Za mimoriadne zraniteľný je v Európe považovaný automobilový sektor, na ktorý už vlani doľahla Trumpova obchodná politika.
Dodatočné clá, ktoré sa americký prezident Donald Trump chystá pre spor o Grónsko uvaliť na niektoré európske krajiny, by doľahli na širokú škálu tovaru. Týkali by sa áut, liekov, luxusného tovaru a takisto veľkých energetických firiem, napísal server televízie CNBC. Nemecká priemyselná asociácia VCI hovorí takisto o chemickom sektore.
Trump cez víkend pohrozil, že od februára zavedie dodatočné 10-percentné clo na dovoz z ôsmich európskych krajín – z Británie, Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska a Fínska. Tieto štáty sa podľa neho stavajú proti jeho snahe získať Grónsko, a preto sa na ne rozhodol vystupňovať tlak. Pokiaľ sa záležitosť nevyrieši ani do júna, chce Trump clo zvýšiť až na 25 percent.
„Pokiaľ skutočne dôjde k zavedeniu ciel – a, samozrejme, bude záležať na tom, ako sa vyvinie geopolitická situácia –, potom budú najviac zasiahnuté sektory chemického priemyslu, priemyselnej výroby a automobilového sektora, čo sa priamo premietne do rastu nemeckej ekonomiky,“ uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Jefferies Mohit Kumar, ktorý sa zameriava na Európu. Nemecko bolo pritom považované za motor európskej ekonomiky.
Za mimoriadne zraniteľný je v Európe považovaný automobilový sektor, na ktorý už vlani doľahla Trumpova obchodná politika. Výroba áut podlieha vysokej miere globalizácie dodávateľských reťazcov a silnej závislosti od výrobných kapacít naprieč Severnou Amerikou. Z ôsmich európskych krajín, ktorým Trump v súvislosti s Grónskom pohrozil clami, má podľa štatistického úradu Eurostat zďaleka najväčší obchodný prebytok so Spojenými štátmi americkými Nemecko. Ďalej nasleduje Francúzsko a potom Veľká Británia.
Akcie nemeckých automobiliek Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz dnes popoludní odpisovali od troch do štyroch percent. Akcie taliansko-americkej automobilky Stellantis potom na burze v Miláne strácali cez dve percentá.
Grónsko je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, ale Trump tvrdí, že Spojené štáty americké ostrov potrebujú kvôli zaisteniu svojej vlastnej bezpečnosti. Hrozba ďalších ciel vyvolala nervozitu medzi priemyselnými sektormi a podnikmi v celej severozápadnej Európe. Trump totiž už vlani začal zavádzať clá na dovoz do Spojených štátov amerických prakticky zo všetkých krajín sveta. Európska únia teraz takisto platí vyššie clá, než sa na ňu vzťahovali do tej doby.
Čo sa výrobcov luxusného tovaru týka, predpokladalo sa, že toľko zasiahnutí dodatočnými clami nebudú, pretože tieto firmy sú obvykle schopné prenášať vyššie náklady na spotrebiteľa. Analytici však už vlani varovali, že zavedenie ciel môže vyústiť do širšieho hospodárskeho útlmu, ktorý by už mohol mať negatívne dôsledky aj na tých najbohatších zákazníkov.
Francúzsko, na ktoré sa Trump zameriava takisto, je domovom výrobcov luxusného tovaru LVMH a Kering. Akcie týchto konglomerátov popoludní odpisovali na burze v Paríži cez tri percentá. Straty mali aj ďalšie firmy so zameraním na luxusný tovar, ako je švajčiarsky podnik Richemont, taliansky Brunello Cucinelli a britský Burberry.
Výraznému vplyvu ciel by mohol čeliť farmaceutický sektor, pretože liečivá a farmaceutické výrobky predstavujú najväčšiu položku pri exporte z Európskej únie do Spojených štátov amerických. Podľa údajov Eurostatu dosiahol vývoz farmaceutických výrobkov z EÚ do Spojených štátov amerických v prvých troch štvrťrokoch minulého roka 84,4 miliardy eur, bol tak vyšší ako vývoz strojov a strojných zariadení (68,3 miliardy eur) aj vývoz organických chemikálií (66,3 miliardy eur) v rovnakom období.
Medzi farmaceutickými podnikmi, ktorých by sa dodatočné clá dotkli, je dánska spoločnosť Novo Nordisk, švajčiarska firma Roche alebo francúzsky výrobca Sanofi. Akcie všetkých týchto firiem takisto zoslabli. Akcie švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti Novartis dopoludnia vykazovali mierny rast, neskôr však takisto začali slabnúť.
V energetickom sektore by sa Trumpove clá zrejme dotkli firiem v odvetví ťažby ropy a plynu. Zasiahnuté by však boli nepriamo, a to v dôsledku faktorov, ako je slabší globálny dopyt, nižšie ceny ropy a zvýšené náklady v dodávateľských reťazcoch. Na európskych burzách tak dnes slabli akcie nórskej firmy Equinor, francúzskej TotalEnergies a britských ťažobných gigantov BP a Shell. Straty sa pohybovali približne od dvoch do štyroch percent.
„Vitajte v roku 2026. Myslím, že to bude taký rok, o ktorom budeme veľa hovoriť v súvislosti s tým, čo to znamená, keď Spojené štáty americké nehrajú s tradičnými spojencami podľa pravidiel,“ povedal zakladateľ a výkonný partner spoločnosti Tanto Capital Ozan Özkural. „Bude to mať vplyv na ceny ropy, ceny komodít, akciové trhy, dlhopisové trhy aj na súkromné úvery. V podstate na všetko,“ dodal.
Európski politickí lídri v nadchádzajúcich dňoch povedú rokovania o možnej reakcii na hrozbu ďalších ciel. Podľa dostupných informácií zvažujú odvetné opatrenia aj širšiu sankčnú politiku v hospodárskej oblasti.
