V roku 2024 pribudlo na Slovensku historicky najviac podnikateľov z Ukrajiny. Tri roky od začiatku ruskej agresie je ich viac ako 23-tisíc. Niektorí sa na Slovensko presťahovali, iní riadia svoje firmy zo zahraničia.
Ak chcete najazdiť 81 613 kilometrov ročne a riadiť gastroskupinu s takmer tritisíc zamestnancami, musíte pracovať aj za volantom. Ukrajinská podnikateľka Olga Kopylova takto žije už niekoľko rokov.
„Nikde sa nezdržím dlhšie ako tri dni,“ povedala pre ukrajinské vydanie magazínu Forbes v januári 2023 a na jej režime sa dodnes nič nezmenilo. Vychádza to na 223 kilometrov denne, keby jazdila každý deň.
Jej gastroskupina pôsobí v desiatkach miest na Ukrajine, v Moldavsku, Poľsku, Rakúsku a na Slovensku a od tejto jari bude aj v Českej republike a Maďarsku. Najúspešnejší je projekt Chernomorka, ktorý sa dvakrát nachádza aj na Slovensku. Podobne ako mnohé ďalšie ukrajinské biznisy, na naše územie vstúpil po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.
Za tri roky sa mnohí ukrajinskí podnikatelia na Slovensku usadili a prinášajú do štátnej kasy stovky tisíc eur, ďalší u nás podnikajú zo zahraničia. Najväčšia firma dosiahla v roku 2023 tržby viac ako 173 miliónov eur.
Desaťtisíc ustríc zdarma
Na 12. júla 2024 si budú v reštaurácii Chernomorka pamätať navždy. Otvárali vtedy v Bratislave svoju druhú prevádzku, lenže spolu s nimi prišla do Petržalky aj silná prietrž mračien.
V rovnaký deň, ako búrka zvalila veľký stan na festivale Pohoda, rozmetala aj terasu pri Chorvátskom ramene. Stačilo pár sekúnd a všade boli črepy, rozbitý riad a ustrice.
„Náhle prišiel taký silný vietor, že všetko začalo lietať. Stovky ľudí sa z vonku presunuli dnu a začali sme tancovať a užívať si tak, že si nikto búrku ani nevšimol. Hral nám DJ a všetkých sme hostili ustricami a proseccom,“ spomína Kostiantyn Temchenkov, hlavný manažér ukrajinskej siete reštaurácií Chernomorka na Slovensku.
Chernomorka vznikla v roku 2013 na Ukrajine a v súčasnosti má v Európe viac ako 50 prevádzok. Gastroskupina svoje finančné výsledky nezverejňuje, no podľa odhadov ukrajinskej verzie magazínu Forbes dosiahla v roku 2021 celkové príjmy 11,5 milióna eur. Odvtedy sa násobne zväčšila.
Na Slovensku začala podnikať po vypuknutí vojny v septembri 2022 a za rok 2023 vykázala tržby vo výške 300-tisíc eur. Prístup jej zakladateľky Olgy Kopylovej je v istom zmysle jedinečný. Rozdávanie označila za základ prístupu k zákazníkom.
Každý deň majú počas obeda rybaciu polievku zdarma, v pondelok sa za tretiu porciu mušlí neplatí, v utorok predávajú ustrice bez prirážky a keď má niekto narodeniny, dostane tucet ustríc s proseccom zadarmo. Práve okolo ustríc a prosecca sa krúti otváranie každej novej prevádzky. Prvý deň sú zdarma.
„Otvárací deň je vždy deň pre hostí. Vtedy nikdy nezarobíme a vnímame to ako investíciu. Doteraz nám všade stačilo desaťtisíc ustríc a sto litrov prosecca,“ prezrádza Kostiantyn Temchenkov.
Podnikanie zo zahraničia
Olga Kopylova sa po vypuknutí vojny polovične presťahovala do Moldavska a firmu presunula do Litvy. Keďže expanzia v domovskej krajine bola v tom čase otázna, začala sa obzerať po zahraničí.
„Na začiatku sme sa veľmi báli otvárať niečo nové, lebo sme nevedeli, čo od toho očakávať. Radšej sme vstúpili na európsky trh a začali otvárať prevádzky tam. Do vypuknutia vojny som v zahraničí nepodnikala,“ hovorí Kopylova.
Ukrajinské vydanie magazínu Forbes ju v roku 2023 zaradilo medzi 50 žien, ktoré najviac posunuli podnikanie, spoločnosť a umenie v najťažšom roku v modernej ukrajinskej histórii. Odvtedy rozšírila svoje portfólio o sociálny program na podporu seniorov, ustricový automat, rybiu poštu a šesť nových krajín, do ktorých vyváža odkaz na ukrajinskú kuchyňu.
„Na vojnový stav som si časom zvykla a už necítim taký strach, keď vidím letieť rakety. Lebo čo sa má stať, to sa stane. V niektorých mestách ako Charkov alebo Záporožie sme museli reštaurácie zatvoriť, ale celkovo sme na Ukrajine počas vojny otvorili 13 nových prevádzok,“ opisuje Ukrajinka.
Chernomorka je investičný projekt a v každej krajine okrem domovskej ho riadi miestna spoločnosť. Bola to jediná možnosť, ako preraziť v zahraničí aj bez fyzickej prítomnosti v krajine.
„Náš systém spočíva v tom, že zamestnáme miestneho manažéra a necháme ho pracovať bez toho, aby sme sa zapájali do prevádzky,“ opisuje Kopylova.
Na Slovensku drží v spoločnosti polovicu, zvyšok patrí investorom. Po jednej štvrtine majú zhodne ďalší ukrajinskí podnikatelia Volodymyr Poraiko a Olena Pekur. Obaja žijú na Slovensku a Chernomorka nie je jediný projekt, ktorý dvojicu spája.
Poraiko a Pekur sa spolu nachádzajú aj v štruktúrach spoločnosti SK commodities. Olena Pekur v nej mala do minulého roku 80-percentný podiel a Volodymyr Poraiko zastáva od roku 2022 funkciu konateľa.
fotoo Robo Homola
Volodymyr Poraiko vlastní na Slovensku od roku 2022 aj spoločnosť M Energy Slovakia, v ktorej obchoduje s komoditami ako nafta, benzín a LPG. V prvom úplnom roku podnikania dosiahla tržby vo výške 3,15 milióna eur.
Olga Kopylova aktuálne rozmýšľa, či jej stačia dve miesta v Bratislave, alebo pridá aj niečo ďalšie. Ročný objem najazdených kilometrov preto zrejme tak skoro neklesne a vylúčený nie je ani vstup nového investora.
Počet ukrajinských vlastníkov
Trojica Kopylova, Poraiko a Pekur nie sú jediní ukrajinskí podnikatelia, ktorí pôsobia na Slovensku. Začiatkom roka 2025 evidovala nadnárodná poradensko-analytická spoločnosť Dun & Bradstreet 3213 slovenských firiem s ukrajinským vlastníkom. Ďalšie tisícky podnikajú na Slovensku v podobe SZČO.
V roku 2024 pribudlo na Slovensku historicky najviac podnikateľov z Ukrajiny. Tri roky od začiatku ruskej agresie je ich viac ako 23-tisíc. Niektorí sa na Slovensko presťahovali, iní riadia svoje firmy zo zahraničia.
„K 31. decembru 2024 malo na Slovensku prechodný pobyt na účel podnikania 23 181 osôb, pričom v Bratislave ich bolo 5338,“ uviedol Roman Hájek, hovorca Ministerstva vnútra, ktoré monitoruje všetky podnikateľské aktivity osôb z Ukrajiny na Slovensku.
„Počet podnikateľov z Ukrajiny sa v posledných rokoch mierne znižuje, čo môže súvisieť s celkovými zmenami v migrácii a ekonomickými faktormi,“ dodal Hájek.
Ešte pred dekádou však pôsobil na Slovensku len malý počet štatutárov z Ukrajiny. Kým v roku 2014 prišlo do slovenských firiem 83 občanov z Ukrajiny a ich celkový počet bol okolo 200, o rok neskôr ich pribudlo 196, ukazujú čísla, ktoré pre Forbes vypracoval analytický portál Finstat.
Následne sa päť rokov držal ročný prírastok štatutárov z Ukrajiny v slovenských firmách mierne nad stovkou. K výraznejšiemu nárastu došlo až v roku 2022, keď Rusko v plnej sile zaútočilo na Ukrajinu. Odvtedy počet štatutárov neustále stúpa.
V prvom roku plnoformátovej vojny prišlo z Ukrajiny do slovenských firiem 262 štatutárov, o rok neskôr to bolo 390 a v roku 2024 sa číslo vyšplhalo na 464. Za prvý mesiac roka 2025 ich pribudlo 31. Nárast počtu ukrajinských podnikateľov na Slovensku viditeľne kopíruje dianie v domovskej krajine.
„Počet štatutárov z Ukrajiny prvýkrát vystrelil v rokoch 2014 a 2015. Je to zjavne spojené s emigráciou z Ukrajiny po takzvanom Euromajdane a následných udalostiach, pri ktorých Rusko anektovalo polostrov Krym a začalo konflikt medzi Ukrajinou a separatistickými republikami Doneck a Luhansk,“ približuje ekonomický analytik portálu Finstat Martin Lindák.
„Ďalší prudký nárast vidíme v rokoch 2022 a 2023, ktorý zase nadväzuje na inváziu Ruska na Ukrajinu,“ dopĺňa Lindák.
Ďalšie desiatky osôb z Ukrajiny pôsobia v slovenských firmách bez vlastníckeho podielu. Príkladom je Yuliya Badritdinova, ktorá sa v auguste 2022 stala generálnou riaditeľkou McDonald’s pre Slovensko, Česko a Ukrajinu.
archív Olgy Kopylovej
Najväčšie ukrajinské firmy
Ukrajinskí občania sa nachádzajú aj v pozíciách štatutárov slovenských firiem. Najčastejšie podnikajú v potravinárskom, stavebnom, strojárskom, chemickom alebo logistickom priemysle.
Celkovo bolo začiatkom roka 2025 podľa údajov Finstatu zapísaných v kolónke štatutára slovenských firiem viac ako dva a pol tisíca osôb z Ukrajiny.
„Neznamená to automaticky, že toľko ich na Slovensku podniká, pretože jedna osoba mohla zastávať funkciu štatutára vo viacerých spoločnostiach,“ vysvetľuje Lindák.
Najvyššie tržby spomedzi firiem s ukrajinským štatutárom v roku 2023 dosiahla spoločnosť AV Parko, ktorej hlavná činnosť je export obilnín, olejnín a strukovín. Vyúčtovala tovar a služby za viac ako 173 miliónov eur.
Spolumajitelia AV Parko Volodymyr Parkhomenko a Andrii Parkhomenko sú vedení aj ako spoločníci pracovnej agentúry Parko Limited. V roku 2023 mala spomedzi firiem s ukrajinským štatutárom tretie najvyššie tržby vo výške takmer 55 miliónov eur.
V rebríčku tržieb spoločností s ukrajinskými štatutármi sa medzi AV Parko a Parko Limited zaradil na druhé miesto spracovateľ hydiny EU Poultry. Firma dodáva kuracie mäso a výrobky z neho do 20 krajín Európy a v roku 2023 mala tržby viac ako 158 miliónov eur.
„Podnikanie na Slovensku považujem za atraktívne z viacerých hľadísk. Geograficky nám poskytuje ideálny logistický prístup na ďalšie európske trhy,“ uviedol pre Hospodárske noviny majiteľ EU Poultry Dmytro Borodavka. V závodoch pri Galante spracúva jatočnú hydinu, ktorú dováža najmä z Ukrajiny.
Finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 opustil domovinu po tom, ako Rusko v roku 2014 vojensky obsadilo Krym a časť Donbasu.
„O desať rokov by som chcel byť ‚number on‘ výrobca kulinárskych produktov z hydiny v EÚ. Myslím si, že sa to dá dosiahnuť,“ povedal Borodavka v roku 2021 pre Forbes.
Agentúra TASR v roku 2024 informovala, že EU Poultry plánuje v Bošanoch pri Topoľčanoch postaviť novú halu za 48 miliónov eur. S prevádzkou chce začať v treťom kvartáli roka 2026 a vzniknúť by malo viac ako 400 pracovných miest.
Dmytro Borodavka figuruje na Slovensku aj v spoločnosti WE Trade, ktorá je jedným z hlavných distribútorov mrazeného kuracieho mäsa, tepelne upravených výrobkov a údenín na trhoch strednej Ázie, centrálnej Afriky a v krajinách EÚ. V roku 2023 dosiahla zisk 5,19 milióna eur.
Pripravované investície
Zopakovať úspech obchodníka s obilninami či majiteľky rybacích reštaurácií by chceli viaceré ukrajinské spoločnosti. Podľa tlačovej agentúry SITA plánuje na Slovensku investovať aj výrobca cukroviniek, ukrajinská spoločnosť Lukas. Juhovýchodne od Kyjeva zamestnáva okolo tri a pol tisíca ľudí a mesačne dokáže vyrobiť 2 500 ton sladkostí.
Produkciu cukroviniek by chcela priniesť aj na Slovensko prostredníctvom dcérskej spoločnosti Petro SK. Síce u nás podniká od roku 2015, zámer vybudovať pri Žiline priemyselný areál na výrobu cukroviniek za približne 11 miliónov eur oznámila až v júli 2023. Fabrika by mala byť hotová v roku 2026 a prácu by si mohlo nájsť približne dvesto ľudí.
foto SITA
Pozadie z Ukrajiny má podľa zistení Hospodárskych novín aj plánovaná strojárska výroba v Sobranciach. ARM servis tam chce za 14 miliónov eur oživiť zabudnutú fabriku a priniesť viac ako dve stovky pracovných miest. Výstavba by mala byť dokončená začiatkom roka 2027. Vyrábať v nej chcú produkty z ocele pre zbrojársky priemysel.
Spoločnosť ARM servis je od roku 2023 väčšinovo vlastnená firmou SK Special Goods Trading, za ktorou stojí UA Special Goods Trading so sídlom na americkej Floride. Podľa verejných záznamov ju ovládajú pôvodom Ukrajinci. Ide o spoločnosť podieľajúcu sa na viacerých projektoch zameraných na pomoc Ukrajine.
Denník SME ako prvý upozornil, že konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti je 71-ročná Lyubov Efimová – matka bývalého ukrajinského poslanca Maxima Efimova.
Investície prichádzajú aj cez Sario
O ďalšie investície sa snaží Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorej úlohou je lákanie zahraničných investorov a podpora ich expanzie na Slovensku. Od roku 2015 agentúra vykázala šesť investičných projektov pôvodom z Ukrajiny.
„Projekty dosahujú súhrnnú výšku 17 miliónov eur a vytvorili alebo vytvoria 385 nových pracovných miest,“ priblížila Simona Čerešníková, riaditeľka odboru marketingovej komunikácie agentúry SARIO.
Agentúra v súčasnosti eviduje päť rozpracovaných projektov pôvodom z Ukrajiny. Týkajú sa potravinárskeho, chemického a strojárskeho priemyslu.
„Investori sú v procese rozhodovania o umiestnení prevádzky a o projekty súťažíme s rôznymi krajinami. Ich súhrnná výška dosahuje 80 miliónov eur a majú potenciál vytvoriť 730 nových pracovných miest,“ dopĺňa Čerešníková.
Štvrtí najpočetnejší
Ukrajinskí podnikatelia na Slovensku už predbehli poľských a nemeckých. Nadnárodná poradensko-analytická spoločnosť Dun & Bradstreet vytvorila rebríček desiatich najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Občania Ukrajiny sa s 3 213 firmami umiestnili na štvrtom mieste.
foto Robo Homola
Pre porovnanie – najviac zahraničných vlastníkov slovenských firiem pochádza z Českej republiky. Začiatkom roka mali na Slovensku založených 14 668 spoločností. Na druhom mieste sa umiestnili maďarskí vlastníci s 12 918 firmami a na treťom Rakúšania s 4293 firmami.
Nárast počtu zahraničných osôb v orgánoch slovenských firiem je dlhodobý a nesúvisí len s Ukrajinou. K marcu 2024 figurovalo v rôznych funkciách slovenských firiem viac ako 80-tisíc zahraničných osôb.
Prínos pre krajinu: dáta z Česka
Kým Slovenská republika nemá zmeraný vplyv odídencov z Ukrajiny na ekonomiku krajiny, v Česku si túto domácu úlohu urobili. Tamojšie ministerstvo práce informovalo, že príjmy štátu z daní a poistenia, ktoré odídenci platia, výrazne prevyšujú výdavky štátu na nich.
V prvom polroku roka 2024 bolo na osoby z Ukrajiny potrebných 7,3 miliardy korún (219 miliónov eur), zatiaľ čo príjmy dosiahli 11,7 miliardy korún (466 miliónov eur). Štát tak zarobil 4,4 miliardy korún (175 miliónov eur).
„Utečenci z Ukrajiny už dávno odvádzajú do nášho rozpočtu oveľa viac, než vydávame na pomoc ich krajanom. Sú pre nás prínos, nie záťaž,“ konštatoval úrad.
Rozmach zaznamenávajú v Českej republike aj ukrajinskí podnikatelia, keďže za prvé tri kvartály roka 2023 bol takmer každý desiaty nový podnikateľ z Ukrajiny. Poukázala na to analýza spoločnosti Czech Credit Bureau. V podobnom trende sa vyvíjal aj nasledujúci rok.
„V roku 2024 začalo v Česku podnikať o 14 percent viac ľudí ako v predchádzajúcom roku. Česi tvorili 90 percent z celkového počtu nových podnikateľov, pričom osem percent tvorili štátni príslušníci Ukrajiny,“ uviedla v tlačovej správe Věra Kameníčková, analytička spoločnosti Czech Credit Bureau.
Pred útokom Ruska na Ukrajinu pritom tvorili Ukrajinci zhruba jedno až dve percentá začínajúcich českých podnikateľov.
Prínos pre krajinu: Odhady zo Slovenska
Na Slovensku sa dostal najbližšie k vyčísleniu vplyvu občanov Ukrajiny na ekonomiku krajiny analytik INESS Martin Vlachynský. „Ak si prerátame 39-tisíc pracujúcich ľudí s priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 miliónov eur a zhruba ďalších 60 miliónov ročne na DPH,“ uviedol pre RTVS Vlachynský.
Na detailnejšie čísla sa koncom roka 2024 pozreli analytici projektu Dáta bez pátosu. Vypočítali, že skutočné náklady, ktoré Slovensko vynakladá na pomoc Ukrajincom, sú výrazne nižšie, ako sa často prezentuje. Ekonomický prínos ich práce a spotreby na Slovensku pravdepodobne prevyšujú náklady štátu.
Skutočné výdavky za rok 2023 boli podľa údajov zo štátneho rozpočtu 108 miliónov eur, pričom odhad na za rok 2024 bol 56 miliónov eur a v návrhu rozpočtu na rok 2025 bola na túto položku vyhradená suma 15 miliónov eur.
Analytici upozornili, že významná časť výdavkov je priebežne financovaná Európskou úniou, zároveň v rozpočte Slovenska nie sú zahrnuté dane ani odvody od ukrajinských občanov, ktorí na Slovensku legálne pracujú. Nepočíta sa ani s ich výdavkami, ktoré smerujú do slovenských obchodov a podporujú štátny a súkromný sektor.
„V súčasnosti na Slovensku pracuje približne 40-tisíc ukrajinských občanov. Ak by každý z nich zarábal aspoň priemernú mzdu 750 eur, mesačne by odviedli na daniach a odvodoch približne 15 miliónov eur. Predstavuje to takmer ročný čistý náklad, ktorý Slovensko na ich pomoc vynakladá v roku 2025,“ pripomenuli analytici.
