Za rok 2024 oceliarne na východe Slovenska vykázali stratu takmer sto miliónov eur, čo bolo rekordne najviac.
Mal by to byť jeden z najväčších obchodov za posledné roky. V pláne je prevzatie americkej korporácie U. S. Steel Corporation japonským Nippon Steel Corporation. Súčasťou obchodu má byť aj spoločnosť na východe Slovenska – U. S. Steel Košice.
Japonský oceliarenský gigant ponúkol za americkú korporáciu takmer 15 miliárd dolárov, čo je vyše 13 miliárd eur. Je to približne dvakrát viac ako od amerického konkurenta Cleveland Cliffs.
Situácia okolo obchodu sa zrejme blíži do finále. Americký prezident Donald Trump v ostatných dňoch podporil ponuku spoločnosti Nippon Steel na získanie americkej korporácie U. S. Steel.
Trump vo svojom príspevku na sociálne sieti Truth Social oznámil „plánované partnerstvo“ medzi oboma oceliarenskými korporáciami. Väčšinu by mala mať americká spoločnosť.
Vytvoriť by to malo desaťtisíce pracovných miest a prispieť miliardami dolárov do americkej ekonomiky. Udiať by sa tak malo v najbližších mesiacoch.
Forbes prináša sériu otázok a odpovedí o chystanom obchode.
Ako sa spoločnosti stavajú k obchodu?
Obe spoločnosti slová Donalda Trumpa chvália, keďže obchod sa naťahuje už takmer jeden a pol roka. Japonská korporácia pôvodnú ponuku na U. S. Steel Corporation dala ešte koncom roka 2023.
Obchod, zdá sa, sa blíži do finále. Japonci americkú korporáciu nepreberú, no vytvoria s ňou partnerstvo tak, že U. S. Steel Corporation zostane americký. V amerických rukách by zostala aj košická huta.
„U. S. Steel zostane americká. Budeme rásť a silnieť vďaka partnerstvu s Nippon Steel, ktoré prinesie obrovské investície, nové technológie a tisíce pracovných miest v nasledujúcich štyroch rokoch,“ napísala korporácia vo svojom stanovisku.
Trumpove slová chválil aj Nippon Steel, ktorý je najväčším japonským výrobcom ocele. Preň je podľa Reuters obchod kľúčový pre globálnu expanznú stratégiu japonskej korporácie.
Nippon Steel by spojením zvýšil produkciu ocele na 86 miliónov metrických ton zo súčasných 63 miliónov ton – v čase, keď domáci dopyt klesá. Stal by sa druhým najväčším výrobcom ocele na svete. Spoločnosť by sa priblížila k svojmu cieľu dosiahnuť 100 miliónov ton v kapacite produkcie surového železa globálne.
„Výhody získania prístupu na rastúci americký trh sú obrovské,“ povedal pre agentúru Reuters Masayuki Kubota, hlavný stratég v Rakuten Securities Economic Research Institute, pričom sa odvolával na Nippon Steel.
FOTO: Profimedia
O akom partnerstve sa rozpráva?
Zo slov amerického prezidenta nie je známe, o aký typ partnerstva by mohlo ísť. Pôvodne chcela japonská korporácia kúpiť americký U. S. Steel. K tomuto kroku zrejme nedôjde, vyplýva zo slov Donalda Trumpa.
Jednou z možností je vytvorenie takzvaného joint venture – obchodnej spolupráce medzi dvoma alebo viacerými samostatnými firmami. Dohodnú sa, že spoja svoje zdroje, know-how alebo kapitál na dosiahnutie konkrétneho cieľa alebo projektu.
Trump očakáva, že partnerstvo prinesie do americkej ekonomiky približne 14 miliárd eur a vytvorí 70-tisíc pracovných miest v USA. Vybudovať by sa podľa agentúry Reuters mala aj nová oceliareň za približne štyri miliardy dolárov, teda za zhruba 3,5 miliardy eur.
Riešením by mohol byť aj iný variant, ktorý je známy na Slovensku z privatizácie strategických podnikov. Vláda na Slovensku si síce ponechala väčšinu v spoločnosti, no predala manažérsku kontrolu nad niektorými spoločnosťami.
„Hoci spoločnosť je svetovým lídrom v technológiách, domáci trh je nasýtený, konkurencia je silná v Ázii a rastová stratégia spoločnosti sa otočila,“ citovala Kubotu agentúra Reuters.
Nippon podľa neho môže očakávať nový rast v USA využitím svojej technologickej sily vo vysokosortovej oceli. Niektorí analytici odhadujú, že náklady na dohodu medzi oboma spoločnosťami boli obavou.
„Hoci správa je pozitívna pre obchodný rozvoj Nippon Steel, nárast výdavkov je znepokojujúci,“ citovala Reuters Hiroyasu Mori, vedúceho kancelárie investičných informácií v Okachi Securities.
Jasno do celej transakcie nepriniesla ani japonská vláda. Shigeru Ishiba, japonský premiér, ktorý s Trumpom telefonoval niekoľko hodín pred jeho prekvapivým piatkovým oznámením, v nedeľu povedal, že japonská vláda stále čaká na oficiálne oznámenie z Washingtonu, predtým než sa k veci vyjadrí.
„Keďže to pochádza z prezidentovho príspevku na sociálnej sieti, ešte nie sme v štádiu, keď by sme to mohli podrobne komentovať,“ citoval The Japan Times Ishibu.
Ak by sa dokončila, bola by to jedna z najväčších investícií japonskej spoločnosti v Spojených štátoch.
Je súčasťou obchodu aj U. S. Steel Košice?
Košická huta bola podľa informácií Forbesu súčasťou obchodu medzi japonskou a americkou korporáciou. Aktuálne informácie U. S. Steel Košice nekomentovali. Odkázali na stanovisko svojej materskej spoločnosti.
„U. S. Steel veľmi oceňuje vedenie prezidenta Trumpa a osobnú pozornosť, ktorú venuje budúcnosti tisícov oceliarov a našej ikonickej spoločnosti,“ napísala vo svojom stanovisku americká korporácia.
Aktuálne preto nie je jasné, či sa partnerstvo medzi americkou a japonskou korporáciou bude týkať aj U. S. Steel Košice. Ten je aktuálne pod tlakom pre situáciu v európskom oceliarenskom biznise.
„Na jednej strane sú vysoké ceny energií, dostupnosť strategických komodít a taktiež konkurencia zo strany lacnej čínskej ocele,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Ide podľa neho o kľúčové odvetvie, ktoré je pre budúcnosť a odolnosť európskej ekonomiky životne dôležité.
Transformácia a posilnenie odolnosti tohto odvetvia by podľa Kočiša mali byť jednou z priorít pri budovaní európskej konkurencieschopnosti, udržateľnosti a odolnosti.
„Keďže ide o energeticky náročné odvetvie, transformácia smerom k obnoviteľným a udržateľným zdrojom sa zdá ako nevyhnutná. Na druhej strane si takýto posun vyžiada nemalé prostriedky, ide však o cenu, ktorú musíme zaplatiť,“ povedal Kočiš.
FOTO: TASR
Ako sa darí košickej hute?
U. S. Steel Košice nie je v dobrom ekonomickom stave. Za rok 2024 huta vykázala stratu takmer sto miliónov eur, čo bola skoro rekordná strata. Bolo to o 70 miliónov eur viac ako v roku 2023.
Za prvý kvartál roku 2025 sa oceliarne síce dostali do prevádzkového zisku v sume viac ako 30 miliónov eur, no od tejto sumy bolo potrebné odrátať odpisy, náklady na úroky a dane, či iné položky.
„V prvom kvartáli sa teda U. S. Steel Košice dostal pravdepodobne do čistej straty,“ povedal začiatkom mája Forbesu Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord. Koľko to presne bolo, spoločnosť neuviedla, keďže čistý zisk korporácia vo svojom reporte nezverejnila.
Fabrika v prvých troch mesiacoch roka 2025 nešla ani na plný výkon. Dodávka ocele v Košiciach poklesla medziročne z 1,07 milióna ton na 856-tisíc ton. Zároveň výrazne poklesla aj predajná cena.
Využitie kapacít sa medziročne znížilo o deväť percentuálnych bodov – z 87 percent na 78 percent.
„V Európe, kde sú podmienky dopytu stále slabé, očakávame, že výsledky (v druhom štvrťroku – pozn. red.) budú vo všeobecnosti konzistentné s prvým štvrťrokom,“ povedal začiatkom mája David B. Burritt, prezident a CEO U. S. Steel Corporation.
Zdroj: U. S. Steel Corporation
Čo môžu očakávať Košice?
Uzavretie obchodu medzi americkou a japonskou korporáciou môže priniesť výrazné investície aj na východ Slovenska. U. S. Steel Košice očakáva masívne investície aj v oblasti dekarbonizácie svojej výroby.
Dekarbonizačný plán spoločnosti čaká na stole materskej spoločnosti už takmer rok. Huta ho predložila americkej korporácii v septembri 2024.
Jeho výsledkom malo byť, že vo fabrike sa bude vyrábať rovnaké množstvo oceľových produktov, no emisie skleníkových plynov klesnú o 70 percent. Celková investícia sa mala priblížiť k dvom miliardám eur.
Rozsiahlou investíciou mala byť výmena pecí za elektrické. Na to mala dostať aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti, no vláda ho začiatkom roka 2025 zmenila. Jeho súčasťou mala byť podpora na výmenu pôvodných pecí za elektrické.
Štát mal U. S. Steel dať približne 600 miliónov eur na dekarbonizáciu, zvyšné 1,2 miliardy eur mala huta zaplatiť sama. Začiatkom roka pre revíziu Plánu obnovy však tieto peniaze stiahol.
