Jej tímu sa v rámci projektu AI for Kids podarilo za rok a pol práce a 3,8 milióna českých korún (154-tisíc eur) vytvoriť jeden z najkomplexnejších vzdelávacích projektov o umelej inteligencii v strednej Európe. „Navždy si budem pamätať deň, keď sme mali hotovo. Všetko som si odmakala, ale verím tomu,“ hovorí zakladateľka Eva Nečasová.
Ich Kurikulum umelej inteligencie pre základné a stredné školy si už stiahlo viac ako 30-tisíc ľudí, v rámci pilotného projektu spolupracovali s 52 školami, šíri ich český Národný inštitút vzdelávania, s ktorým podpísali memorandum o spolupráci, a tím školiteľov teraz vedie približne dvadsať školení mesačne.
Aký je to pocit mať hotové učebné osnovy AI pre základné a stredné školy?
Hotové to bolo 31. januára. Ten deň si budem navždy pamätať, je to také moje dieťa. Vymyslela som koncepciu, napísala väčšinu metodík, sama som všetko „prekopala“. Bol to rok a pol intenzívnej práce, ale verím tomu. Myslím, že sme urobili skvelú vec. Je výborné, že je to hotové.
Ako vznikol tento nápad?
Pôvodne som si myslela, že prinesieme niečo zo zahraničia. Keď sme zakladali AI for Kids, do veľkej miery sme vychádzali z kórejských učebných osnov. V tom čase už Kórea urobila celé učebné osnovy založené na výskume, ktoré boli k dispozícii v angličtine, ale skutočný vzdelávací obsah bol v kórejčine, čo bol v tom čase problém. Veľmi ma však inšpiroval a stále z neho čerpáme.
Ďalšia inšpirácia boli učebné osnovy od DeepMind a Raspberry Pi – obsahovo prepracované, hoci menej didaktické. A potom je tu Deň umelej inteligencie, ktorý čiastočne podporuje MIT. Tam som sa tiež spojila priamo s tvorcami a spočiatku sme uvažovali o adaptácii ich materiálov pre český kontext.
Potom sme však zistili, že všetky tieto osnovy sú úzko zamerané na informatiku a my sme chceli mať presah do všetkých predmetov. Navyše, didaktický aspekt nebol úplný. Technológie v našom poňatí nie sú cieľ, ale nástroj.
Johana Kratochvila Forbes Česko
Foto: Johana Kratochvila/Forbes Česko
Preto ste sa rozhodli vytvoriť vlastný učebný plán?
Áno, vtedy sme sa začali rozprávať s nadáciou rodiny Tykačovcov, konkrétne s nadáciou Ženy pre ženy pani Tykačovej. Neskôr sme prešli pod túto nadáciu. Vďaka ich financovaniu sme mohli projekt rýchlo spustiť.
Máme veľký dosah. Spolupracujeme so štátom, podpísali sme memorandum a štát bude šíriť naše materiály. Aj v medzinárodnom kontexte ide o jedno z najväčších a najkomplexnejších diel vo vzdelávaní v oblasti umelej inteligencie na základných a stredných školách.
V súčasnosti sme napríklad nadviazali spoluprácu na Slovensku a nedávno sme mali stretnutie s ich ministerstvom školstva, kde sme sa už dohodli na konkrétnych krokoch. Je to pre nás veľký úspech.
Nie je to teda len nejaká ďalšia nárazová aktivita v oblasti AI…
Budujeme dlhodobý systém a máme tri hlavné nástroje na zmenu – učebné osnovy a vzdelávacie materiály pre učiteľov, priame školenia a vlastnú aplikáciu. Chceme systémovú zmenu, a preto je pre nás spolupráca so štátom nevyhnutná. Nechceme len „niečo urobiť“, ale dlhodobo prinášať skutočnú hodnotu.
Koľko projekt stál?
Všetko je transparentné, je to vo výročnej správe: celkové náklady boli 3,8 milióna českých korún (154-tisíc eur). Pracovali sme na ňom od januára 2023. Vývoj jednej metodiky stál asi 60 až 70-tisíc českých korún (2400 až 2800 eur), čo je veľa, ale na výsledku je to vidieť.
V akom zmysle?
Pedagógovia potrebujú konkrétne, praktické a hotové riešenia, ktoré môžu použiť vo vyučovaní. Chcú sa vzdelávať, ale často na to nemajú čas. Naše metodiky sú navrhnuté tak, aby príprava trvala pol hodiny, všetko je zrozumiteľné, bez zložitých odborných výrazov.
Ako metodiky fungujú?
Zameriavame sa na tri oblasti. Teoretické znalosti, teda informatika – strojové učenie, údaje, modely, zručnosti, to znamená používanie aplikácií na rozhodovanie a postoje, teda uvažovanie o vplyve umelej inteligencie na jednotlivcov a spoločnosť. Väčšina predmetových metodík je jednoduchá. Ide buď o používanie nástroja umelej inteligencie, alebo o pochopenie základných princípov jej fungovania. Odvážnejšie sú napríklad mediálna výchova alebo blahobyt.
Ste spokojní s výsledkom?
Stojím si za tým, je to najlepšia vec, akú som kedy urobila. Ale vidím, že je to vlastne len začiatok. Jedna metodika znamená jednu 45-minútovú hodinu. Učiteľ si z nej môže odniesť princípy, ktoré môže použiť inde, ale teraz potrebujeme pomôcť učiteľom zmeniť celý ich prístup k vyučovaniu systematickejším spôsobom.
Dajme tomu, že som učiteľka zemepisu a mám možnosť použiť vašu metodiku. Ako dlho mi bude trvať, kým si ju prečítam, osvojím a použijem?
Konkrétne pre geografiu existuje metodika, ktorá sa zaoberá technológiami založenými na umelej inteligencii v poľnohospodárstve. Učiteľ si musí prečítať prípravu, môže to byť dvadsať minút, a potom si pozrie video, ktoré sme priložili. To mu ukáže, čo znamenajú inteligentné technológie v poľnohospodárstve, ako fungujú inteligentné traktory, inteligentné zavlažovanie, inteligentné dojenie, aby sa mohol trochu zorientovať.
Je tam v skutočnosti stolová hra, ktorú hrajú deti. Stačí vytlačiť karty a herné plány pre deti, ktoré sú v skupinách po štyroch. Pre Čechov to v podstate len preberá prezentáciu a metodika je jednoduchá, príprava môže trvať desať minút. Závisí to od každej metodiky. Pri mediálnej výchove je naozaj potrebné porozumieť téme. Ideálne by bolo, keby ste do hodiny prizvali aj odborníka na prevenciu alebo psychológa. Tam sú témy náročné.
Definovali ste, čo by malo z výuky zmiznúť, aby sa do nej zmestil váš učebný plán?
Nemyslím si, že je to na úkor niečoho. Ak sa pozrieme na revidovaný rámec učebných osnov pre základné školy, tam majú školy autonómiu v tom, čo môžu učiť.
Čo je potrebné zmeniť v školách vo všeobecnosti?
Nejde len o odovzdávanie faktov. Učiteľ už nie je autorita, ktorá len odovzdáva vedomosti. Technológie natoľko zmenili svet detí, že my dospelí často nerozumieme ich realite. Deti sú menej motivované učiť sa, pretože nemajú dosť autonómie.
Potrebujeme, aby prevzali zodpovednosť za svoje vlastné učenie, pretože tak sa naučia celoživotnému vzdelávaniu, ktoré budú potrebovať v rýchlo sa meniacom svete budúcnosti. Učiteľ musí byť sprievodca, ktorý s nimi objavuje, určuje hranice a uvažuje o vplyve technológií na spoločnosť.
Johana Kratochvila pre Forbes Česko
Foto: Johana Kratochvila
Venujete sa predovšetkým pedagógom?
Áno. Deti priamo neučíme o umelej inteligencii, s výnimkou niekoľkých prímestských táborov a klubov. Naša hlavná cieľová skupina sú pedagógovia. A učíme ich nielen AI, ale aj nový prístup k vyučovaniu vo všeobecnosti.
Aká bola odozva?
Uskutočnili sme asi päťsto školení a veľa cestujeme po školách a konferenciách. Učebné osnovy boli už pred dvoma mesiacmi stiahnuté 30 000-krát. Dnes je to určite ešte viac. Reakcie, ktoré dostávame, sú väčšinou z pilotných a školiacich akcií. Na hodnotení spolupracujeme s Impact Hubom a začali sme zbierať aj kvalitatívne údaje.
V pilotnom projekte sme mali 52 škôl a získali sme od nich cennú spätnú väzbu. Máme tím 20 školiteľov, ktorí školia približne 20-krát mesačne.
Prečo by si školy mali vybrať na školenie práve vás?
V českom školstve pôsobí mnoho skvelých organizácií, ktoré odvádzajú skvelú prácu. My nadväzujeme na ich prácu, rovnako ako oni budú môcť nadviazať na našu. Nekonkurujeme si, skôr sa snažíme poskladať spoločnú mozaiku.
Napríklad v projekte systémových zmien spolupracujeme s organizáciou Začnime spolu, ktorá už otestovala metodiku tvorby vzdelávacích stratégií pre školy, a my ju začleňujeme do nášho projektu.
Nie je to pre učiteľov mätúce?
Áno, učitelia dostávajú každý deň množstvo ponúk na rôzne školenia. Niekedy sa na tom snažia priživiť aj menšie vzdelávacie spoločnosti, ktoré zrazu ponúkajú kurzy o umelej inteligencii, pretože je to moderné. Vo všeobecnosti však existuje veľa kvalitných organizácií. Máme takmer 4300 základných škôl a veľa stredných škôl, takže je dobré, že vzniká ponuka. Všetci máme rovnaký cieľ.
Dôraz na otvorenosť
Myslím si, že kľúčové je, že máme multidisciplinárny tím, ktorý v iných projektoch často chýba. Vďaka tomu majú naše materiály širší záber. Navyše sme začali rok predtým, ako sa do projektu zapojila spoločnosť ChatGPT. Už sme mali vzdelávacie moduly, hry pre deti, metodiky, knihu a platformu. Keď prišla vlna okolo umelej inteligencie, mali sme už pripravené základy. Bolo to aj trochu šťastné načasovanie.
Podarilo sa vám to vďaka podpore rodinnej nadácie Tykačovcov, ale váš obchodný model je z hľadiska udržateľnosti asi trochu problematický…
Áno. Mali sme šťastie, že nám rodinná nadácia Tykačovcov poskytla peniaze na vytvorenie projektu. Preto sme nemuseli riešiť finančnú stránku, čo bolo kľúčové. Ale keď sme projekt dokončili, museli sme začať myslieť na udržateľnosť.
Nadace České spořitelny nás podporila v budovaní tímu školiteľov. Keď ide jeden z našich lektorov do učiteľského zboru, účtujeme si dvadsaťtisíc korún (osemsto eur) za trojhodinové školenie. Pre školy je to cenovo dostupné a preto môžeme fungovať ďalej. Inak by sme skončili s podnikaním. Teraz nás opäť podporila Nadace České spořitelny. Bez nej by sme neprežili.
Živia nás najmä školenia v zasadačkách. Rokujeme o spolupráci s firmami, ale stále aktívne hľadáme nových darcov, aby sme mohli pokračovať vo vývoji materiálov. Ideálne by bolo, keby sme si 60 až 70 percent peňazí zarobili sami a zvyšok by pochádzal od darcov. Máme aj projekt aplikácie Tiny.school, ktorý financuje spoločnosť Google. Dali nám dvanásť a pol milióna českých korún (okolo pol milióna eur) na tri roky, je na to samostatný tím.
Pokiaľ ide o materiály a budúcu aplikáciu, aj tam bude potrebná rovnováha. Ale pri metodikách vždy chcem, aby zostali otvorené. Chcem, aby boli voľne dostupné, bez registrácie. Stačí si ich stiahnuť a používať. To je pre mňa dôležité a na tom budem trvať.
Ako to všetko zvládnuť a nevyhorieť?
Niekedy sa pýtam, či je možné, že som vydržala tri roky. Je to naozaj na úkor môjho osobného života. Ale tak je môj život nastavený. Nemám žiadne ďalšie záväzky okrem syna, ktorý bude mať onedlho 15 rokov a žije si už tak trochu svoj vlastný život. Vďaka tomu si môžem dovoliť venovať tomu toľko času.
Rovnako aj moja kolegyňa a spoluzakladateľka Jitka, tá sa tomu tiež veľmi venuje. Drží nás pri živote energia z toho, že vidíme, že to má vplyv, a sme za to veľmi vďační.
Samotní pedagógovia často chcú zmenu, ale rodičia majú niekedy vyhranené názory na to, či by sa deti mali učiť tradične, netradične, s AI alebo bez AI. Často požadujú tradičné vyučovanie.
Spomínali ste pedagógov. Rozmýšľali ste aj nad ďalšími „figúrkami na šachovnici“? Čo rodičia?
Rodičia sú pre nás po pedagógoch druhá cieľová skupina a z času na čas sa im venujeme. Naše materiály sú veľmi plastické. Môžu vyzerať ako pripravené na vyučovanie, ale v pozadí sú aktivity, ktoré sa dajú rôznymi spôsobmi transformovať. Niekedy sme napríklad robili webové semináre pre rodičov, spoločné vzdelávacie podujatia pre deti a rodičov.
Teraz nám napríklad spoločnosť KPMG prisľúbila určitú sumu peňazí, aby sme začali pripravovať knihu pre rodičov a deti. V rámci učebných osnov pre malé deti máme deväť lekcií s robotmi Ju a Pi, ktoré deti učia teoretické základy umelej inteligencie, a chceme ich pretaviť do pracovného zošita, ktorý vydáme.
Je len otázka kapacity, kedy sa dostaneme k prispôsobeniu týchto materiálov pre rodičov. Zatiaľ je to však skôr vedľajšia vetva. A potom je tu neuchopená pozícia advokácie.
Rodičia proti AI
Čo tým myslíte?
Samotní pedagógovia často chcú zmenu, ale rodičia majú niekedy vyhranené názory na to, či by sa deti mali učiť tradične, netradične, s AI alebo bez AI. Často požadujú tradičné vyučovanie. V novom školskom systéme nie je dostatočný dopyt zo strany rodičov. Ale to je také veľké sústo, že to zatiaľ neriešime. V skutočnosti by bolo ideálne, keby vznikla celá nová organizácia, ktorá by robila propagáciu smerom k rodičom.
Prečo je potrebná zmena?
Učenie je komplexný proces, ktorý formuje človeka. Dnes to však treba viac potiahnuť do praktických vecí, do kontextu súčasného sveta, v záujme motivácie detí. Deti to už dnes takto nezaujíma, a to je dôvod na zmenu. A rodičia by to mali pochopiť.
Ako teda vyzerá váš súčasný model udržateľnosti umelej inteligencie pre deti?
Podpora rodinnej nadácie Tykačovcov sa skončila dokončením učebných osnov. Teraz máme milión od Nadácie Českej spořitelny (vyše 40 000 eur), dostali sme aj 200 000 českých korún (vyše osemtisíc eur) od Microsoftu a podali sme niekoľko žiadostí o grant, ale zatiaľ nevieme, či niečo vyjde.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Chceli by sme sa naďalej zameriavať na celkovú transformáciu didaktiky. Pracujeme aj na vzdelávaní budúcich učiteľov. Kurz sme už dvakrát pilotovali na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovy. Radi by sme tam tento predmet zakotvili natrvalo.
Zároveň je pre nás veľký cieľ pokračovať v prepájaní organizácií, pochopiť, ako celý systém funguje, a spolu s ďalšími aktérmi a štátom budovať prostredie, v ktorom to všetko bude fungovať spoločne.
Aký by bol celkový ideálny scenár?
Konečný cieľ je zlepšiť české školstvo. Škola by mala byť miesto inovácií, aby deti mali priestor na nové veci, nové prístupy. Máme veľa aktivít, ktoré k tomu smerujú, ale neverím, že by sa niečo také naozaj podarilo celoplošne za dva roky. Je to skôr horizont desiatich rokov.
Niektoré školy to jednoducho nevedia robiť dobre. Vždy si spomeniem na prednášku Patrika Habela, ktorý vypočítal, že dieťa na základnej škole strávi v škole viac ako 8200 hodín. Keď si to predstavíte ako súčasť dňa, je to strašne veľa. A nie je správne, aby deti akceptovali, že takúto veľkú časť svojho života musia len prežiť keď tomu nerozumejú a nevidia v tom zmysel.
A dnes je to ešte ťažšie, keď školám konkurujú dopamínové platformy. Je to čoraz náročnejšie.
Autorkou tohto článku je Julie Mahlerová z Forbes Česko.
