Miera úspor sa blíži k historickému minimu, ľudia si za posledný rok viac peňazí z bánk vybrali, ako do nich vložili.
Pred pandémiou si obyvatelia Slovenska z platu sporili bežne zhruba desať percent. Počas lockdownu miera úspor vzrástla až na 13 percent. Dnes je však len pod šiestimi percentami. Je to výrazne menej ako dlhodobý priemer.
Vyplýva to z celotrhových štatistík Národnej banky Slovenska a potvrdzujú to aj jednotlivé banky. Dôvodov je viacero: od vyšších nákladov na život cez presun bankových úspor do investícií až po nákup investičných nehnuteľností.
Z bankových účtov odišlo 140 miliónov
Podľa štatistiky NBS mali bežní ľudia na bankových účtoch koncom októbra uložených 42,3 miliardy eur. Je to o 109 miliónov eur menej ako pred rokom. Znamená to zvrat v dlhoročnom trende, keď sa úspory na bankových účtoch len hromadili. Vlani predstavoval medziročný nárast sedem percent.
V októbri tohto roka ľudia vložili do bánk 33,4 miliónov eur, výber predstavoval zhruba 139 miliónov.
Pokles miery úspor potvrdzuje aj Slovenská sporiteľňa. „Ľudia síce ďalej sporia, ale menšiu časť príjmu ako v minulosti a menej si odkladajú aj v absolútnych hodnotách,“ konštatuje hlavná ekonómka sporiteľne Mária Valachyová.
Dôvody nižších úspor
Stojí za tým viacero faktorov. Jedným z nich je nadýchnutie sa po nútenej pandemickej prestávke. Domácnosti mali počas rokov 2020 a 2021 obmedzené možnosti, kde míňať. Išlo najmä o dovolenky, stravovanie či kultúru.
„Rušenie protipandemických opatrení podnietilo k zvýšenej spotrebe v oblasti služieb, ktoré si boli domácnosti nútené počas pandémie odoprieť,“ komentuje NBS v Správe o finančnej stabilite.
„V prvej polovici roku pokles úspor súvisel skôr s dobiehaním spotreby, ktorú museli ľudia pre pandémiu oželieť, napríklad odloženými dovolenkami. V druhej polovici roku však domácnosti čoraz viac siahajú na úspory, aby si udržali čoraz drahšiu bežnú spotrebu,“ naznačuje makroanalytik VÚB banky Zdenko Štefanides.
Viac investujeme
Zrýchľujúce sa ceny nútia k vyšším výdavkom. Inflácia v novembri dosiahla 15,4 percenta a ľudia si sporia menej. „Spotreba obyvateľov rastie pre vyššie ceny potravín, energií, tovarov a služieb,“ konštatuje Valachyová.
Neklesá však len schopnosť, ale aj ochota šetriť. Sporitelia vedia, že úspory v bankách požiera inflácia, úročenie vkladov je pritom nulové.
Peniaze tak tak putujú do investícií. Do podielových fondov predávaných na Slovensku natieklo od začiatku roka 2,7 miliardy eur.
Investičné nehnuteľnosti
Tretím kanálom, ktorý odplavil časť bankových vkladov, sú nehnuteľnosti. NBS eviduje snahu ľudí použiť svoje úspory na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti, ktoré sú považované za ochranu pred infláciou. Odzrkadlilo sa to aj na raste realitného trhu v prvom polroku.
„Kombinácia uvoľnených úspor s obavou ich znehodnotenia infláciou a očakávanie rastu úrokových sadzieb mohli časť domácností motivovať na kúpu druhej alebo ďalšej nehnuteľnosti,“ konštatuje centrálna banka.
Čierne vyhliadky
Odlev peňazí z bánk bude podľa odborníkov pokračovať aj v budúcnosti. „Žiaľ, výhľadovo v tomto smere zlepšenie najbližší rok neočakávam. Inflácia ostane vysoká a rast platov nebude stačiť na pokrytie zvýšených výdavkov. Miera úspor sa preto aj budúci rok bude zrejme pohybovať len na polovičných úrovniach z predkrízových rokov,“ prognózuje Štefanides.
NBS očakáva, že inflácia viac ovplyvní finančné rezervy domácností s väčšími úsporami, „pretože čím sú úspory väčšie, tým viac domácnosti vnímajú znižovanie ich hodnoty a rozmýšľajú o spôsoboch ich ochrany“.
