Existujú štyri ciele, ktoré sleduje svojou politikou americký prezident. Navzájom si odporujú a cena za dosiahnutie aspoň jedného z nich bude veľmi vysoká.
Na úvod dôležité upozornenie. Na napísaní tohto článku spolupracovalo v rámci brainstormingu viacero ľudí. Konkrétne dvaja. Teda určite viac, ako bolo tých, ktorí sa podieľali na nastavení amerických cieľ proti takmer celému svetu.
S motívom o podpálení domu pre šťavnatý steak prišiel editor práve pri hľadaní odpovede na otázku, o čo sa vlastne Donald Trump pokúša.
Aj preto neprekvapí, že motívy, ktorými staronový americký prezident obhajuje svoju protekcionistickú politiku, si často zásadne odporujú.
Nejednoznačné názory vidieť aj pri reakciách. Na jednej strane pripravujú európski a čínski politici protiopatrenia. Paradoxne, práve materialisticky založení ekonómovia hovoria o Gándhíovskej ceste nenásilného odporu – teda nechcú odpovedať na tarify rovnakou kartou.
Existuje aj iný spôsob, ako Trumpa bolestivo zasiahnuť a clá pritom vôbec nezvyšovať. O aké opatrenie ide a ktoré štyri ciele Trump svojou politikou sleduje, sa dozviete v článku.
Trhy reagovali na opätovné zvolenie republikánskeho prezidenta rozporuplne. Pozitívne vnímali najmä jeho snahu o znižovanie daní. Na druhej strane avizované clá pôsobili už od prvého momentu negatívne. Existovala silná nádej, že ide iba o nástroj na vyjednávanie a k ich reálnemu zavedeniu nedôjde.
Aj preto vládol hneď po Trumovom zvolení na trhu optimizmus. Akcie s istými korekciami rástli a atakovali historické maximá. Všetci verili, že Trump šteká, ale nenájde odvahu hrýzť.
Namieste je preto otázka, či trhy neboli nadhodnotené. Ešte v novembri sa investori hojne presúvali práve do amerických aktív. Do opozície proti hlavnému trendu sa stavala napríklad komerčná Bank of America a radila investovať práve proti Trumpovi.
Dnes je zrejmé, že ani pozície v Európe či Ázii neochránili pred poklesom. Trumpova nahnevaná päsť búra koláčiky na všetkých pieskoviskách. Paradoxné je, že americký prezident už aktuálne stráca aj podporu svojho veľkého podporovateľa Elona Muska, ktorý kritizoval zavedenie ciel.
Trumpove kroky veľmi dobre vystihol český ekonóm pôsobiaci na New York University Jaroslav Borovička. Podľa neho snahy o racionálne vysvetlenie ciel sa dejú v troch podstatných myšlienkových smeroch. Za každým stojí niekto z Trumpovho okolia.
„Zároveň sú však vzájomne úplne nekonzistentné, čo stále intenzívnejšie vyplávava na povrch – viď napríklad slovná prestrelka medzi Elonom Muskom a Trumpovým poradcom Petrom Navarrom.“
Štyri očakávané ciele
Prvý „fiškálny“ smer razí podľa Borovičku myšlienku, že vysoké clá sa stanú dlhodobým zdrojom amerických vládnych príjmov, ktorý nahradí časť daní a zacelí súčasné obrovské deficity štátneho rozpočtu.
Podľa druhého „protekcionistického“ cieľa sú vysoké clá spôsob, ako zastaviť konkurenčné dovozy najmä priemyselného tovaru a obnoviť priemyselnú výrobu v USA. A napokon tretí ,voľnotrhový‘ smer tvrdí, že vysoké clá sú len dočasný spôsob, ako prinútiť ostatné krajiny odstrániť vlastné bariéry na ceste k naozaj voľnému obchodu,“ dodal.
Každý z týchto cieľov má limity a hlavne si navzájom odporujú. Aby to bolo ešte zábavnejšie, New York Times pripomenul, že ekonóm Ron Vara, na ktorého prácu sa protekcionistický zástanca ciel a Trumpov poradca Peter Navarra odvoláva, v skutočnosti neexistuje. Je to len prešmyčka jeho vlastného mena. To pôsobí dosť amatérsky pri prezidentovi krajiny, ktorá má najlepšie univerzity na svete.
Existuje aj ďalší motív Trumpovho konania. Ako pripomína Neil Irwin na portáli Axios: „Hlavným cieľom hospodárskej politiky prezidenta je znížiť dlhodobé úrokové sadzby. Ak by bol Trumpov tím schopný splniť svoj cieľ, znamenalo by to úľavu pre kupujúcich domy, korporátnych dlžníkov a samotnú vládu.“
Takúto teóriu čiastočne potvrdil aj Reuters, keď nedávno pripomenul, že výnos z referenčného amerického štátneho dlhopisu dramaticky klesol od januárového nástupu prezidenta Donalda Trumpa do úradu. No podrobnejší pohľad hovorí podľa analytikov niečo iné.
„Časová prirážka (term premium), ktorá je súčasť výnosov, predstavuje mieru kompenzácie, ktorú investori požadujú za riziko spojené s požičiavaním peňazí na celé obdobie trvania 10-ročného štátneho dlhopisu USA. Táto prirážka zostala pozitívna aj napriek tomu, že výnos z 10-ročného dlhopisu od Trumpovej inaugurácie klesol približne o 50 bázických bodov.“
Trump úroky neznižuje
Aktuálne sa situácia opäť zmenila. Ešte minulý týždeň padli výnosy 10-ročných amerických dlhopisov pod štyri percentá. No panika vyvolala zmenu aj na dlhopisovom trhu.
Ako vysvetľuje analytik Patrie Jaroslav Máca, americké obligácie zažívajú výpredaje a strácajú status primárneho útočiska v čase nepokojov. „Dôvod sú obavy, že obchodné vojny môžu vyvolať stagfláciu a tá zabráni zníženiu úrokových sadzieb zo strany Fedu“.
Proti prezidentovi hrá aj klesajúca dôvera investorov v USA, keďže Trump testuje možnosti, ako oslabiť demokratické inštitúcie.
V prípade Trumpa teda možno jasne hovoriť o štyroch cieľoch, ktoré si však výrazne odporujú. Nedá sa vylúčiť, že aspoň jeden z nich sa mu podarí splniť. Otázna však bude cena. Práve tu je namieste prímer k podpálenému domu pre jeden chutný steak.
Ako odpovedať?
Predovšetkým politici hovoria, že treba odpovedať protiopatreniami. Lenže to môže byť nekonečná špirála. Keď sa zdalo, že situácia sa už upokojuje, Trump avizoval 104-percentné clá na Čínu. Peking odpovedal tarifami vo výške 84 percent. Americký prezident okamžite zvýšil sadzbu až na 125 percent.
Zároveň oznámil, že voči väčšine krajín pozastavuje platnosť ciel na 90 dní. To vyvolala pozitívne reakcie trhov.
Ekonómovia nie sú z podobných vojen nadšení. Analytik INESS Radovan Ďurana radí nereagovať zrkadlovo. „Odvetné clá sú lákavé, ale neefektívne – obchodné vojny sa nedajú vyhrať lepším zbrojením. Práve naopak: Európa by mala rozobrať svoje vlastné obchodné bariéry – odstraňovať zbytočné clá, zjednodušovať reguláciu.“
Existuje však aj iný spôsob, ako Trumpovi uštedriť úder do rebier bez zavedenia ciel. Riešenie môže byť FATCA – Foreign Account Tax Compliance Act, teda americký federálny zákon, ktorý umožňuje americkým úradom špehovať svojich občanov i držiteľov zelených kariet všade po svete.
Povedané inak, všetky finančné inštitúcie musia americkým úradom reportovať informácie o transakciách Američanov.
Americké zákony síce vo svete automaticky neplatia, no Washington si dokázal vynútiť ich uplatňovanie, napríklad cez medzištátne zmluvy. Systém je taký komplikovaný, že mnohé banky radšej Američanom vôbec účet neotvoria.
Ak Trump hovorí, že svet vrátane Európy zneužíval Američanov, FATCA je presný opak. Z ostatného sveta robí asistentov amerických daňovákov.
Pokiaľ je naozaj Trumpov sen voľný obchod a to, aby Američania neboli diskriminovaní, odstúpenie od dohôd FATCA je krok, ktorý by ocenil. Teoreticky. V praxi by sa však zdesene díval na to, ako Američania, ktorých vraj chráni, dostávajú väčšiu daňovú slobodu práve v „nepriateľskom“ svete.
