Plytvanie potravinami stojí obchody každý rok 28 miliárd dolárov (25,8 miliárd eur). Spoločnosť Afresh však pracuje na znížení tohto čísla.
Americký reťazec Albertsons chce predávať čerstvé, šťavnaté a chutné maliny. Nie také, ktoré sú rozpučené či plesnivé. Dokázať niečo také je však, prekvapivo, ťažké. Kedysi manažéri predajní používali pri rozhodovaní o objednávkach tovaru svoj najlepší odhad. Ak objednali málo malín, zákazníci odchádzali naprázdno. Ak ich objednali priveľa, maliny sa pokazili.
„Predtým bolo objednávanie produktov manuálnym procesom, čo znamenalo, že obchody s väčšou pravdepodobnosťou nepresne odhadli typ a množstvo produktov, ktoré si zákazníci kúpia,“ povedala Suzanne Long, riaditeľka pre udržateľnosť spoločnosti Albertsons.
Softvér s umelou inteligenciou
Albertsons má sídlo v Boise v štáte Idaho. Je to jeden z najväčších obchodníkov s potravinami v USA s ročným príjmom 78 miliárd dolárov (71,8 miliárd eur). Minulý rok začala spoločnosť vo všetkých svojich obchodoch používať softvér s umelou inteligenciou od startupu Afresh Technologies. Pomohol im predpovedať dopyt a zadávať objednávky na typ potravín, ktoré majú tendenciu sa rýchlo pokaziť. Išlo napríklad o banány, papriku či balené šaláty. Albertsons teraz častejšie objednáva menšie množstvá.
Snažíme sa mať plné police a prázdny sklad, keď príde ďalší kamión.
Matt Schwartz, CEO spoločnosti Afresh
Afresh vznikol v roku 2017. Dá sa povedať, že je ešte stále v začiatkom, no napriek tomu rýchlo rastie. So 150 miliónmi dolárov (138 miliónmi eur) v kapitálovom financovaní od Spark Capital, Insight Partners a ďalších iných, Afresh spustil svoj softvér v 3 300 obchodoch, medzi ktoré patria Albertsons. WinCo Foods a Fresh Thyme. Zamestnanci supermarketu do iPadov naťukajú, koľko jabĺk, hlávok brokolice a cherry paradajok im zostalo v regáloch a potom si prezrú automatizované návrhy, koľko tovaru objednať nabudúce.
Čerstvé potraviny končia v koši
Čoraz viac obchodov s potravinami používa tento typ technológie v snahe znížiť množstvo jedla, ktoré každý rok vyhodia. Podľa odhadov neziskovej organizácie ReFED, ktorá sleduje plytvanie potravinami, vyhodia ročne obchody potraviny v hodnote až 28 miliárd dolárov (25,8 miliárd eur). Keďže obchody majú tendenciu robiť chyby a objednávať príliš veľa, vyhodia asi päť až šesť percent čerstvých potravín, povedal Schwartz. Množstvá môžu byť dvojnásobné oproti hotovým jedlám. Okrem toho, že je to zlé pre životné prostredie, je to zlé aj pre biznis, pretože to znamená stratené predaje a obmedzené zisky.
Afresh tvrdí, že jeho zákazníci zvyčajne znížia plytvanie potravinami o jednu štvrtinu, čo môže zvýšiť prevádzkové marže v kategórii výroby o 40 percent a priniesť zisky v desiatkach miliónov alebo dokonca stovkách miliónov.
V čase, kedy obchody s potravinami, ktoré majú notoricky nízke ziskové marže, zápasia s rastúcimi cenami potravín, ide o dobrú správu. Spoločnosť Albertsons, ktorej značky zahŕňajú Safeway, Vons a Jewel-Osco, spustila tento softvér v roku 2022 takmer vo všetkých svojich 2 200 obchodoch. Spoločnosť uviedla, že jej cieľom je do roku 2030 eliminovať potravinový odpad smerujúci na skládky.
„Ak dokážete získať tri až päť bodov hrubej marže pomocou tohto softvéru bez toho, aby ste museli zvyšovať ceny, je to úžasné,“ povedal Walter Robb, bývalý CEO Whole Foods, ktorý investoval do Afresh.
Na pomoc s objednávkami má startup spleť údajov, ktoré predpovedajú dopyt lepšie, než ktorýkoľvek človek. Začína to históriou toho, ako sa položka predávala za posledných niekoľko rokov, pričom denne sa zaznamenávajú údaje o predaji. Systém potom zohľadňuje všetko, čo môže ovplyvniť dopyt, ako sú nadchádzajúce akcie, počasie, sviatky a deň, v ktorý sa rozdávajú stravné lístky či posielajú výplaty. Interné odhady sa pokúšajú zohľadniť trvanlivosť vybraných položiek, ako sú avokáda a broskyne, v predaji ktorých sa obchod neustále predbieha s časom.
Veľký pokrok
Je to veľký pokrok oproti tomu, aby zamestnanci prechádzali produkt za produktom a využívali svoj úsudok na to, aby zistili koľko objednať jabĺk Gala a koľko jabĺk Fuji či Granny Smith.
Znamená to tiež, že ovocie a zelenina nestoja tak dlho ani v obchodoch minnesotského reťazca Cub, ktorý má 100 obchodov, a teraz presúva produkty do obchodov a von z nich o 7 percent rýchlejšie ako predtým. Maloobchodník tiež zaznamenal 2,5-percentný nárast tržieb vďaka zlepšeniu úrovne zásob.
„Nezabudnite, že maloobchod je o tom, že máte správny produkt za správnu cenu v správnom čase,“ povedal Robb. „Toto je nástroj, s ktorým sa to dá dosiahnuť.“
Zlepšenie kvality a výberu čerstvých potravín bolo hlavnou prioritou spoločnosti Albertsons, ktorá to považuje za spôsob, ako zvýšiť predaj a odlíšiť sa od konkurencie. „Na čerstvom portfóliu naozaj veľmi záleží,“ povedal CEO Albertsons Vivek Sankaran.
Tony zachráneného jedla
Afresh účtuje každému oddeleniu obchodu stovky dolárov mesačne za používanie jeho softvéru. Tvrdí, že od jeho spustenia zabránili vyhodeniu 19,5 miliónom kíl jedla.
Keďže objednávanie poháňané umelou inteligenciou získava čoraz širšie uplatnenie, mohlo by do roka 2030 podľa organizácie Pacific Coast Collaborative pomôcť znížiť potravinový odpad na úrovni obchodov o polovicu. Podobnú technológiu predávajú aj spoločnosti ako Shelf Engine, ktorá síce získala spoločnosť Kroger ako zákazníka, ale následne prepustila významnú časť svojich zamestnancov.
Afresh teraz získava viac obchodov a expanduje nad rámec výroby s existujúcimi zákazníkmi. V tomto roku počíta s príchodom do ďalších 7 500 oddelení, čo zahŕňa pulty s mäsom a morskými plodmi, sekciu lahôdok a hotových jedál. Zavádza tiež viac nástrojov pre obchody s potravinami, napríklad nástroj, ktorý pomáha zamestnancom vykonávať mesačné kontroly zásob.
„Spoločnosť teraz pomáha pri objednávaní desatiny všetkých výrobkov predaných v Amerike,“ uviedol Schwartz. „V krátkom čase plánujeme zabrániť vyhodeniu viac ako 45 miliónov kilogramov potravín ročne,“ povedal.
Článok vyšiel na Forbes.com. Jeho autorkou je redaktorka Lauren Debter.