Platenie za účasť na protestoch je pomerne obvyklé v krajinách ako Moldavsko alebo Indonézia. Deje sa to však aj v USA či Českej republike.
Protivládne demonštrácie na objednávku? V drvivej väčšine občianskych protestov v demokratických krajinách sú takéto tvrdenia chabý výmysel druhej strany, napriek tomu sa občas objavujú dôkazy o platených komparzistoch na demonštráciách. A niekedy si títo falošní demonštranti zarobia pekný peniaz.
V Českej republike a iných západných krajinách je to však skôr zriedkavé. Platenie za účasť na protestoch je oveľa bežnejšie v krajinách ako Moldavsko alebo Indonézia.
Redaktori časopisu Forbes sa pozreli na najznámejšie prípady, keď boli protestujúci skutočne odsúdení za prijímanie úplatkov.
Moldavsko
Morálna práca to možno nie je, ale zle platená taktiež určite nie. Ilan Șor, moldavský politik a oligarcha s úzkymi väzbami na Kremeľ, minulý mesiac vyhlásil, že každému, kto sa zúčastní na protestoch proti súčasnej prozápadnej moldavskej vláde, zaplatí v prepočte 2 500 eur mesačne.
V Moldavsku, kde je priemerná mzda približne 740 eur mesačne, je to pre mnohých lákavá ponuka. Najmä keď jediné, čo musia za peniaze urobiť, je pravidelne sa zúčastňovať na protestoch v Kišiňove.
Valeriu Pașa, šéf miestneho think tanku WatchDog, odhaduje, že len v roku 2024 skupiny spojené s politickým režimom v Rusku vyplatili protestujúcim viac ako 140 miliónov eur. Toto číslo je ťažké overiť, ale niektorým neprekáža obvinenie z nekalých praktík.
Jedným z nich je oligarcha Șor, okrem iných aj majiteľ moldavského futbalového klubu FC Milsami Orhei, ktorý sa vyjadril vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach, v ktorom na rovinu povedal, že ľuďom sa bude platiť priamo na mieste protestu.
Podľa Deutsche Welle sa podobná situácia odohrala aj v roku 2022, keď protestujúci požadovali zvrhnutie proeurópskej prezidentky Maie Sanduovej.
Vtedy síce nikto priamo netvrdil, že dostáva plat, ale keď sa novinári pýtali samotných protestujúcich, odpovedali, že dostávajú približne 20 eur za deň a až 80 eur za noc. Už vtedy im podľa štátneho média Rádio Moldova údajne platil Șor, ktorý sa však k tomu nikdy nepriznal.
Indonézia
Aj Indonézia je krajina, kde sa informácie o podplatených protestoch objavujú často. Napríklad protestujúci proti tamojšej Komisii pre odstránenie korupcie v roku 2019 pre CNN priznali, že im zaplatili v prepočte 2,5 eura.
To možno neznie až tak veľa, ale v tom čase bola priemerná mzda v krajine menej ako 140 eur. Okrem toho dostali demonštranti za svoje úsilie aj niečo na jedenie. Preto sa týmto brigádnikom niekedy hovorí „protestujúci s obedovým balíčkom“.
V minulosti však dostávali ešte viac, napríklad počas protestov proti údajnému rúhaniu guvernéra Jakarty Basukiho Tjahaja Purnama. Ten údajne citoval Korán ako kresťan, čo niektorých ľudí naozaj pobúrilo, ale iní išli protestovať, pretože im zaplatili asi 10 eur.
Kirgizsko
V Kirgizsku existuje aj takzvaná kultúra protestu, kde majú veľmi sofistikované falošné demonštrácie. Niektorí ľudia si napríklad najímajú len ženy, pretože je menšia pravdepodobnosť, že polícia proti nim zakročí násilne.
Navyše sa odhaduje, že títo platení demonštranti majú reálny vplyv na vládu krajiny – keď skupina ľudí vtrhne do vládnej budovy a neoficiálne tam namiesto úradníkov a politikov dosadí svojich zástupcov, ten, kto ich platí, môže dosiahnuť svoje záujmy.
Napríklad britská BBC v roku 2013 informovala o prípade, keď skupina protestujúcich zosadila šéfa polície v Narynskej oblasti, a hoci ho vláda neprestala považovať za hlavu miestneho zboru, do funkcie sa už nikdy nevrátil.
Podľa Brucea Panniera z Rádia Slobodná Európa potom pri následných protestoch ponúkol tím zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva ekvivalent 65 eur za každé auto plné ľudí demonštrujúcich proti novej vláde. On sám nastúpil do úradu po protestoch v roku 2005.
Spojené štáty
História takýchto obchodov existuje aj v Spojených štátoch. Istý bezdomovec v hlavnom meste Washington napríklad v roku 2012 pre Huffington Post opísal, že za „každodenné chodenie a kričanie“ zarábal v prepočte sedem eur za hodinu.
Stredoatlantická regionálna rada tesárov vtedy presunula protesty za odbory na ľudí, ktorí s tesárstvom nemali nič spoločné, ale bezdomovec známy ako Horsey bol za to vďačný. Za peniaze z falošných protestov by sa mohol občas ubytovať v moteli.
Česká republika
Prípad platených protestov sa týkal aj Českej republiky. V roku 2018 podal miliardár Zdeněk Bakala na americkom súde žalobu na slovenského podnikateľa Pavla Krúpu. Obvinil ho, že proti nemu vedie nepriateľskú kampaň a pokúša sa ho vydierať pomocou firmy Crowd on Demand, ktorá sa zaoberá nájomnými komparzistami.
Firma organizovala demonštrácie v americkom dome českého miliardára a rozosielala spam inštitúciám, ktoré spolupracovali s Bakalom. Aby Krúpa toto správanie zastavil, musel podľa federálneho súdu v Južnej Karolíne v USA Bakalovi zaplatiť 23 miliónov dolárov.
Majiteľ spoločnosti Adam Swart sa za to verejne ospravedlnil, pričom Krúpa podľa amerického súdu Bakalovi musel zaplatiť odškodné vo výške viac ako 29 miliónov eur. Dlhodobo však trvá na tom, že voči českému miliardárovi nemá žiadne záväzky. Keď sa Bakala pokúsil poslať Krúpu do insolvencie pre neplatenie, zakladateľ skupiny Arca Capital sa bránil.
Tento rok Najvyšší súd vyhovel odvolaniu slovenského podnikateľa a rozhodol, že Krajský súd v Prahe musí znovu rozhodnúť, či možno rozsudok o odškodnení z USA uznať v Českej republike.
Crowd on Demand sa teraz viac angažuje v organizovaní politických protestov a pracuje pre republikánov aj demokratov, ako uviedol Swart v rozhovore pre americké médiá NewsNation.
Mená svojich klientov nikdy nezverejňuje zo strachu, že o nich príde, ale už dlho tvrdí, že jeho služby si objednáva „takmer každý“. Je však otázne, či je to pravda, alebo len spôsob, ako upozorniť na svoje podnikanie.
Tento text pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Vokoun.
