Slovenskí učitelia a ďalší zamestnanci školstva dnes vyšli do ulíc, kde demonštrovali za výraznejšie zvýšenie platov a pohrozili usporiadaním štrajku na začiatku budúceho školského roka.
Požiadavku na zlepšenie odmeňovania pracovníkov škôl vyvolal spor medzi vládnymi stranami po tom, čo minister financií Igor Matovič podmienil prilepšenie učiteľom zvyšovaním niektorých daní. To odmietla liberálna strana Sas aj minister školstva Branislav Gröhling.
Premiér Eduard Heger jednoznačne nepovedal, či pracovníci v školstve dostanú výraznejšie pridané ešte tento rok.
Zatiaľ najväčší protest svojho druhu v čase terajšej vysokej inflácie zvolal odborový zväz pracovníkov školstva a vedy do centra slovenskej metropoly, kde sa v stredu 15. júna zhromaždilo odhadom niekoľko tisíc ľudí.
Viaceré školy kvôli zhromaždeniu udelili žiakom riaditeľské voľno. Slovenských kolegov prišiel do Bratislavy podporiť aj šéf českých školských odborov František Dobšík.
„Vláda nám hodila ohlodanú kosť“
„Chceme zvýšenie platov o desať percent od 1. júla. Ak to nedosiahneme, máme pripravený scenár štrajku v septembri, a to znamená zatvorenie škôl,“ povedal z pódia šéf slovenských školských odborov Pavel Ondek. Vládu vyzval tiež na úpravu platových tabuliek nepedagogických zamestnancov.
Mzdy slovenských učiteľov a ďalších pracovníkov v štátnom a verejnom sektore na základe kolektívnej zmluvy stúpnu od júla o tri percentá. To školské odbory označili za „ohlodanú kosť“ v čase, keď ceny tovarov a služieb v krajine rastú dvojciferným tempom.
Mnoho účastníkov bratislavskej demonštrácie malo na sebe žlté tričká, čo je farba školských odborov. Ďalší si priniesli píšťalky, transparenty a plagáty. Na protest ich doviezli autobusy z celej krajiny.
Dobšík v prejave kritizoval výšku platov v slovenskom školstve, ktoré sú nižšie ako v Česku. „Je potrebné sa vzájomne podporovať, vyjadrujem vám solidaritu od našich kolegov z Čiech, Moravy a Sliezska,“ povedal na zhromaždení, po ktorom nasledoval sprievod k budove parlamentu.
Výrazne nižšie ako priemerný plat
Mesačný plat v sektore vzdelávania je podľa Štatistického úradu v priemere 1082 eur, čo je o zhruba desatinu menej ako priemerný zárobok v krajine. Najhoršia situácia je v Bratislave a okolí, kde sú platy v školstve výraznejšie nižšie ako priemerná mzda v regióne.
Premiér Heger, ktorého odbory vyzvali na vyriešenie sporu medzi členmi vlády ohľadom platov učiteľov, v reakcii jednoznačne neuviedol, kedy učitelia dostanú výraznejšie pridané. Podľa neho Sas blokuje zvýšenie príjmov štátu prostredníctvom vyšších daní.
„Veľmi mi záleží na tom, aby sme vzdelávanie dostali na inú úroveň. Chcem, aby Slovensko bola moderná a úspešná krajina. Všetky úspešné krajiny sa dostali k úspechom prostredníctvom vzdelávania,“ povedal Heger novinárom.
Minister školstva SR Gröhling skôr počas dňa požiadavky školských odborárov podporil a povedal, že ich naplnenie závisí od podpisu ministra financií. Matovič zase označil Gröhlinga za ochrancu prevádzkovateľov hazardných hier, výrobcov alkoholu a bohatých firiem, pretože Sas odmietla ním navrhované zvýšenie daní v týchto oblastiach. Vyšším zdanením minister financií podmienil zvýšenie platov v školstve.
Situácia sa opakuje
Slovenskí odborári aj minister školstva odmietli Matovičom presadzované zavedenie príspevkov na krúžky detí v hodnote zhruba 400 miliónov eur (9,9 miliardy korún). Gröhling povedal, že najprv treba zabezpečiť základný chod škôl. Krúžkovné je súčasťou balíka opatrení na podporu rodín, ktorý čiastočne vetovala prezidentka Zuzana Čaputová pre jeho schválenie v zrýchlenom režime.
Slovenskí učitelia protestovali za zvýšenie platov tiež v roku 2016, keď časť z nich rovnako vstúpila do štrajku. Súčasná vláda čelí tiež tlaku zdravotníkov, aby im zvýšila platy. V opačnom prípade by výpovede mohlo podať niekoľko tisíc lekárov. Podobný krok v roku 2011 ochromil chod nemocníc, vtedajší kabinet potom platovým požiadavkám lekárov čiastočne vyhovel.
