Ekonomika Slovenska je v ohrození, HDP môže tento rok vyrásť len mierne. Americké clá na autá by mohli pripraviť Slovensko o výraznú časť produkcie áut, ranou môžu byť i recipročné clá. Tie majú aktuálne odklad 90 dní, ich účinok na ekonomiku si analytici zatiaľ netrúfajú odhadnúť.
„Je to asi historický okamih, taký malý európsky a americký Armagedon,“ povedal Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska, začiatkom apríla. Bolo to ešte predtým, ako americký prezident Donald Trump zaviedol takzvané recipročné clá .
Clá podľa Kažimíra znamenajú oslabenie ekonomického rastu, ohrozenie dobrej nálady na trhu práce a, samozrejme, aj istý vplyv na ceny. „V každom prípade to nie je dobrá správa pre ekonomiku,“ dodal guvernér Národnej banky Slovenska.
Avizované, následne aj zavedené, a potom opäť pozastavené jednostranné kroky Trumpovej administratívy by na slovenskú ekonomiku podľa NBS mali mať neblahé dôsledky. Jej rast by sa za roky 2025 až 2027 znížil o 2,7 percentuálneho bodu a krajina by prišla o 20-tisíc pracovných miest vo všetkých odvetviach.
K spomaleniu ekonomiky by podľa Národnej banky Slovensko spomedzi všetkých odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Produkcia štátu sa orientuje na vývoz a závisí najmä od dopytu na svetových trhoch.
„V rámci priemyselnej výroby by mali byť najviac dotknuté odvetvia výroby strojov a automobilov. Utrpela by aj doprava a obchodné činnosti súvisiace s medzinárodným obchodom,“ dodala NBS vo svojej jarnej prognóze. Teda v materiáli, ktorý ešte nemohol kalkulovať s tým, v akej podobe Trump clá skutočne zavedie.
Horšie by sa podľa NBS malo dariť aj stavebnému sektoru. Narušenie zahraničného obchodu prináša neistotu, ktorá nepraje investíciám, a teda ani výstavbe. Od konca marca, keď Národná banka Slovenska prognózu zverejnila, uplynulo len niekoľko týždňov. Situácia vo svetovej ekonomike je ešte neistejšia, ako bola na začiatku jari.
Ostali síce v platnosti 25-percentné clá na dovoz áut do USA, no takzvaným recipročným clám Trump pozastavil platnosť na 90 dní. Zatiaľ nie je jasné, či a v akej forme budú platiť. Americký prezident ponechal clá vo výške desať percent na všetok tovar.
Vzťah USA s Čínou sa vyhrotil, keď na dovoz tovaru z krajiny Trump zdvihol clá na 145 percent. Čína naopak zaviedla recipročné clá vo výške 125 percent. Prezident Trump reagoval výnimkou na vybraté tovary a avizoval ochotu rokovať s Čínou.
„Naposledy sme napríklad jednoznačne hovorili, že je väčšia šanca, že čísla rastu ekonomiky budú napokon horšie, ako to, že by nás vývoj mohol pozitívne prekvapiť. Tie horšie scenáre sa teraz napĺňajú,“ povedal pre Forbes hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth.
Situácia vo svetovej a teda aj v slovenskej ekonomike sa podľa neho v tomto smere ešte zhoršila. Okrem vyhrotenej neistoty vstúpili do platnosti alebo zostali v platnosti niektoré opatrenia v oblasti ciel, s ktorými Národná banka v hlavnom scenári poslednej predpovede nerátala.
„Ak by sme dnes robili predpoveď, očakávaný vývoj ekonomiky aj zamestnanosti by bol zrejme horší, ako bolo naše marcové hodnotenie,“ dodal Horváth. Národná banka už pripravuje júnovú predikciu spolu s ostatnými centrálnymi bankami. V tomto štádiu je podľa Horvátha ešte predčasné hovoriť, s akými konkrétnymi scenármi sa bude uvažovať, aby bankári zachytili rozsah a charakter neistoty, ktorá aktuálne vo svete panuje.
„Neviem ešte povedať ani to, aký scenár vyberieme za hlavný. Situácia sa zrejme bude do polovice mája ešte vyvíjať,“ konštatoval Horváth. Predikcia sa podľa neho robí ťažšie v neprehľadnom prostredí. Keď je vyhrotená, banka ju komunikuje formou jasne vymedzených scenárov.
Najhorší možný scenár priamych a nepriamych vplyvov plošných ciel na Slovensko odhaduje Slovenská sporiteľňa ako dôsledok v podobe nižšieho rastu HDP približne o pol percenta v roku 2025, teda okolo 1,5 percenta. Najvýraznejší dopad bude v roku 2026.
„Tu predbežne v najhoršom prípade počítame s úrovňou rastu iba okolo úrovne 0,5 percenta. Doteraz sme očakávali rast na úrovni takmer dvoch percentuálnych bodov – 1,9 percenta,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
O niekoľko desatín percenta by mohol byť rast nižší aj v roku 2027. „Nižší ekonomický rast znamená stratu exportov či ekonomickej aktivity na úrovni stoviek miliónov eur ročne,“ dodal Kočiš.
Clá na dovoz áut do USA vo výške 25 percent platia od začiatku apríla. To môže mať podľa Pavla Sobíšeka z UniCredit Bank vplyv na slovenskú ekonomiku v objeme mínus 0,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Z výrobných závodov automotive, pôsobiacich na Slovensku, dva – Volkswagen Slovakia a Jaguar Land Rover – vyvážajú svoje vozidlá do USA. Väčšinu zrejme vyváža bratislavský závod.
Na americký trh v roku 2024 z neho putovalo 16 percent výroby, čo bolo o štyri percentuálne body menej ako v roku 2023. Závod v roku 2024 vyrobil 341-tisíc áut pri tržbách 12,5 miliardy eur.
Do USA z neho putujú modely Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé. Z Bratislavy do celého sveta odchádza aj Volkswagen Touareg. Spolu sa zo závodu vyvezie viac ako 99 percent produkcie. Veľké SUV sa vyrábajú výlučne v Bratislave.
Závod ani skupina Volkswagen Group situáciu okolo ciel nekomentovali. Skupina stroho skonštatovala, že pozorne sleduje vývoj a interne komplexne posúdi potenciálny dosah na dodávateľské reťazce a svoju výrobnú sieť.
„USA sú pre Volkswagen Group dôležitým trhom. Nedávno sme do tohto trhu investovali viac ako 14 miliárd dolárov. Podporujeme tisíce dobre platených pracovných miest a prispievame k prosperite a rastu,“ napísal pre Forbes vo svojom stanovisku koncern Volkswagen Group. Spoločnosť je jedným z niekoľkých nemeckých výrobcov automobilov, ktorí čelia voľbe – buď znížiť ziskové marže a zvýšiť ceny, alebo zvýšiť výrobu v USA.
Volkswagen, vrátane značiek ako Porsche, Škoda a Audi, sa v minulosti podľa Euronews nevyjadril k správam v médiách, ktoré tvrdia, že dodávky vozidiel Audi do USA boli pozastavené. V krajine sa nevyrábajú žiadne modely Audi. To by sa však mohlo v budúcnosti zmeniť.
„Čo sa týka Audi, výroba v USA by bola v súlade s našou rozvojovou stratégiou,“ povedal šéf Volkswagenu Oliver Blume pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Svoje vozidlá do USA z Nitry vyváža aj britský Jaguar Land Rover. Na Slovensku produkuje Land Rover Discovery a Land Rover Defender, ktorý sa do USA vyváža. Ani nitriansky závod situáciu nekomentoval. Materská spoločnosť Jaguar Land Rover sa však rozhodla pozastaviť dodávky počas vyhodnocovania účinkov ciel.
Slovensko za rok 2024 vyviezlo do USA približne 100-tisíc áut, čo podľa Ministerstva hospodárstva predstavuje hodnotu približne 3,1 miliardy eur. Tieto autá na americkom trhu môžu vďaka clám výrazne zdražieť, čo v praxi môže znamenať, že niektoré sa stanú na americkom trhu nepredajnými.
„Horšie scenáre hovoria o tom, že by mohlo prísť k poklesu produkcie možno rádovo o nejakých 30 až 40 percent (pre americký trh, pozn. red.), v najhorších prípadoch o polovicu. Pre Slovensko by to teda znamenalo pokles niekde na úrovni 40-tisíc vozidiel, možno maximálne do 50-tisíc vozidiel,“ hovorí Pavol Prepiak zo Zväzu automobilového priemyslu.
Taký pokles by sa mohol dotknúť tisícok pracovných miest. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy odhaduje, že pokles výroby o 20-tisíc vozidiel by sa mohol dotknúť deväť- až 15-tisíc pracovných miest.
„Našťastie, v priemysle je dnes stále dopyt po kvalifikovaných zamestnancoch, takže vieme povedať, že títo ľudia by pravdepodobne našli uplatnenie inde. To však nemení nič na tom, že tlak na firmy a regióny by bol veľký,“ konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Účinok však podľa Kočiša môže byť aj nepriamy – oslabenie ekonomík našich obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka, čo sa nepriamo prejaví aj na slovenskom hospodárstve, priemysle a zahraničnom obchode.
Viac ako pätina vývozu vozidiel z Európskej únie smeruje do USA, takmer 760-tisíc nových vozidiel v hodnote 38,9 miliardy eur v roku 2024. Dve tretiny z tohto celkového množstva pochádzajú z Nemecka. Približne štvrtina nemeckého vývozu automobilov do USA sú autá dodávané nemeckými firmami pre ich vlastné americké pobočky. Nemecko je pre Slovensko dôležitý obchodný partner.
Volkswagen má šesť výrobných závodov v USA. Už skôr uvažoval nad ďalšou expanziou na americký trh. Pred zverejnením správ o Trumpových clách označila skupina podľa Euronews Severnú Ameriku za trh s „najväčším potenciálom rastu“.
Spoločnosť predala v USA v roku 2024 takmer 380-tisíc áut, čo je o 15 percent viac ako v predchádzajúcom roku, z celkových deviatich miliónov vozidiel, ktoré predali celosvetovo. Koncern Volkswagen povedal pre Euronews začiatkom apríla, že americké clá „a prípadné protiopatrenia budú mať negatívne dôsledky na rast a prosperitu v USA a iných ekonomických oblastiach. Celý automobilový priemysel, globálne dodávateľské reťazce, spoločnosti, ako aj zákazníci budú musieť znášať negatívne dôsledky.“
Negatívne dôsledky môžu byť nedostatok tovaru alebo drahší tovar, čo môže znamenať jeho nepredajnosť v porovnaní s konkurenčným produktmi.
„Vysoká neistota je spravidla sprevádzaná zhoršenými náladami v biznise, ako aj medzi spotrebiteľmi. Toto sledujeme aj teraz. Zhoršené nálady sa potom priebežne pretavujú do rozhodnutí, napríklad pri investíciách, stave zamestnanosti v podnikoch, alebo na strane spotrebiteľov najmä pri nákupoch tovarov dlhodobej spotreby,“ dodáva hlavný ekonóm NBS Horváth.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy zatiaľ dramatické závery nerobí, no pripravuje sa na rôzne scenáre. „Robiť dnes konkrétne predikcie by bolo predčasné a skôr nepresné. Namiesto paniky potrebujeme triezve a rozumné kroky,“ konštatuje Lasz.
Slovensko si podľa neho najviac dokáže pomôcť samostatne – podporou domácej spotreby – napríklad cez šrotovné, investíciami do infraštruktúry pre elektromobily a otvorením nových exportných trhov mimo USA, ako sú Južná Amerika, India či Blízky východ.
Aktuálne beží 90-dňové medziobdobie od zavedenia takzvaných recipročných ciel od Trumpovej administratívy. Ak by ich americký prezident obnovil v pôvodnej výške, podľa Kočiša by zasiahli priemysel plošne. Pre Európsku úniu boli stanovené na 20 percent.
„V prípade zavedenia plošných ciel možno očakávať dodatočné účinky, ktoré prevýšia priame aj nepriame účinky plynúce z ciel na automobily a ich súčiastky,“ konštatuje Kočiš.
Slovenský vývoz tovarov je naviazaný na krajiny Európskej únie. Časť z týchto exportov tvorí základ pre reexport tovarov, ktoré následne končia na americkom trhu.
Aj preto je pravdepodobné, že v prípade opätovného zavedenia ciel Európska únia zavedie protiopatrenia – clá na buď na tovary alebo na služby, ktoré USA dovážajú na kontinent. Aj Európska únia aktuálne protiopatrenia pozastavila.
Za obchod je v Európskej komisii zodpovedný slovenský komisár Maroš Šefčovič. Ak by rokovania s americkou administratívou nepriniesli želané výsledky, Európska únia je pripravená zaviesť odvetné opatrenia v hodnote viac ako 20 miliárd eur – zamerané na rôzne sektory vrátane poľnohospodárstva a strojárstva.
Pomoc priemyslu však môže poskytnúť aj vláda na Slovensku. Tá by podľa Kočiša zo Slovenskej sporiteľne mala predstaviť aj opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia či široko akceptovanú dlhodobú víziu pre Slovensko.
Prispelo by to k vyššej dôvere investorov. To by podľa Kočiša na jednej strane pomohlo v ďalšom znížení rizikovej prirážky na našich dlhopisoch a zároveň by sme mohli v istom čase očakávať vyšší prílev ďalších priamych zahraničných investícií.
Podporil by sa tým dlhodobý ekonomický rast, následne rast aj spotreba a v konečnom dôsledku príjmy štátu. Aktuálne Slovensko o investorov skôr prichádza. Nedávno zavretie fabrík oznámil Honeywell Safety Products i dánsky výrobca obuvi Ecco. Krajina však nedávno prišla nepriamo a relatívne potichu i o ďalšiu investíciu.
„Volkswagen Slovakia prehral v súťaži s Portugalskom o mimoriadne zaujímavý produkt. Išlo o najmenšie elektrické auto vyrábané v celom koncerne Volkswagen,“ konštatoval Pavol Prepiak. Išlo o model ID.1, produkovať sa má začať v roku 2027.
Dosahy takýchto rozhodnutí veľkých investorov sú pre ekonomiky malých krajín zásadné. Fabrika Volkswagenu v Portugalsku produkovala 4 percentá exportu z krajiny a 1,3 percenta HDP Portugalska. Obrat závodu v Palmele je pritom trikrát nižší ako fabriky v Devínskej Novej Vsi.
