strnadov zbrojársky holding CSG vstúpil na burzu v Amsterdame
3 min
3 min
Čínsky majiteľ TikToku založil spoločný podnik s americkými investormi, vyhol sa tak zákazu siete v USA
3 min
3 min
Šéf Microsoftu varuje v Davose pred špekulatívnou bublinou okolo AI
2 min
2 min
Musk čoskoro očakáva schválenie samoriadiaceho systému Tesly v Európe a Číne
2 min
2 min
Francúzsko zadržalo tanker porušujúci protiruské sankcie, oznámil Macron
2 min
2 min
Stavebné firmy dokončili najväčšiu železničnú stavbu, uzol Žilina. Stál 409 miliónov
Spojené štáty však vlastnia iba tri lode tohto typu, z ktorých jedna je tak schátraná, že je sotva použiteľná, preto uzavrela krajina dohody o obstaraní ďalších 11 ľadoborcov. Tie však môžu Američania získať len od medzinárodných rivalov alebo spojencov, s ktorými majú v posledných mesiacoch napäté vzťahy.
Plán Grónsko
Napriek zmierneniu svojej rétoriky voči Európe sa zdá, že americký prezident Donald Trump je z bezpečnostných a ekonomických dôvodov stále odhodlaný získať Grónsko. Zámer ospravedlňuje tým, aby sa ostrov, ktorý nazýva „veľký a krásny kus ľadu“, nedostal do rúk Moskvy či Pekingu. Chce tak zabezpečiť strategickú polohu pre USA v Arktíde a možnosť ťažiť nerastné bohatstvo ostrova.
Bez toho, aby Trump špecifikoval nejaký plán, povedal v stredu svetovým lídrom zhromaždeným v Davose vo Švajčiarsku, že „na dosiahnutie tejto vzácnej krajiny musia prejsť stovkami stôp ľadu“. Napriek tomu neexistuje žiadny zmysluplný spôsob, ako to dosiahnuť – ani čokoľvek iné na poloautonómnom dánskom území – bez kľúčovej schopnosti ľadoborcov preraziť cestu zamrznutú morom.
„Aj keby sa Spojené štáty rozhodli zajtra Grónsko ovládnuť, mali by dvojročnú alebo trojročnú medzeru, počas ktorej by sa k ostrovu väčšinu času nedostali,“ povedal člen Európskej rady pre zahraničné vzťahy Alberto Rizzi. „Na mape vyzerá byť Grónsko obklopené morom, ale realita je taká, že to more je plné ľadu,“ dodal.
Pomôže Fínsko?
Ak chcú Spojené štáty viac ľadoborcov, existujú len štyri možnosti: stroje strategických protivníkov Číny a Ruska alebo dlhoročných spojencov Kanady a Fínska. Tieto krajiny však nedávno čelili ostrej kritike a hrozbám obchodných ciel zo strany Trumpa práve pre Grónsko. Návrh, stavba, prevádzka a údržba ľadoborcov sú drahé a vyžadujú si kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú možno nájsť len na určitých miestach. Takýmto miestom je napríklad spomínané Fínsko s odbornými znalosťami získanými v mrazivom Baltskom mori.
Z celosvetovej flotily vyše 240 ľadoborcov ich Fínsko postavilo približne 60 percent. Pri polovici zvyšných plavidiel stojí za ich návrhom, uviedol Rizzi. „Ide o veľmi špeciálnu schopnosť, ktorá bola sprvu nevyhnutnosťou a ktorú potom dokázali premeniť na geoekonomickú výhodu,“ vysvetlil.
Najväčšiu flotilu ľadoborcov na svete má Rusko s približne 100 plavidlami vrátane kolosálnych lodí poháňaných jadrovými reaktormi. Na druhom mieste je Kanada, ktorá má podľa správy spoločnosti Aker Arctic, helsinskej firmy zaoberajúcej sa návrhom ľadoborcov, v pláne zdvojnásobiť svoju flotilu na približne 50 ľadoborcov. „Naša kniha zákaziek je v súčasnosti plná a blízka budúcnosť vyzerá tiež sľubne,“ povedal Jari Hurttia, obchodný manažér helsinskej firmy.
Náskok Číny
Čína má momentálne k dispozícii päť ľadoborcov, ale kvôli svojim ambíciám v Arktíde stavia rýchlo ďalšie, uviedol Marc Lanteigne, profesor na nórskej Univerzite v Tromsö. „Čína je teraz v pozícii, z ktorej môže vyvíjať vlastné ľadoborce, a preto cítia Spojené štáty, že musia urobiť to isté,“ vysvetlil profesor.
Washington podľa Sophie Arts musí svoje resty doháňať. „Prezident Trump sa na nedostatok ľadoborcov, najmä v porovnaní s Ruskom, naozaj sťažuje,“ povedala spolupracovníčka Nemeckého Marshallovho fondu, zameraného na bezpečnosť v Arktíde. Súčasná americká flotila ľadoborcov je podľa nej v podstate za svojím životným cyklom. Spojené štáty sa preto obrátili na Fínsko a Kanadu. „Kanada aj Fínsko sú v tomto ohľade naozaj, naozaj dôležité,“ vysvetlila Artsová. „Spolupráca je jedinou cestou. USA v tejto chvíli nemajú možnosť, ako to dosiahnuť samostatne,“ dodala.
Počas svojej prvej administratívy Trump uprednostňoval akvizíciu plavidiel schopných plavby po ľade americkou armádou. Na túto stratégiu nadviazala administratíva Joea Bidena podpisom dohody s názvom Ice PACT s Helsinkimi a Ottawou o dodaní 11 ľadoborcov. Štyri by boli postavené vo Fínsku, zatiaľ čo sedem by bolo postavených v kanadskej továrni za miliardu dolárov, v závode na výrobu amerických ľadoborcov v Texase a v lodenici Mississippi.
Účet za 175 miliárd
Aj s dostatočným počtom ľadoborcov by cena za vybudovanie a údržbu ťažobných alebo obranných zariadení – ako je napríklad systém protiraketovej obrany Golden Dome (Zlatá kopula) v odhadovanej hodnote 175 miliárd dolárov – bola enormná. „Ťažba nerastov by v drsných podmienkach na mori aj na súši v Grónsku bola vysoko nákladná. Investície by sa tam vrátili o roky, ak nie desaťročia,“ uviedol profesor Lanteigne.
To znamená, že americkí spojenci by napriek tomu mohli uvítať väčšie investície Washingtonu v Grónsku, píše AP. Dánska premiérka Mette Frederiksen vo svojom vyhlásení uviedla, že by bolo otvorené posilnenie arktickej bezpečnosti vrátane amerického programu Golden Dome, za predpokladu, že sa tak stane s rešpektom k územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva.
Zatiaľ čo sa USA a Európska únia vrátane Dánska a Fínska zaviazali k výraznému zvýšeniu investícií do Grónska, je jasné, kto má v súčasnosti dostatočnú silu, aby skutočne dosiahol rozsiahle zamrznuté územie. „Je to trochu absurdné, pretože si nemyslím, že by Fínsko zrušilo dohodu s USA v reakcii na hrozbu invázie do Grónska,“ povedal Rizzi. „Ak však Európa chce na Spojené štáty vyvinúť tlak, mohla by povedať: ,Nedáme vám žiadne ľadoborce a veľa šťastia s dosiahnutím Arktídy alebo s projekciou sily s tými dvoma starými loďami, ktoré máte.'“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v utorok v Davose pripomenula svetovým lídrom kľúčovú úlohu EÚ pre snahy v arktickej oblasti. „Fínsko – jeden z najnovších členov NATO – predáva svoje ľadoborce USA,“ povedala von der Leyenová na Svetovom ekonomickom fóre. „To ukazuje, že naši severskí členovia NATO majú práve teraz sily pripravené na Arktídu, a predovšetkým, že arktickú bezpečnosť možno dosiahnuť iba spoločne. „Po mimoriadnom samite 27 lídrov EÚ v Bruseli vo štvrtok von der Leyenová oznámila, že EÚ zvýši výdavky na obranu v Grónsku.
