Po eskalácii konfliktu na Blízkom východe, keď Izrael v noci z 12. na 13. júna zaútočil na iránsky jadrový program, investori s napätím sledujú ďalší vývoj situácie.
Bezprostredne po oznámení útokov akciové trhy klesali a cena ropy stúpla. V pondelok (16. 6.) však americké akcie prekvapivo vzrástli v súvislosti so správou, že Irán sa údajne usiluje o uzavretie prímeria s Izraelom.
Niektorí analytici sú voči včerajšiemu rastu kritickí a tvrdia, že investori podceňujú skutočnú hĺbku konfliktu a jeho účinok na globálnu ekonomiku.
Pozreli sme sa na to, ako akcie reagovali na konflikt aj to, aký je ich predpokladaný vývoj. Ale aj na to, čo robiť s investíciami, ak konflikt eskaluje alebo či je zlato stále bezpečný prístav pre vaše peniaze.
Po informácii The Wall Street Journal, že Irán sa snaží uzavrieť prímerie s Izraelom a vrátiť sa k rokovaciemu stolu o svojom jadrovom programe, americké akcie mierne vzrástli.
Najznámejší index S&P 500 vzrástol o 0,94 percenta, index Dow Jones stúpol o 0,75 percenta. Technologický index Nasdaq vzrástol o 1,52 percenta.
Podobný rast zaznamenali aj niektoré ázijské trhy, napríklad japonský index Nikkei 225 v pondelok poobede vzrástol o 0,53 percenta.
Rast akciových trhov podporilo aj pondelkové zníženie cien ropy. Ropa Brent a futures na ropu West Texas Intermediate klesli o celé jedno percento. To predstavovalo výrazný obrat oproti prudkému nárastu cien ropy v piatok (13. 6.) tesne po izraelských leteckých útokoch proti Iránu.
FOTO: UNSPLASH
Útok Izraela na Irán spôsobil výrazný rast cien ropy na svetových trhoch
Optimizmus na trhoch však dlho nevydržal. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu akékoľvek rokovania o prímerí striktne odmietol. Na tlačovom brífingu viedol, že od likvidácie iránskeho jadrového programu neustúpi, čo okamžite vyvolalo medzinárodnú reakciu.
Donald Trump vyzval na evakuáciu hlavného mesta Iránu Teheránu a predčasne odišiel z aktuálne prebiehajúceho summitu krajín G7 v Kanade. Svoj odchod zdôvodnil tým, že v súvislosti s krízou na Blízkom východe „chystá niečo oveľa väčšie ako prímerie“.
V utorok (17. 6.) ráno akcie opäť klesli. Futures viazané na Dow Jones Industrial Average klesli o 0,7 percenta. Futures na indexy S&P 500 a Nasdaq 100 klesli zhodne o 0,6 percenta. Klesajúce futures kontrakty odrážajú predpokladaný budúci pokles ceny aktív a môžu byť predzves poklesu na trhoch.
Vývoj futures kontraktov na tri hlavné americké akciové indexy v tomto týždni. Zdroj: The Wall Street Journal/FactSet
Aký bude budúci vývoj?
Analytici upozorňujú investorov, že v danom momente sa nedá s väčšou pravdepodobnosťou predpovedať, akým smerom sa bude konflikt vyvíjať.
David Roche zo spoločnosti Quantum Strategy v pondelok varoval pred predčasným vyvodzovaním záverov a unáhlených reakcií. „Konflikt medzi Izraelom a Iránom bude trvať dlhšie ako izraelské bleskové údery, na ktoré je trh zvyknutý,“ uviedol.
Americká analytická spoločnosť zameraná na chemikálie a energetické komodity, Independent Commodity Intelligent Services, pripravila tri scenáre vývoja konfliktu.
Tri scenáre vývoja
Pri najoptimistickejšom scenári, pri ktorom by prišlo k zníženiu napätia a snahe o riešenie konfliktu diplomatickou cestou, sa očakáva pokles cien ropy aj iných komodít na predkrízové úrovne.
Stabilné ceny energií by umožnili centrálnym bankám pokračovať v plánovaných menových politikách a vyššia dôvera investorov by sa premietla do väčšieho dopytu po rizikových aktívach.
Druhý scenár síce tiež počíta s odvrátením hrozby priamej vojny, ale berie do úvahy aj reálnu možnosť, že napätie medzi Izraelom a Iránom zostane dlhodobo vysoké a príležitostne by dochádzalo k cieleným útokom.
Pri tomto scenári sa očakáva vysoká volatilita cien ropy a energií z obavy o možné prerušenie dodávok a blokovania kritických dopravných ciest. Vyššie ceny energií by sa premietli do inflácie vo viacerých sektoroch. U investorov by prevládal záujem o typické bezpečné aktíva, ako je zlato a americký dolár, akcie by sa vyznačovali väčšou volatilitou.
Tretí scenár počíta so situáciou, že medzi Izraelom a Iránom vypukne priamy vojenský konflikt, do ktorého sa potenciálne zapoja aj ďalšie krajiny. V takomto prípade by sa Irán mohol pokúsiť blokovať lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významné percento svetovej ropy.
Pri najpesimistickejších predpokladoch by došlo k výraznému nárastu cien ropy a energií. Blokády a útoky na kritickú infraštruktúru by viedli k narušeniu dodávateľského reťazca a nastala by globálna recesia.
Finančné trhy by zachvátila extrémna volatilita a prudký pokles akciových trhov na celom svete. Problémy by mali aj aktíva, ktoré sú inak vnímané ako bezpečné.
Trump vo svojom prejave po odchode z Kanady predpovedal pokračovanie izraelských útokov. Uviedol, že kritických bude nasledujúcich 48 hodín.
Investori sú zatiaľ opatrní a čakajú na ďalší vývoj situácie. Analytici XTB síce zaznamenali mierne zvýšený dopyt po bezpečných prístavoch a zvýšenú averziu voči riziku, ide však zatiaľ iba o dočasnú volatilitu. Pripomínajú, že zatiaľ nedošlo k prerušeniu dodávok ropy ani k zásahu do globálneho obchodu, čo prispieva k udržaniu stabilnejšej situácie na trhoch.
Čo robiť, ak konflikt eskaluje?
Podľa analytika finančných trhov XTB Mateja Bajzíka je kľúčové, aby investori ani po vyhrotení konfliktu nezačali panikáriť. „Panika je najdrahšia emócia na trhu. Kľúč je byť pripravený dopredu. Takouto prípravou môže byť napríklad diverzifikované portfólio pripravené na možné kritické situácie. Mimo hlavnej zložky by malo obsahovať napríklad komodity, kvalitné dlhopisy a dostatočnú cash rezervu,“ uviedol.
Ak by sa konflikt vyvíjal pozitívnym smerom a napätie by ustúpilo, investori by opäť začali presúvať kapitál do rizikovejších aktív.
„Z tejto situácie by najviac profitovali najmä technológie, spotrebný sektor, priemysel a finančníctvo, ktoré sú citlivé na stabilitu a optimizmus na trhu. Naopak, energetické firmy by mohli čeliť miernej korekcii alebo pohybu do strany cien akcií v dôsledku klesajúcej ceny ropy,“ predpovedá dianie na trhoch Bajzík.
Pripomína však, že aj napriek deeskalácii napätia budú na trhu pretrvávať kľúčové makroekonomické výzvy, ako sú vysoké úrokové sadzby v USA či neistota ďalších krokov centrálnych bánk.
Je zlato bezpečný prístav?
Ceny zlata za minulý týždeň od začiatku izraelských útokov narástli o takmer štyri percentá. Najvzácnejší kov, ktorý je medzi investormi vnímaný ako bezpečný prístav, tak ťažil z pokračujúcej ekonomickej neistoty vyvolanej Trumpovou colnou politikou.
V pondelok zlato o jedno percento kleslo a v utorok (17. 6.) sa obchodovalo za približne 3410 dolárov za uncu, čo je podobná cena ako pred začatím konfliktu vo štvrtok 12. 6.
Foto: Unsplash
Foto: Unsplash
„Vzhľadom na postavenie drahého kovu ako preferovaného bezpečného prístavu si zlato stále zachováva tendenciu rásť smerom nahor aj pri náznakoch zhoršenia konfliktu na Blízkom východe,“ uviedol pre agentúru Reuters Han Tan, hlavný analytik trhu v spoločnosti Exinity Group.
Nárast spotových cien zlata za rok 2025 už prekonal tridsať percent, čím zlato prekonalo aj iné tradičné bezpečné prístavy ako švajčiarsky frank, japonský yen či americké vládne dlhopisy Treasurys.
Ceny zlata tlačí nahor aj zvýšený záujem centrálnych bánk o jeho skupovanie. Svetová rada pre zlato (WGC) uviedla, že podiel zlata skladovaného v centrálnych bankách bude stúpať na úkor podielu amerických dolárov. Nepredpokladajú sa teda výraznejšie poklesy ceny najvzácnejšieho drahého kovu.
Ako ovplyvní dianie v Izraeli európsky trh?
Podľa Mateja Bajzíka je účinok konfliktu medzi Izraelom a Iránom na európsku ekonomiku zatiaľ zanedbateľný.
„Ceny ropy síce vzrástli, no pre Slovensko a EÚ zatiaľ platí, že ide skôr o rizikovú prirážku než o štrukturálny šok. Pokiaľ by situácia neeskalovala do blokády Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi dvadsať percent svetovej ropy, dopady na energetické náklady v Európe ostanú minimálne až žiadne,“ uviedol Bajzík.
Tesne po dnešnom otvorení burzy zaznamenali pokles aj európske akciové trhy. Paneurópsky index Stoxx 600 sa klesol o 0,8 percenta, a dosiahol tak najnižšiu úroveň za viac ako tri týždne. V pondelok si index pripísal 0,4 percenta.