Päť krajín sveta investuje stovky miliárd eur do výstavby nového hlavného mesta. Niekde sú dôvodom ambiciózne plány diktátorov, inde snaha vyhnúť sa prírodnej katastrofe.
Má byť dvakrát väčší ako New York, lenže mesiac po svojom slávnostnom otvorení pripomína skôr obrie stavenisko. Nové hlavné mesto Indonézie Nusantara vzniká od roku 2022 ako náhrada za doterajšiu Jakartu. Nový domov chce poskytnúť až štyrom miliónom ľudí.
Zatiaľ sa však zdá, že si jeho iniciátor, indonézsky prezident Joko Widodo, odhryzol príliš veľké sústo. Okrem prítomnosti ohrozených živočíšnych druhov na mieste výstavby prezident zápasí s ďalším vážnym problémom – nedostatkom financií. Štyri roky po schválení zámeru vybudovať nové hlavné mesto priznal, že zatiaľ nemá jediného zahraničného investora, ktorý by mu s odhadovanou cenovkou tridsať miliárd eur pomohol.
Chce totiž, aby náklady zaplatili nielen štát, ale aj súkromní investori, ktorých sa snaží motivovať právom na užívanie pozemkov na osemdesiat rokov alebo oslobodením od daní.
Indonézia pritom nemá na výber – buď postaví nové mesto, alebo nechá milióny obyvateľov Jakarty napospas hrozbe utopenia. Do roku 2050 by mala byť tretina súčasného hlavného mesta pod vodou a už dnes mu hrozia časté zemetrasenia a cunami. Okrem presunu obyvateľstva sa Indonézia pokúša zachrániť Jakartu aspoň dočasne tým, že investuje ďalších 40 miliárd eur do opatrení proti záplavám.
Samotný Widodo už od tohtoročného júla úraduje z kancelárie v novom hlavnom meste, o mesiac neskôr tam oslávil výročie vyhlásenia indonézskej nezávislosti. Jeho plán presťahovať do metropoly do konca septembra aj zvyšok vlády však stroskotal, pretože tu kabinetu stále chýba zázemie. Kedy sa ľudia začnú do Nusantary masovo sťahovať, tak stále nie je známe.
Stojí v ceste rozvoja štátu
Irán má naopak záujem o presun svojho hlavného mesta predovšetkým preto, že poloha Teheránu bráni ďalšiemu rozvoju krajiny. Pred niekoľkými týždňami sa o tom pre miestnu tlačovú agentúru Fars zmienil nový iránsky prezident Masúd Pezeškján.
„Ak chceme aj naďalej z juhu dovážať do Teheránu suroviny, spracovávať ich na výrobky a posielať ich späť na juh na vývoz, bude to stále viac znižovať našu konkurencieschopnosť. Takto nie je možné krajinu rozvíjať,“ vysvetľoval Pezeškján.
Popri ekonomických záujmoch ho k presunu tlačia aj prírodné vplyvy. Teherán v minulosti zasiahlo niekoľko zemetrasení, a ak by prišlo ďalšie, mohlo by v deväťmiliónovej metropole zabiť státisíce ľudí. Okrem toho sa mesto pravidelne stretáva aj so suchom, ktoré aktuálne nechalo v priehradách v okolí mesta sotva pätinu zásob vody.
Rovnako ako Widodo si aj Pezeškján myslí, že vláda musí ísť občanom príkladom a najprv sa sama presťahovať do nového mesta. Kde a kedy by mal nástupca Teheránu vzniknúť, však zatiaľ nikto neschválil, hoci iránsky parlament sa k návrhu stavia pozitívne.
Výstavbou k politickej moci
V Egypte sa už politici rozhodli a 45 kilometrov od Káhiry stavajú „nové administratívne hlavné mesto“. Dnes v ňom už sídli mnoho ministerstiev a po dokončení by malo byť domovom pre viac ako šesť miliónov ľudí.
Okrem toho ide o ambiciózny projekt, ktorý sa usiluje o mnohé superlatívy – má tu vyrásť najvyššia budova, najväčšia mešita a druhý najväčší štadión v Afrike, rovnako ako jedno z najväčších sídiel ministerstva obrany na svete.
Egypt vynaloží na mesto o rozlohe zhruba jednej a pol Prahy vyše 40 miliárd eur. Oficiálnym dôvodom je snaha uľaviť preľudnenej Káhire, podľa kritikov je však za tým skôr prezident Abd al-Fattáh as-Sísi a jeho snaha udržať sa pri moci. Realizáciou rozsiahleho projektu si získava priazeň veľkých podnikov, ktoré na výstavbe zarábajú.
A tak používa rovnaký recept aj na ďalších miestach Egypta. Nová metropola je len jedným z desiatok miest takzvanej „štvrtej generácie“, ktoré v krajine aktuálne vyrastajú. Už predvlani Forbes informoval o stavbe jedného z nich za štyri miliardy eur.
Zničila ho erupcia vulkánu
Nové hlavné mesto plánuje stavať aj najmladší štát sveta – Južný Sudán. Výstavbu schválila vláda hneď po vzniku krajiny v roku 2011, počas trinástich rokov však podľa satelitných snímok zrejme nevznikla ani jedna nová cesta. Nové hlavné mesto stavia v Afrike aj Rovníková Guinea – na príkaz svojho diktátora Teodora Obianga Nguemy Mbasoga. Oproti Južnému Sudánu tu však už stoja hotely, mrakodrapy aj univerzita.
Jedinou krajinou mimo Ázie a Afriky, ktorá si plánuje nové hlavné mesto je malý ostrov Montserrat v Karibiku. Jeho centrom je stále oficiálne Plymouth, hoci ten bol v roku 1995 úplne zničený sopečnou erupciou, čo z neho robí najmenšie a jedno z dvoch najmenej obývaných hlavných miest na svete.
To sa ale vláda britského zámorského územia snaží zmeniť, a tak od roku 2015 investuje do stavby mestečka Little Bay. Práce na ňom sa však pre niekoľko hurikánov a pre pandémiu kovidu začali až v roku 2022.
Už majú postavené
Kolaudáciu už mali v ostrovnom štáte Palau v Pacifiku. Od roku 2006 sídli tamojšia vláda v meste Ngerulmud, ktoré bolo oproti ostatným plánovaným metropolám na vybudovanie oveľa jednoduchšie – v obci, ktorá je spolu s Plymouthom jediným hlavným mestom bez obyvateľov, sa nachádzajú iba tri vládne budovy. Aj tak ale stál komplex v prepočte 40 miliónov eur.
Plán na vybudovanie úplne nového hlavného mesta však nie je výstrelkom dnešnej doby. Vzniklo tak napríklad nórske Oslo, ruský Petrohrad alebo juhokórejský Soul, pričom vôbec prvou naplánovanou metropolou v histórii bol v roku 762 Bagdad v Iraku.