AI nemá rozhodovať, či vykonať raziu v dome matky samoživiteľky, myslí si Stanislav Mikeš, partner v piatej najväčšej českej advokátskej kancelárii Skils. Opatrní pri jej zavádzaní však musia byť aj podnikatelia, ktorí čelia regulačným úskaliam a zložitým hodnotovým otázkam. Pri nesprávnom využití totiž môže ohroziť aj schopnosti zamestnancov.
„Bol som oveľa skeptickejší, teraz sa na ňu však pozerám skôr so skeptickým optimizmom,“ hovorí o umelej inteligencii Stanislav Mikeš, ktorý za esej o vzťahu umelej inteligencie k právu získal už pred siedmimi rokmi druhé miesto v súťaži Právnik roka.
Tento rok vložil svoje znalosti do knihy Inteligentné stroje a právo, v ktorej sa venuje napríklad tomu, kedy je a kedy nie je vhodné umelú inteligenciu využívať. Spoliehať sa na systémy, ktoré dodnes robia chyby, pritom práve v takej oblasti, akou je právo, nemusí byť vždy vhodné.
„Pri zložitých prípadoch, ktoré majú viac vrstiev, kde sa musia hodnotiť pojmy ako ‚bez zbytočného odkladu‘, ‚primerane‘ alebo ‚spravodlivo usporiadať pomery‘, môže umelá inteligencia pôsobiť skôr ako akýsi kopilot,“ myslí si Mikeš.
AI už totiž dokáže spracovávať množstvo dokumentov a vytvárať z nich relatívne dobré zhrnutia. Vďaka tomu sa právnik môže viac venovať samotnej analýze – a keď si posudok detailne prečíta, nestráca čas písaním zhrnutia, ale len kontroluje správnosť vygenerovaného textu.
Lepšia lopata
„Tieto nástroje sú v podstate lepšia lopata, ktorá vám pomôže byť efektívnejší a zvládať viac vecí. Pomáha to aj juniorným kolegom začať s riešením problému, ale že by to dokázalo riešiť prípady samostatne? V tom som skeptický,“ tvrdí advokát.
