Študovala na štyroch vysokých školách, ovláda štyri svetové jazyky a na svoju pozíciu sa prebojovala v konkurencii 40-tisíc uchádzačov z celého sveta. Aj vďaka tomu mohla napríklad monitorovať väznice v krajine s druhou najvyššou kriminalitou na svete. Viera Pejchal (35) je jedna z najmladších Sloveniek, ktoré pracujú v medzinárodnej Organizácii Spojených národov. Za svojím snom išla systematicky od základnej školy.
Svet diplomacie láka mnohých, no získať pozíciu v najdôležitejšej medzinárodnej organizácii sveta sa napokon podarí len tým najšikovnejším a najvytrvalejším. Viera Pejchal patrí medzi pár desiatok Slovákov, ktorým sa to podarilo – od roku 2017 pracuje ako odborníčka na Úrade vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Sen o lepšom svete
Viera Pejchal snívala o lepšom svete pre všetkých odmalička. „Mama mi pravidelne pripomínala, že ako priemerní Slováci sa máme lepšie ako väčšina ľudí na planéte a cez letné prázdniny sme preto ako rodina nechodili k moru, ale pomáhali neziskovkám, opravovali detské domovy, sadili stromčeky či zbierali financie na nemocnice,“ hovorí.
O OSN som snívala od základnej školy, hovorí Viera Pejchal. Foto: archív Viery Pejchal
Ako tínedžerka preformulovala svoj detský sen na ambíciu stať sa súčasťou misie OSN. „Fascinovalo ma, ako sa po páde socializmu menia blízke krajiny a ľudia spoznávajú práva a slobody, navyše ma veľmi bavia cudzie jazyky,“ vysvetľuje. A na svojom cieli začala systematicky pracovať.
Angažovala sa v modelových zasadnutiach OSN, „dobrovoľníčila“ v ľudsko-právnych neziskovkách. A zamerala sa na jazyky, ktoré sú vo svete diplomacie kľúčové. OSN ich oficiálne používa šesť – angličtinu, francúzštinu, španielčinu, ruštinu, čínštinu a arabčinu. Viera Pejchal dnes plynule hovorí štyrmi z nich.
Štúdium jazykov
Rodáčka z Martina vyštudovala bilingválne gymnázium v Žiline. Vďaka maturite zo španielčiny a vynikajúcim výsledkom ju prijali na španielsku Univerzitu v Granade. Aj so štipendiom.
Ambiciózna študentka sa pustila do štúdia dvoch programov súčasne ‒ práva a politických vied, v oboch odboroch so zameraním na medzinárodné vzťahy.
„Najťažšie bolo vybalansovať štúdium a prácu, pretože bez vynikajúcich výsledkov by som prišla o štipendium,“ vysvetľuje. To pokrylo len náklady na ubytovanie a obedy. Na učebnice, oblečenie či letenky domov si musela zarobiť ‒ doučovaním, opatrovaním detí či brigádami. Rodičia na zahraničné štúdium talentovanej dcéry jednoducho nemali dosť peňazí.
Po ukončení vysokoškolského štúdia v Granade prišla dilema. „Ako absolventka práva som sa mohla zapísať do advokátskej komory a pracovať v Španielsku. Mojím snom bola práca pre OSN, takže som nad tým dlho nerozmýšľala,“ hovorí. Aj preto počas celého štúdia hľadala príležitosti a možnosti, ako získať prax cennú pre medzinárodné organizácie.
Viera Pejchal prednáša študentom Univerzity v Padove, ktorí práve simulovali zasadanie OSN. Foto: archív V. Pejchal
Tými sa ukázali byť študijné stáže v zahraničí. Viere sa podarilo získať tri – na univerzitách v Petrohrade, Chicagu a Ženeve. „Petrohrad mi pomohol zlepšiť si ruštinu a stážovať na slovenskom konzuláte, na Chicago rada spomínam, pretože sa mi podarilo zažiť predvolebnú atmosféru v meste víťaza prezidentských volieb Baracka Obamu,“ hovorí.
No najradšej spomína na Univerzitu v Ženeve, kde sa dostala najbližšie k vysnívanej práci.
Na dosah ruky
Organizácia Spojených národov sídli v New Yorku. Ďalšie ústredia má v rakúskej Viedni, v kenskej Nairobi a vo švajčiarskej Ženeve. Viera Pejchal sa preto prihlásila na tamojšiu univerzitu, kde pokračovala v štúdiu medzinárodného práva.
Lokalitu okamžite využila na podanie prihlášky na tamojší Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). „Prijali ma na trojmesačnú neplatenú stáž, práve v čase, keď úrad viedla Navi Pillay z Juhoafrickej republiky a snažila sa diplomatickou cestou zastaviť popravu mladistvej vrahyne v blízkovýchodnej krajine,“ spomína Pejchal na prvý ľudskoprávny prípad, ktorého mohla byť súčasťou aspoň ako blízka pozorovateľka.
Išlo o prípad vraždy dlhoročného domáceho násilníka zo strany manželky, ktorú mu dali za ženu už ako 14-ročnú. Vysoká komisárka kontaktovala vládu danej krajiny, pretože medzinárodné právo zakazuje popravy mladistvých a vďaka tichej diplomacii a neskôr aj širokej medializácii prípadu sa jej podarilo exekúciu zastaviť.
Ženeva z prednáškovej sály
Viera Pejchal na stáži zistila, že ide presne o tú prácu, po ktorej dlhé roky túžila. Ale tiež to, že odbornosť kolegov je v priemere o stupeň vyššia ako sa jej za šesť rokov podarilo aj so stážami na renomovaných univerzitách dosiahnuť. „Rozhodla som sa preto sústrediť na získanie doktorátu,“ hovorí.
Monitorovanie postupu polície počas Pridu v Kyjeve v roku 2019, ako zabezpečuje uplatnenie slobody zhromažďovania. Foto: archív V. Pejchal
Na Ženevskej univerzite sa prihlásila na doktorandské štúdium. Aby mala príjem, súčasne sa na škole zamestnala – na katedre verejného práva. „Bola to dovtedy moja najväčšia skúška odvahy, keď som prvýkrát vošla do sály s 500 študentmi, aby som im po francúzsky prednášala o právnych nuansách ich ústavy,“ hovorí.
O rok nato pridala do svojho pracovného kalendára aj dobrovoľníctvo pre Červený kríž ‒ opäť aj s cieľom pomáhať iným, no súčasne získať potrebné skúsenosti a zvýšiť si šance na prijatie do OSN.
Pracovať pre OSN
Získať pracovný pomer v najvplyvnejšej medzinárodnej organizácii na svete totiž nie je vôbec jednoduché. Zmysluplná a prestížna práca či atraktívne platy každoročne prilákajú na konkurzy do organizácie desiatky tisíc ľudí.
Na otvorené pozície, či už trvalé alebo dočasné, OSN každoročne vypisuje výberové konania. Žiadaní sú analytici, ekonómovia, inžinieri, tlmočníci, právnici či odborníci na ľudské práva z iných odvetví.
Organizácia Spojených národov (OSN)
Vznikla, aby zabránila opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny. Aktuálne združuje 193 členských štátov, ktoré na tejto platforme vedú medzinárodný dialóg s cieľom udržiavať mier a bezpečnosť vo svete, ale tiež zlepšiť životy ľudí, zvíťaziť nad hladom, chudobou a negramotnosťou, či povzbudzovať rešpekt k právam a slobodám.
Minuloročný rozpočet OSN dosiahol tri miliardy dolárov, ďalších 6,4 miliardy dolárov bolo vyčlenených na bezpečnostné jednotky na misiách, známe „modré prilby“ v počte zhruba 80-tisíc osôb. V civilnej službe zamestnáva OSN 37-tisíc ľudí.
OSN financuje svoje aktivity z dobrovoľných príspevkov členských krajín. Výška príspevku indikuje aj približný počet pracovníkov, ktorí by mali krajinu v OSN reprezentovať. Napríklad zo Slovenska by malo na základe výšky ročného príspevku v OSN pracovať 6 až 15 ľudí.
Mladé talenty z krajín, ktoré ešte v organizácii nie sú zastúpené alebo sú v nej zastúpené nedostatočne, hľadá OSN najmä cez Program pre mladých profesionálov (Young Professional Programme – YPP). Viera Pejchal sa prihlásila do tohto programu v roku 2014 v odbore ľudské práva.
Väzenie v Hondurase, kde boli 2 roky zadržiavaní aktivisti za protest proti ťažbe v prírodnej rezervácii v blízkosti ich domovov. Aj vďaka podpore OSN sa dostali na slobodu. Foto: archív V. Pejchal
Najlepší z najlepších
Výberové konanie na úradnícku pozíciu v OSN má niekoľko etáp a na výsledok si počkáte aj roky. „Spolu so mnou sa na vypísané pracovné pozície v oblasti ľudských práv prihlásilo 40-tisíc uchádzačov z 80 krajín,“ hovorí Viera Pejchal.
Z toho 3-tisíc podľa nej postúpilo na písomné testy a pozvánka na osobný pohovor prišla 90 osobám. Cez poslednú časť výberu napokon prešla polovica z nich.
Písomný test sa konal v rovnaký deň a rovnaký čas na rôznych miestach celého sveta. Trval štyri a pol hodiny a mapoval schopnosť uchádzačov pracovať s odborným textom v angličtine alebo francúzštine či vedomosti z oblasti ľudských práv.
Súčasťou boli tiež eseje a prípadové štúdie, v ktorých mal uchádzač opísať svoj postup v rôznych situáciách v súlade s medzinárodným právom. „Riešila som napríklad situáciu vo fiktívnej krajine, ktorú zasiahla humanitárna katastrofa,“ hovorí Pejchal.
No ani úspech v náročnom výberovom konaní ešte neznamená garanciu práce a pláce v OSN. Lokality a misie, v ktorých medzinárodná organizácia pôsobí, sa menia a potreba pracovníkov tiež. Úspešní absolventi YPP konkurzu sa dostanú na súpisku a čakajú na nasadenie do akcie.
„Junior musí byť pripravený na to, že termín nástupu môže prísť kedykoľvek a na misiu ho môžu poslať kdekoľvek na svete. Ak odmietne, ponuka sa už nebude opakovať,“ vysvetľuje Viera Pejchal.
Budovanie miestnych kapacít v Hondurase v oblasti štandardov ľudských práv. Foto: archív V. Pejchal
Usmialo sa však na ňu šťastie. Ponuka práce na pozícii civilnej odborníčky pre ľudské práva prišla zo Ženevy, kde v tom čase žila a pracovala. „Mala som obrovské šťastie, že som mohla ostať v meste, kde som bola čerstvo zabývaná aj s manželom, ktorý mal ako vedec skvelú prácu na univerzite,“ hovorí.
Väzenia v Hondurase
Na prvú zahraničnú misiu išla Slovenka do Poľska, neskôr pôsobila na Ukrajine, o rok na to sa pripojila k misii OHCHR v Hondurase. Okrem dažďového pralesa, karibských pláží či odkazu Mayov je latinskoamerická krajina známa aj hurikánmi, bohatou históriou prevratov a má druhú najvyššiu kriminalitu na svete.
„Absolvovala som dôkladnú prípravu, bezpečnostný brífing, ktoré štvrte sú nebezpečné a ako mám cestovať, aby som minimalizovala riziko, ale v modrej veste a bielom aute so znakmi OSN som sa nikdy nebála,“ hovorí Viera Pejchal.
Cieľom misie bolo kontrolovať dodržiavanie ľudských práv v krajine a odporučiť vláde opatrenia na zlepšenie situácie. Úlohou mladej Slovenky bolo prejsť najväčšie väznice v krajine a tiež policajné stanice ako miesta väzby a zaistenia. Mala tam skontrolovať, či a ako miestne úrady dodržiavajú medzinárodné záväzky, ku ktorým sa krajina zaviazala.
Ako dosiahnuť zmenu
„Rozprávali sme sa s väzňami, lekármi či dozorcami a snažili sa zistiť, na akej úrovni sú tamojšie štandardy, či nedochádza k mučeniu, zlému zaobchádzaniu, či sú dodržiavané práva väzňov na lekársku starostlivosť alebo dôstojné podmienky na ubytovanie a stravu,“ vysvetľuje.
V prípade, že pracovníci OSN zaznamenali vážne nedostatky, nasledovala diskusia s kompetentnými, vysvetlenie pravidiel a odporúčania na vyriešenie situácie.
„Stretávala som sa s väzňami – vrahmi, ktorí vyrástli v lokalitách, kde sa tínedžeri stávajú členmi gangov a distribuujú drogy, vypaľujú, zabíjajú na pokyn bossa, pretože inak im alebo ich rodine hrozí násilie alebo jednoducho hlad,“ spomína Pejchal.
Pohľad na „samotku“ jednej z väčších väzníc v blízkosti metropoly Hondurasu Tegucigalpy. Foto: archív V. Pejchal
Medzi jej ďalšie úlohy patrilo aj monitorovanie počínania polície pri pouličných demonštráciách, či pomoc v boji proti rodovo podmienenému násiliu páchanému na ženách. „V Hondurase je každých 23 hodín zavraždená jedna žena, najčastejšie vlastným partnerom,“ hovorí.
Vzhľadom na to, že násilie sa deje najmä v prostredí organizovaného zločinu a drogových kartelov, obete, ktorými sa myslia aj deti alebo blízka rodina, sa spravodlivosti dovolajú len zriedka.
Zmysel práce
Veriť, že návštevou pracovníkov OSN sa okamžite vyriešia problémy nedostatku zdrojov, preplnených ciel, kde väzni spia na striedačku, personál pracuje na 18-hodinových zmenách a existujúce problémy ešte viac zhoršujú gangy, by však bolo naivné.
Takmer 65 percent obyvateľov Hondurasu žije pod hranicou chudoby, mnohí ľudia odtiaľ odchádzajú za lepším životom do zahraničia a krajina potrebuje hlboké štrukturálne zmeny.
„Sme oči a uši medzinárodného spoločenstva a svet vie, čo sa deje a môže zasiahnuť alebo aspoň upozorniť na dané problémy na medzinárodných fórach,“ vysvetľuje význam práce Viera Pejchal.
Pracovníci OSN počas misie intenzívne spolupracujú s vládou, ale tiež s lokálnymi aktivistami a mimovládkami. Snažia sa dodať ich práci medzinárodné know-how, či podporiť ich prácu váhou medzinárodnej organizácie.
„Naša prítomnosť, podpora a mediálna pozornosť vie tamojším lídrom pomôcť presadiť politiky smerujúce k zlepšeniu podmienok pre život v krajine,“ hovorí. Podávanie pravidelných správ o stave krajiny v oblasti dodržiavania ľudských práv zase vytvára na štát tlak – napríklad. ak chcú udržať záujem zahraničných investorov.
Rieši nenávisť na internete
Po 13 mesiacoch sa z Hondurasu vrátila. Aktuálne pracuje v európskom sídle OSN vo švajčiarskej Ženeve na téme boja proti rodovej diskriminácii a práv žien.
„Kľúčové je zapájať dievčatá a mladé ženy do politickej debaty, podporovať ich v aktivizme,“ zdôrazňuje. Jej tím pomáha štátom realizovať ich ľudskoprávne záväzky a obetiam porušovania ľudských práv nájsť cestu k spravodlivosti.
Honduraské Copán je známe mayskými pamiatkami aj výbornými podmienkami na pestovanie čokolády a kávy. Foto: archív V. Pejchal
V rámci svojich akademických aktivít sa tiež vrátila k téme prechodu postsocialistických krajín k slobode, demokracii a ľudským právam. Podrobne mapuje, kde sú hranice medzi slobodou prejavu a právom na ochranu ľudskej dôstojnosti.
„Je fascinujúce, ako odlišne sa v tejto oblasti vyvíjal prístup súdov a následne aj citlivosť celej spoločnosti k tejto téme v Českej a Slovenskej republike, ktoré boli po páde režimu na rovnakej štartovacej čiare,“ hovorí.
Nedávno jej o tejto problematika vyšla aj kniha pod názvom Nenávistné prejavy a ľudské práva vo východnej Európe, ktorá reagovala aj na vzostup extrémizmu, útokov na menšiny a nenávisti na sociálnych sieťach.
„Splnila som si sen, vďaka OSN môžem pracovať na témach, v ktorých som sa celý život angažovala,“ rekapituluje Pejchal. Navyše, ich dôležitosť podľa nej v ostatných rokoch len rastie, vzhľadom na populizmus, ktorý je na vzostupe a čoraz viac využíva strach a hnev na rozdeľovanie spoločnosti na „nás“ a „tých druhých“ a podrýva prijaté štandardy na ochranu ľudských práv.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
