Šili pre švédsku značku IKEA a ich pyžamo si obliekol celosvetovo známy čarodejník. Najväčší úspech však spoločnosť Dita zaznamenala s niečím iným. So svojou značkou detského oblečenia Little Angel.
Aj keď sa tu každý rok ušijú stovky tisíc kusov oblečenia, pri prechádzke chodbami by ste to nepredpokladali. Neozýva sa žiaden zvuk šijacích ani strihacích strojov. Po vstupe do niektorých miestností máte dokonca pochybnosti, či sa naozaj nachádzate v podniku, ktorý vyrába obľúbené detské oblečenie.
Namiesto šičiek a látok na nás z jednej miestnosti pozerajú stovky, možno tisíce plastových trojuholníčkov určených na prichytenie do uší kráv. Za inými dverami pracovníci za sklom balia lieky a zdravotnícke hadičky. Práve na tom vidno, aký široký záber má táborská spoločnosť Dita. Popri značení dobytka a balení zdravotníckeho materiálu sa venuje aj kovovýrobe. Nosným pilierom však zostáva textil.
Keby neskončil jeden z veľkých klientov, značka detského oblečenia, pre ktorú sa rodičia malých detí obracajú na Ditu a v rámci ktorej sa tu sledujú trendy farieb na ďalšie sezóny, by možno vôbec nevznikla.
Textil nezohrával v táborskom podniku pôvodne dôležitú rolu. Ani zo stránky zisku. Keď Dita vznikla v päťdesiatych rokoch, jej hlavným cieľom bolo dať prácu tým, ktorí by ju inde nezískali – ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Aj preto znie celý názov spoločnosti Dita – výrobné družstvo invalidov. Osoby so znevýhodnením zamestnáva dodnes – tvoria viac než polovicu zo 195 pracovníkov.
V začiatkoch nemala firma v podstate žiadne konkrétne zameranie. Robilo sa to, čo práve bolo treba. V rozličných dielňach roztrúsených po meste sa vyrábali kožené gombíky, opravovali sa žalúzie, brúsili sa nože. Zlom nastal v polovici osemdesiatych rokov.
Jan Berounský pre Forbes Česko
„Vtedy sa otvorila budova, v ktorej sídlime dodnes. A s ňou začal aj textil. Vyrábali sme maňušky a rôzne hračky. Neskôr sme šili aj pre Ikeu,“ spomína súčasná riaditeľka textilnej divízie spoločnosti Jana Šourková. Pre žlto-modrý gigant šili na zákazku prikrývky a vankúše. V deväťdesiatych rokoch však Ikea presunula túto výrobu pre cenu ďalej na východ.
Pre iné spoločnosti však šijú stále. Pri prechádzke dielňou narážame napríklad na desiatky dirndlov – tradičných nemeckých krojov. Pyžamo z tunajšieho závodu si obliekol aj čarodejník Harry Potter v prvom filme. Práve preto visí v hale pruhované nočné oblečenie, ktoré vyrábali pre jednu anglickú firmu, aj s tvárou filmovej postavy.
Obláčik z vesmírnej látky
Textilu pre deti sa spoločnosť začala venovať až začiatkom rokov dvetisícich. Spočiatku išlo najmä o vreckáre a zavinovačky – teda výbavu do postieľok a kočíkov. „V tom čase sme šili obrovské množstvo fusakov pre rakúsku firmu. Lenže v roku 2001 skrachovala a my sme prišli o významné príjmy. Tak sme si povedali, že to skúsime pod vlastnou značkou, keď už to vieme robiť,“ hovorí Šourková, ktorá vo firme pôsobí už dvadsaťsedem rokov.
Stále však nešlo o oblečenie a všetko nieslo značku Dita. V roku 2006 im ich dodávateľ ponúkol termoregulačný materiál značky Outlast. Pôvodne bol vyvinutý pre skafandre astronautov NASA, aby sa v nich nepotili. A skutočne sa s nimi dostal až do vesmíru – naposledy pred pätnástimi rokmi.
Jan Berounský pre Forbes Česko
V Dite si pred necelými dvoma desaťročiami povedali, že čo je dobré pre astronauta, môže byť ideálne aj pre deti. Z bavlny a látky, ktorá v horúčave chladí a v zime hreje, preto najskôr ušili detské spacie vaky. O tri roky neskôr sa rozhodli všetky produkty pre deti zastrešiť jednou značkou. Tak vznikol Little Angel – malý anjelik.
„Jedna naša kolegyňa vtedy žila roky v Anglicku a navrhla, že ak raz budeme chcieť so značkou expandovať do zahraničia, potrebujeme svetové meno. Nie Anděl ani Dita, lebo to nikomu nič nepovie,“ spomína Šourková. V tom čase pritom firma svoje produkty pod vlastnou značkou ešte nikam nevyvážala.
„Vyrábali sme vankúše a perinky. A keď ste do takej prešívanej perinky položili bábätko, vyzeralo to, akoby ležalo na obláčiku. Myslím, že práve z toho vznikla myšlienka – ak je bábätku mäkko a pohodlne, je to malý anjelik,“ vysvetľuje vznik názvu David Jareš, ktorý má v spoločnosti na starosti marketing.
Najskôr málo práce, potom nával
V roku 2011 začali popri prikrývkach a fusakoch vznikať prvé kusy oblečenia, konkrétne čiapky. Keď sa potvrdil záujem, firma sa pustila aj do tričiek a postupne pribúdali ďalšie typy oblečenia. Rovnako ako zákazníci – medzi nimi dnes nechýbajú ani mnohé mestské mamy.
Aj preto sa v Tábore venujú plánovaniu farebnosti detského oblečenia s ročným predstihom – aby držali krok s trendmi. Pre deti do približne šiestich mesiacov sa oblečenie šije najmä v bielej, čiernej, sivej, modrej alebo ružovej. Potom sa však rodičia začínajú obzerať po odvážnejších variantoch. A hoci by sa mohlo zdať, že nezáleží na tom, akú farbu má tričko, ktoré si dieťa zašpiní od jedla, podľa Šourkovej zohráva aktuálna móda v rozhodovaní dôležitú úlohu.
Jan Berounský pre Forbes Česko
„Mali sme tu jedny tuniky, ktoré sa vôbec nepredávali. Zostali na sklade asi dva roky. A potom zrazu trafili do trendu – a boli preč v priebehu chvíle,“ opisuje Šourková.
Aby boli pripravení na nadchádzajúce trendy, dizajnérka spoločnosti navštevuje módne veľtrhy a firma si kupuje podklady, ktoré opisujú, aké odtiene by mohli byť populárne v ďalšom roku. Z tých sa v Dite snažia vybrať tú farbu, ktorá zaujme.
„Musíme byť o krok popredu, aby sa všetko stihlo spracovať, nafotiť a ušiť,“ vysvetľuje šéfka textilnej divízie. Mimochodom, farbou tohto roka je odtieň hnedej – mocha mousse.
Zároveň reagujú aj na spätnú väzbu od zákazníkov. „Snažíme sa vypočuť ich priania, ale je to dvojsečná zbraň,“ hovorí Jareš. Nikdy si totiž nemôžu byť istí, či ide o hromadný názor, alebo len skupinu dvadsiatich ľudí, ktorí sa dohodli a napísali kvôli tej istej veci.
„Raz sme dali na spätnú väzbu, že sú naše tričká príliš úzke a dlhé. Tak sme ich skrátili. A potom nastal rozruch – ľudia nám volali a písali, prečo sme to spravili,“ spomína Šourková.
Čo robiť, keď detí ubúda?
Šourková aj Jareš sa zhodujú, že keď kráčajú po ulici, všímajú si, čo majú deti oblečené a z akej kolekcie daný kus pochádza. Často vídajú aj roky staré modely – buď ich dieťa zdedilo po súrodencovi, alebo rodičia nakúpili z druhej ruky. Iba v jednej facebookovej skupine zameranej na detské oblečenie z materiálu Outlast je viac ako štyritisíc členov.
„Na veľtrhu za nami príde mamička a povie: Mám od vás všetko – ale z Vintedu,“ vraví Šourková. „Vyrábať kvalitné produkty je opäť dvojsečná zbraň. Potom totiž vidíte, že sa predáva fusak starý aj desať rokov – stále funkčný,“ dopĺňa Jareš.
Obaja zároveň priznávajú, že tričká či body od Little Angel sú o niekoľko stoviek drahšie než produkty z reťazcov ako Pepco. „S týmito značkami sa však nechceme porovnávať. A ani nemôžeme – chceme si udržať predovšetkým českú výrobu,“ hovorí Šourková.
Jan Berounský pre Forbes Česko
Ročne predajú pod značkou Little Angel približne 150-tisíc kusov textilných výrobkov – prevažne oblečenia. Ide o zhruba polovicu celkovej produkcie textilu, ktorú Dita každoročne vyrobí. Zvyšok tvoria zákazkové výrobky pre iné spoločnosti alebo napríklad pre políciu. Okrem detskej módy šijú v Tábore aj značku pre dospelých – Baridi Wear. Tá tvorila vlani približne pätinu celkového objemu.
„Chceme dosiahnuť, aby mala rovnaké hodnoty ako dnes Little Angel. Aj preto, že pôrodnosť nám nepraje,“ hovorí Šourková a naráža na fakt, že pôrodnosť v Česku v posledných rokoch klesá. Vlani sa tam narodilo najmenej detí od roku 1806, odkedy sa vedú štatistiky.
Okrem väčšieho zásahu so značkou pre dospelých plánuje Dita aj výraznejší posun v oblasti udržateľnosti. Objednávky zasielané poštou už dnes balia do papierových obalov, no jednotlivé kusy vnútri sú zatiaľ zabalené v igelite kvôli hygiene. Podľa zástupcov firmy by však najneskôr do dvoch rokov mali byť aj tieto obaly papierové.
Ako sami hovoria, k rastu spoločnosti pristupujú udržateľne a pomalým tempom. „Počas covidu textilné firmy vystrelili nahor, ľudia sedeli doma a objednávali. Niektoré podniky nakúpili stroje, rozšírili sa – a zrazu prišiel zlom. Boom pominul. A oni sa dostali do problémov,“ vysvetľuje Šourková, prečo Dita nerobí radikálne rozhodnutia a rastie pozvoľna.
V minulom roku mala celá spoločnosť – teda všetky divízie – tržby vo výške 142 miliónov korún. Zisk predstavoval približne sedem miliónov. Peniaze investujú do strojov, ktoré zefektívňujú výrobu.
Značka Little Angel zároveň postupne expanduje mimo Česka. Okrem Slovenska vyváža aj do Nemecka a Rakúska. Snaží sa uchytiť tiež na poľskom a maďarskom trhu.
