Predstavte si, že obyčajná cibuľa tulipánu raz stojí viac ako dom – a raz vôbec nič. Ako sa z kvetu stal symbol finančného šialenstva?
Na prelome februára a marca sa známy akciový index S&P 500 prepadol o viac ako 10 percent, čím sa dostal do pásma korekcie. V novinárskych článkoch a investorskej komunite sa čoraz viac hovorilo o spľasnutí bubliny.
Tento postrach investorov, keď sa ceny aktív tak odchyľujú od ich vnútorných hodnôt, že cena akcií sa rýchlo a prudko zníži, je všadeprítomný. Mnoho z nich si napríklad pamätá internetovú bublinu z konca predošlého milénia, ktorá vyústila do enormného prepadu akcií v roku 2020.
Čerstvé sú aj spomienky na globálnu finančnú krízu z rokov 2008 a 2009 či epidémiu covidu, a dávnejšia minulosť nám naskytá pohľad na krach z 30. rokov, keď index Dow Jones stratil až 90 percent svojej hodnoty.
Matka všetkých bublín sa však datuje až do 17. storočia. Tulipánová horúčka sa považuje za prvú zaznamenanú špekulatívnu bublinu, keď sa ceny cibúľ týchto kvetín po dosiahnutí nevídaných výšin zrútili.
Éra bohatstva
Za extrémnymi výkyvmi na akciových trhoch zväčša stojí viera v nekonečný rast, ktorá sa rýchlo mení na paniku. Tulipánová bublina sa začala podobne – špekuláciami s novou komoditou, ktorá sľubovala rýchle zbohatnutie.
Podľa odborníka na riadenie rizika a zakladateľa firmy Convexify Miloša Labaja sa ľudia pri investovaní často nesprávajú racionálne. „Pôsobia na nich behaviorálne skreslenia, keď napríklad prikladajú väčšiu váhu nedávnym udalostiam. Ak cena prudko vzrástla, očakávajú, že to tak pôjde navždy, ignorujúc iné faktory,“ dopĺňa.
Keď sa tulipány objavili v Holandsku, uchvátili celé obyvateľstvo. Krajina už nebola pod španielskou nadvládou, všetky jej ekonomické zdroje putovali do budovania prosperity a začala sa jej zlatá éra. Amsterdamskí obchodníci rozbehli lukratívny obchod s východnou Indiou.
Nové časy priniesli bohatstvo, ale aj túžbu po niečom výnimočnom – a tulipány sa stali jej symbolom. Rastúci záujem a fascinácia exotikou spôsobili, že tovar z Osmanskej ríše a z Ďalekého východu dosahoval vysoké ceny. Tieto rastliny sa od ostatných kvetov známych v Európe líšili intenzívnou sýtou farbou, vyžadovali si odborné znalosti a množstvo peňazí.
Krát 20
Pre obchodníkov s tulipánmi boli obzvlášť cenné tulipány, ktorých okvetné lístky mali pruhovaný, viacfarebný vzor, a nie jednoliaty. Nebolo možné vypestovať rastliny, ktoré by zaručene takto vyzerali, ale rastúci dopyt po týchto vzácnych cibuliach viedol prírodovedcov a obchodníkov k štúdiu ich reprodukcie.
Zistilo sa, že spomínaný vzor je výsledkom mozaikového vírusu, ktorý spôsobuje zhoršenú schopnosť rozmnožovania. Holanďania prišli aj na to, že tulipány možno pestovať z výrastkov na materskej cibuli. Týmto spôsobom mohli kvitnúť už nasledujúci rok. Celkom novej cibuli, ktorá rastie zo semien, to totiž trvalo sedem až 12 rokov.
Ošiaľ okolo rastliny spôsobil, že jej ceny od roku 1634 rástli takmer tri roky v kuse, až dosiahli astronomické výšky – stúpli aj 20-násobne. Za jednu cibuľu rastliny s bielymi a červenými okvetnými lístkami platili ľudia v Holandsku, ktoré dodnes zostalo kráľovstvom tejto komodity, vyššiu sumu, ako bola hodnota domu v módnej amsterdamskej štvrti s kočom a záhradou.
Ptyx/CC BY-SA 4.0
Foto: Ptyx/CC BY-SA 4.0
Tulipán ako vidina ľahkého zárobku
Na vrchole tulipánovej bubliny sa niektoré cibule predávali za viac ako desaťnásobok ročného príjmu kvalifikovaného remeselníka. Napríklad jeden kus odrody Semper Augustus dosiahol cenu 10-tisíc guldenov, čo by dnes predstavovalo približne stotisíc eur.
Rastúcim trhom s tulipánmi sa rozmohli špekulácie a obchodníci si pýtali prehnané sumy za cibule, ktoré ešte nekvitli. Predaje sa dokonca mnohokrát uskutočňovali bez toho, aby vôbec opustili pôdu. Keďže farba bola nepredvídateľná, medzi pestovateľmi šlo o hazard, pričom sa predháňali v produkcii lepších kombinácií farieb.
Zatiaľ čo v roku 1634 boli tulipány doménou šľachty, o tri roky neskôr obchodovali aj remeselníci a sluhovia, ktorí predávali majetky, aby sa zapojili do ošiaľu a zbohatli. „Ľudia si zadovažujú veci bez fundamentálnej hodnoty s vidinou zárobku, pretože keď všetci nakupujú, cítia potrebu byť pri tom,“ vysvetľuje Labaj.
Obchod s vetrom
Tulipány kvitli v apríli a máji približne týždeň. Počas fázy vegetačného pokoja, od júna do septembra, sa cibule dali vytrhávať a premiestňovať, takže k fyzickým transakciám dochádzalo v týchto mesiacoch.
Počas zvyšku roka kvetinárstva a obchodníci podpisovali zmluvy na nákup tulipánov na konci sezóny. Holanďania, ktorí vyvinuli mnohé techniky moderného finančníctva, tak vytvorili nový trh s cibuľami tulipánov, ktoré brali ako tovar dlhodobej spotreby.
Išlo v podstate o typ obchodovania, ktorý dnes poznáme ako futures kontrakty. Holanďania označovali transakcie s tulipánmi ako windhandel, teda obchod s vetrom, pretože v skutočnosti nedochádzalo k výmene tovaru v čase predaja.
Tulipánová bublina dosiahla svoj vrchol začiatkom roka 1637, keď niektoré kontrakty menili majiteľa aj päťkrát. Objavili sa pochybnosti o tom, či budú ceny naďalej rásť. Kríza sa začala rozpútavať na aukcii, kde sa dražiteľovi nepodarilo nájsť kupcov napriek tomu, že niekoľkokrát znížil vyvolávaciu cenu.
Norton Simon Museum
Foto: Norton Simon Museum
Prišli o majetok
Po prvýkrát sa neobjavil jediný kupujúci. Vyvolalo to obrovskú paniku. Vzniklo množstvo sporov o znení futures kontraktov. Viacerí kupujúci oznámili, že nemôžu zaplatiť vopred dohodnutú odmenu. Cenová štruktúra cibuľového biznisu sa takmer zo dňa na deň zrútila.
Ako sa to stane pri každej finančnej bubline, trh s tulipánmi vybuchol a obchodníci sa ocitli na mizine. Obrovský majetok sa rozplynul a holandské rodiny skončili zruinované. Tulipánová hystéria preto bola v mnohých ohľadoch skôr neznámym sociálno-ekonomickým javom než významnou hospodárskou krízou.
Nemala síce rozhodujúci vplyv na prosperitu Holandskej republiky, ktorá bola v 17. storočí jednou z popredných svetových hospodárskych a finančných mocností, no stovky ľudí prišli o imanie alebo úspory v domnienke, že na cibuliach tulipánu slušne zarobia.
Namiesto hôr zlata ostali s prázdnymi rukami – chudobní a sklamaní. Analytik Miloš Labaj uvádza, že bublinu spoznáte väčšinou až spätne. „V čase jej vzniku nikomu nepripadá ako bublina – ľudia veria, že rast cien je prirodzený a bude pokračovať donekonečna,“ dodáva.
Panika pre tulipány
Cibuľová mánia sa v súčasnosti najčastejšie prirovnáva k zvyšovaniu ceny bitcoinu. Niektorí analytici označujú najväčšiu digitálnu menu sveta za tulipán 21. storočia, poukazujúc na jej špekulatívnu povahu a absenciu vnútornej hodnoty, podobne ako pri dodnes obľúbených farebných kvetoch.
V roku 2017 vzrástol bitcoin 20-násobne a v roku 2018 stratil 85 percent hodnoty, čím pripomenul pád ceny tulipánov. Podľa analytika Miloša Labaja sa niekedy cena po spľasnutí bubliny nevráti späť na pôvodnú hodnotu – ako príklad uvádza akcie Enronu, Worldcomu či množstva bezcenných kryptoaktív, ako sú meme coiny.
Dnes však bitcoin disponuje technológiou blockchainu, ktorá mení finančný svet. Ide o zásadný rozdiel oproti tulipánom, ktoré nemali žiadnu praktickú využiteľnosť. Momentálne však hodnota bitcoinu, podobne ako pri akciovom trhu, klesá.
Podľa analytika Miloša Labaja straty ľudia pociťujú oveľa intenzívnejšie ako zisky, čo vysvetľuje, prečo tak veľmi panikária, keď hodnota klesá. Obe mánie – tulipány aj moderné aktíva – spája viera v rýchle zbohatnutie a následný šok, keď sa očakávania nenaplnia.
