Zatvorenie továrne pripraví o prácu tisíce ľudí a môže otriasť existenciou celého mesta.
Rozhodnutie mäsospracovateľského gigantu Tyson Food je dôsledkom hlbších problémov amerického hovädzieho priemyslu, ktorý zápasí s nedostatkom dobytka a klesajúcou ziskovosťou.
Patrí medzi najväčších štyroch spracovateľov mäsa v USA. Napriek tomu v roku 2026 očakáva prevádzkové straty v segmente hovädzieho mäsa vo výške 400 až 600 miliónov dolárov.
Reč je o spoločnosti Tyson Foods, ktorá v novembri oznámila svojim zamestnancom závažnú informáciu. Zatvorí veľký závod na spracovanie hovädzieho mäsa.
O prácu príde 3 200 ľudí. V meste, ktoré má iba 11-tisíc obyvateľov, to znamená absolútnu katastrofu. A to bolo mestečko donedávna symbolom úspechu a dokonalého amerického sna. Vďaka práci v továrni si aj ľudia, ktorí nedokončili strednú školu, mohli dovoliť vlastný dom. Teraz je všetkému koniec.
Továreň má prestať produkovať mäso v januári. Zároveň fabrika v Amarille v Texase prejde na prevádzku s jednou zmenou pri plnej kapacite. Deje sa to podľa The New York Times v čase, keď USA čelia vysokým cenám hovädzieho mäsa a najnižším stavom hovädzieho dobytka v krajine za posledné desaťročia.
„Ako sme očakávali, segment hovädzieho mäsa zostáva naším jediným slabým miestom,“ citoval The New York Times generálneho riaditeľa spoločnosti Tyson Donnieho Kinga počas hovoru s analytikmi.
„Zásoby dobytka sú na rekordne nízkej úrovni v dôsledku sucha, možnej obnovy stád a vplyvu skrutkovca z Mexika,“ dodal s odkazom na inváznu muchu. Tyson podľa informácií na svojej webovej stránke produkuje pätinu všetkého kuracieho, hovädzieho a bravčového mäsa v Spojených štátoch.
Koniec amerického sna?
„Závod v Nebraske, meste Lexington, zamestnáva približne 3 200 ľudí a dokáže denne usmrtiť takmer päťtisíc kusov hovädzieho dobytka. To predstavuje takmer päť percent celkového denného jatočného objemu hovädzieho mäsa v USA,“ napísala v správe University of Nebraska v Lincolne.
Zverejnila ju v pondelok, dva dni pre Vianocami. Samotní zamestnanci Tysonu prídu podľa odhadov univerzity ročne o 241 miliónov dolárov na mzdách a benefitoch. „Zrazu nám povedia, že už pre nás nie je práca. Svet sa vám v tej chvíli uzavrie,“ citoval The Los Angeles Times Alejandru Gutierrezovú.
Ako opisuje vo svojej reportáži denník, išlo takmer o americký sen. Zatvorenie továrne dnes podľa The Los Angeles Times ohrozuje existenciu mesta na Veľkých planinách.
Je to mesto, kde bol americký sen ešte stále dosiahnuteľný. Prisťahovalci, ktorí nehovorili po anglicky a nikdy nedokončili strednú školu, si kupovali domy, vychovávali deti v bezpečnej komunite a posielali ich na vysoké školy.
„Teraz sa tieto symboly ekonomického pokroku – hypotéky a splátky áut, dane z nehnuteľností a školné – menia na účty, na ktoré tisíce pracovníkov Tysonu nebudú mať príjem,“ píše denník. V Lexingtone podľa odhadov žije približne 11-tisíc ľudí.
Závod v Lexingtone otvorili v roku 1990. O jedenásť rokov neskôr ho kúpila spoločnosť Tyson. Tým prilákala tisíce pracovníkov a v priebehu desaťročia takmer zdvojnásobila populáciu mesta.
Strata tritisíc pracovných miest v meste s 10- až 12-tisíc obyvateľmi je jednou z najväčších udalostí tohto druhu, aké sme videli prakticky za celé desaťročia.
Michael Hicks
Nedozerné ekonomické škody
Zatvorenie továrne v americkej Nebraske bude mať zrejme nedozerné dôsledky. Ako odhadla University of Nebraska, ročný celoštátny ekonomický dosah zatvorenia závodu Tyson bude predstavovať vyše tri miliardy dolárov.
Zahŕňa priame aj multiplikačné efekty na ekonomiku štátu Nebraska. Celkové straty príjmov z práce sa odhadujú na viac ako 530 miliónov ročne v rámci 7 003 pracovných miest. Tie zahŕňajú priamo zaniknuté pracovné pozície v závode a ďalšie pracovné miesta podporujúce týchto pracovníkov v iných sektoroch.
Zatvorenie závodu by malo zároveň výrazne znížiť daňové príjmy. Napríklad straty na štátnej dani z príjmov fyzických osôb sa odhadujú na viac ako 23 miliónov dolárov ročne.
„Strata tritisíc pracovných miest v meste s 10- až 12-tisíc obyvateľmi je jednou z najväčších udalostí tohto druhu, aké sme videli prakticky za celé desaťročia,“ citoval The Los Angeles Times Michaela Hicksa, riaditeľa Centra pre podnikateľský a ekonomický výskum na Ball State University v Indiane. Bude to „takmer učebnicový príklad ťažkých časov“.
Reťazová reakcia by podľa odhadov ekonóma i denníka mohla vyzerať takto: ak mesto opustí tisíc rodín – a ekonóm Hicks by sa nečudoval, keby ich bolo dvojnásobne viac –, v školách zostanú prázdne miesta. To povedie k prepúšťaniu učiteľov. „V reštauráciách, obchodoch a ďalších podnikoch bude oveľa menej zákazníkov,“ dodáva denník.
FOTO: UNSPLASH / Daniel Quiceno M
Odvetvie v problémoch
V problémoch sa nachádza celé odvetvie. Spoločnosť JBS, ďalší veľký spracovateľ mäsa, uviedla podľa denníka The New York Times počas svojho konferenčného hovoru k hospodárskym výsledkom, že „odvetvie sa naďalej vyrovnáva s náročným cyklom v chove hovädzieho dobytka, s obmedzenou dostupnosťou zvierat na spracovanie“.
„Pri historicky nízkych zásobách dobytka zostávajú ceny živého hovädzieho dobytka vysoké, čo vytvára tlak na ziskovosť,“ citoval The New York Times spoločnosť.
Ako upozornil denník, tlak zvyšuje aj Washington. Americký prezident Donald Trump obvinil najväčšie mäsospracovateľské spoločnosti v krajine z umelého zvyšovania cien a ohrozovania potravinovej bezpečnosti krajiny a nariadil ministerstvu spravodlivosti začať vyšetrovanie.
V tlačovej správe Bieleho domu boli ako ciele vyšetrovania menované spoločnosti Tyson, JBS, Cargill a National Beef. Tieto firmy usmrcujú 85 percent hovädzieho dobytka v krajine a väčšinu ošípaných.
