Zadržanie venezuelského prezidenta vyostruje geopolitické napätie, no trhy zatiaľ veria, že výpadky dodávok ropy budú obmedzené.
Po jeho zadržaní americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA budú Venezuelu spravovať dovtedy, kým nebude možné bezpečne odovzdať moc.
Následne Madura v sobotu v sprievode bezpečnostných zložiek priviezli do metropolitnej väznice v Brooklyne, v americkom meste New York. Pre stanicu CNN to potvrdila newyorská polícia.
Čo bolo dôvodom tohto kroku?
Spomínanej operácii predchádzali mesiace napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou. Od leta 2025 Spojené štáty výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti Venezuely vrátane vyslania lietadlovej lode, vojnových lodí a moderných stíhačiek do Karibiku.
Spojené štáty kritizovali Madurovu vládu za autoritárstvo, porušovanie ľudských práv a podozrenia z obchodu s drogami. Predchádzajúce mesiace zaznamenali americké údery proti podozrivým pašeráckym lodiam v Karibiku a Pacifiku.
Trump zároveň oznámil „blokádu“ venezuelskej ropy, rozšíril sankcie a podnikol viac ako dva tucty útokov na plavidlá, o ktorých USA tvrdili, že sa podieľali na pašovaní drog v Tichom oceáne a Karibskom mori.
Mnohé krajiny tieto útoky odsúdili ako mimosúdne popravy. Na prelome rokov Trump potvrdil, že Spojené štáty zasiahli vo Venezuele dok, ktorý údajne slúžil ako nákladisko drog pre lode pašerákov.
Venezuela má podľa najnovšej ročnej štatistickej správy OPEC takmer pätinu svetových preukázaných zásob ropy, teda odhadom 303 miliárd barelov. Ako na tento krok Donalda Trumpa zareagovali ceny ropy – v krátkodobom horizonte?
Venezuela má najväčšie preukázané zásoby ropy na svete a je zakladajúcim členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Analytici vzhľadom na dostatočné zásobovanie svetového trhu s ropou predpokladajú, že ďalšie výpadky exportu z Venezuely by mali na ceny ropy len malý bezprostredný vplyv.
Obchodníci teraz okrem vývoja okolo Venezuely posudzujú aj vplyv nedeľného rozhodnutia skupiny OPEC+ ponechať ťažbu ropy bez zmeny. Skupina OPEC+ zahŕňa členské krajiny kartelu OPEC a ich spojencov na čele s Ruskom.
Ceny ropy sa v utorok (6. januára) mierne znížili. Investori naďalej sledujú vývoj okolo Venezuely, ktorej prezidenta Nicolása Madura cez víkend uniesli americké jednotky do Spojených štátov.
Severomorská ropa Brent okolo 18:00 SEČ vykazovala pokles o zhruba 0,4 percenta a pohybovala sa v tesnej blízkosti 61,5 dolára za barel. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate (WTI) v rovnakom čase strácala zhruba 0,6 percenta, zostúpila tak pod 58 dolárov za barel.
FOTO: PROFIMEDIA
Môže sa v strednodobom horizonte stať z Venezuely líder v ťažbe ropy?
Zrejme môže, ale bude to chcieť významné investície. Ako sme už spomenuli, Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete, no ťaží menej ako Guayana.
Ako napísal analytik David Navrátil z Českej sporiteľne na svojom profile na sociálnej sieti LinkedIn – 110 miliárd dolárov by stále vrátili ťažbu tam, kde bola pred 15 rokmi. Upozornil však, že je to dvojnásobok celosvetových investícií amerických ropných gigantov za rok 2024.
Druhé hľadisko je podľa Navrátila ľudský faktor. Za roky prezidentovania Huga Chaveza a Madura opustilo krajinu 8 miliónov migrantov – od inžinierov po geológov. Dôsledkom je, že mozog venezuelského priemyslu je dnes podľa Navrátila v exile.
Dá sa odhadnúť, aký bude vývoj cien ropy v dlhodobom horizonte?
Trhy s ropou túto možnosť – akciu vo Venezuele – už dlhší čas podľa Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, započítavali do svojich očakávaní.
V sobotu na svojom profile na sociálnej sieti LinkedIn upozornil, že v reakcii možno očakávať volatilitu ceny ropy, pričom ropa Brent sa pohybovala okolo úrovne 61 dolárov za barel.
Významom však podľa neho nejde o rovnako dôležitú udalosť ako napätie na Blízkom východe – z pohľadu cien ropy. Upozornil, že medziročne je ropa zatiaľ lacnejšia približne o 20 percent.
Ďalším aktívom, ktoré reaguje na vojenské operácie, je zlato a drahé kovy. Ako sa vyvíjali ceny drahých kovov na svetových trhoch po víkende?
Ceny zlata v pondelok vzrástli spolu s ostatnými drahými kovmi. Tento krok vyhrotil geopolitické napätie a podporil dopyt po bezpečných aktívach.
Spotová cena zlata vzrástla v pondelok dopoludnia o viac ako dve percentá na takmer 4 425 dolárov za uncu, čo je najvyššia úroveň za posledný týždeň.
Americké futures na zlato s februárovým dodaním si pripísali takmer o dva a pol percenta, a to na takmer 4 435 dolárov.
„Drahé kovy na čele so striebrom a zlatom ostávajú na rastovej trajektórii, podporené geopolitickým napätím, najnovšie aj v súvislosti so zásahom USA proti prezidentovi Venezuely Madurovi, respektíve celkovo zvýšenou globálnou neistotou, ale aj obavami z vyššej inflácie či vývoja zadlženia vo veľkých ekonomikách,“ povedal pre Forbes Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
K rastu ich cien prispieva podľa Kočiša aj robustný dopyt centrálnych bánk, ktorý postupne dopĺňa aj zvýšený záujem retailových investorov.
„Aktuálny vývoj potvrdzuje, že drahé kovy si v prostredí rizík a neistého sveta udržiavajú úlohu kľúčového inflačného aj bezpečného aktíva, teda bezpečného prístavu,“ dodal Kočiš.
Ako sa bude vyvíjať situácia vo Venezuele?
Tento vývoj môže mať ďalekosiahle následky – nielen pre venezuelskú politiku a stabilitu Latinskej Ameriky, ale aj pre vzťahy USA s ostatnými štátmi a medzinárodné právo. Otázky okolo legality zásahu, suverenity a budúcnosti venezuelského vedenia zostávajú kľúčové pre nasledujúce týždne až mesiace.
Novou líderkou sa zrejme stane venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguez, dlhodobo patrí medzi najvplyvnejších ľudí v krajine.
Venezuelský najvyšší súd v sobotu nariadil, aby dočasne prevzala prezidentský úrad. Rozhodol tak po tom, čo prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku zajali americké špeciálne jednotky a vyviezli ich z Venezuely.
Rodríguezová má podľa súdu „prevziať a vykonávať v dočasnej funkcii všetky právomoci, povinnosti a kompetencie, ktoré sú neoddeliteľne spojené s úradom prezidenta, a to s cieľom zabezpečiť administratívnu kontinuitu a komplexnú obranu národa“.
AFP konštatuje, že súd sa vyhol vyhláseniu Madura za trvalo nespôsobilého vykonávať funkciu prezidenta. To by si vyžadovalo vypísanie prezidentských volieb do 30 dní.
Ako upozorňujú zahraničné médiá, prezident Trump si vybral stabilitu a ropu pred demokraciou. Denník N spočítal, že slovo demokracia na jeho tlačovke nezaznelo ani raz, zatiaľ čo slovo ropa 20-krát.
Najskôr sa hovorilo o inej možnej nástupkyni Nicolasa Madura – mala sa ňou stať laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machado – Trump odmietol líderku venezuelskej opozície kvôli Nobelovej cene za mier, píše Post.
FOTO: Profimedia
Ako na túto vojenskú akciu zareagoval svet – spojenci, Európska únia i OSN?
Republikáni sa zjednotili za Trumpom, demokrati ho jednohlasne kritizujú. Mnohí európski lídri reagovali na zásah opatrne. Prekvapivo ostrá bola francúzska politička Marine Le Pen.
Brazília, Mexiko, Čína, Francúzsko a ďalšie krajiny ostro skritizovali americkú akciu ako porušenie medzinárodného práva a suverenity Venezuely, varujúc pred nestabilitou v Latinskej Amerike.
Argentína vyjadrila podporu kroku ako víťazstvu pre slobodu. Austrália volá po pokojnom a demokratickom prenose moci, pričom zdôraznila potrebu rešpektovať medzinárodné normy a stabilitu regiónu. Na pôde OSN sa pripravuje mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v súvislosti s touto krízou, keďže mnoho štátov považuje zásah za precedens ohrozujúci globálne medzinárodné právo.
Švajčiarska vláda rozhodla s okamžitou platnosťou zmraziť všetok majetok venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a jeho spolupracovníkov, ak je uložený v tejto alpskej konfederácii.
Podobne ako Švajčiarsko uvalila sankcie na Venezuelu aj Európska únia. Vlastné sankcie zaviedli aj Spojené štáty, ktoré v rámci týchto opatrení zmrazili majetky venezuelskej centrálnej banky a štátnych firiem. V Británii sa Madurov režim neúspešne pokúšal získať venezuelské zlato v hodnote jednej miliardy dolárov, ktoré má v úschove britská centrálna banka. Túto snahu definitívne zablokoval v júli 2022 vrchný súd v Londýne.
Po incidentoch vo Venezuele vyjadrili znepokojenie medzinárodné organizácie aj susedné štáty: Venezuela požiadala o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, Kolumbia a Kuba označili americké akcie za neprimerané a nebezpečné.
Vo vnútri Venezuely sú reakcie zmiešané. Opozícia a niektorí exiloví predstavitelia označili zadržanie Madura za začiatok novej éry a príležitosť na obnovu demokratických inštitúcií. Iní varujú pred ďalším konfliktom a represáliami, pričom mnohí venezuelskí občania zostávajú neistí a vystrašení.
Naznačujú tieto reakcie, že by zásah vo Venezuele mohol mať širšie dôsledky – napríklad pre Taiwan, Mexiko alebo vývoj vojny na Ukrajine, alebo ide skôr o izolovaný prípad?
Ťažko povedať, no už teraz Trump zopakoval, že chce ovládnuť Grónsko, ako terče možných útokov spomenul aj Kubu, Kolumbiu a Mexiko.
Ako napísal The Guardian vo svojom komentári, tieto kroky urýchľujú posun od sveta, ktorý bol do veľkej miery založený na pravidlách, k svetu súperiacich sfér vplyvu, určovaných ozbrojenou silou a ochotou ju použiť.
